ZR XXVII/2019 (99/2015) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp. zn. 8 Sžf 111/2013)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 10/2015, s. 33 – 37.

I. Ak ide o zodpovednosť fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou fyzickej osoby podnikateľa.

II. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp. zn. 8 Sžf 111/2013)

Krajský súd v K. rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia bývalého Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 1. 4. 2011. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu K. zo dňa 1. 10. 2009, ktorým podľa § 41 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 331,93 € za spáchanie správneho deliktu podľa § 41 ods. 1 písm. a) cit. zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 23. 6. 2006 pri miestnom zisťovaní vykonaným v rámci výkonu daňového dozoru Colným úradom K. v prevádzke daňového subjektu „U M.“, skladoval 160 ks cigariet zn. SOHO na spotrebiteľskom balení cigariet označených falzifikátmi slovenských kontrolných známok. Krajský súd v rozsudku dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie Colného riaditeľstva SR boli vydané v súlade so zákonom. Podľa názoru krajského súdu v konaní bol náležite zistený skutkový stav veci a rozhodnutia majú zákonom stanovené formálne náležitosti. Žalobcovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. V odvolaní zopakoval námietky uplatnené už v podanej žalobe. Nesúhlasil s tým, že bol postihnutý sankciou za správny delikt na základe objektívnej zodpovednosti. Pri kontrole predložil doklad o nadobudnutí tovaru. Namietal colnú expertízu. Bola mu odňatá možnosť konať pred súdom a to tým, že nemohol navrhovať vykonanie dôkazov a uplatniť tak právo vyjadriť sa k skutkovým zisteniam a právnej stránke veci. Súd sa tiež náležite nevysporiadal s jeho námietkou ohľadne preklúzie.

Žalovaný orgán vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval skutočnosti uvedené v rozhodnutiach a vyjadrení k žalobe. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Správca dane uplatnil pri vydaní rozhodnutia o pokute princíp objektívnej zodpovednosti, pretože správne delikty uvedené v § 41 zákona č. 10/2004 Z. z. sa začleňujú medzi správne delikty právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov. Rozhodnutie Colného riaditeľstva SR bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Z odôvodnenia:

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddelite