Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Faktické vyhlásenia v spotrebiteľských zmluvách

Príspevok je venovaný faktickým vyhláseniam, ktoré sú pravidelne sa objavujúcimi časťami zmlúv, a to ako spotrebiteľských zmlúv, tak aj občiansko-právnych, či obchodných zmlúv. K problematike faktických vyhlásení je pristupované najmä skrz spotrebiteľské právo, v ktorom bolo poukázané na niektoré problémy spojené s ich používaním a to najmä z pohľadu ich využitia ako dôkazu.

ROSTÁŠ, D.: Faktické vyhlásenia v spotrebiteľských zmluvách; Justičná revue, 73,2021, č.6-7, s. 801 - 813.
The article is devoted to declarations of facts which are regularly appearing parts of consumer and civil law contracts as well as commercial contracts. The issue of factual statements is examined mainly through the consumer law where arose some problems associated with their use as evidence.
Úvodom
Inšpiráciou pre tento príspevok bola činnosť Komisie
1)
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len "Komisia"). Podľa záverov Komisie na ochranu spotrebiteľa treba s ohľadom na účinky považovať za neprijateľné podmienky tie, ktorými
2)
spotrebiteľ vyhlasuje, že "...zmluve porozumel, zmluvu neuzatvára v tiesni, so zmluvnými podmienkami sa oboznámil..." a to s odôvodnením, že ide o zmluvné podmienky, ktorými sa na spotrebiteľa prenáša dôkazné bremeno, keďže sa vyhláseniami zakladá domnienka, že si spotrebiteľ zmluvu prečítal a obsahu porozumel.
3)
V podobnom duchu, že faktické vyhlásenia majú účinky práve z pohľadu dôkazného práva, sa napokon nesie aj rozhodnutie SDEÚ
4)
vo veci C-449/13
CA Consumer Finance proti Ingrid Bakkaus a iní.
Mala by byť prax používania faktických vyhlásenív zmluvách postihovaná v spotrebiteľskom práve ako nekalá obchodná praktika, z dôvodu prenášania dôkazného bremena? Sú závery Komisie hodné nasledovania aj súdmi? Nakoľko možno tieto závery paušalizovať?
S faktickými vyhláseniami sa možno stretnúť pri uzatváraní takmer každej zmluvy. Ako bežné príklady na faktické vyhlásenia možno uviesť: "účastníci svojím podpisom vyhlasujú, že zmluvu si prečítali a s jej obsahom súhlasia", "nekonám v omyle", "nekonám v tiesni", "som spôsobilý na právny úkon", "zmluve som porozumel" a podobne. Otázka, ktorú si kladieme v úvode tohto príspevku, znie - či vznikajú iba z týchto vyhlásení zmluvným stranám právne záväzky?
1 Faktické vyhlásenia a ich účinky
Faktické vyhlásenia môžu byť uskutočnené v rôznych situáciách. Môžu byť uskutočnené počas rokovanío uzavretízmluvy, po jej uzavretí alebo aj pri jej plnení, ide o nehomogénnu skupinu prejavov, ktorá môže mať rôzne právne dôsledky, ktoré spravidla nezistíme iba gramatickým výkladom, pretože obzvlášť dôležitým je kontext hlavného úkonu, ktorého sa vyhlásenia týkajú.
Pod faktickým vyhlásením môžeme rozumieť akýkoľvek vnímateľný prejav, ktorým konajúci deklaruje, že má vedomosť o tom, či určitá skutočnosť nastala, či trvá alebo nie. Môže ísť o prejavy obsiahnuté v listine alebo vykonané ústne. Spoločnou črtou faktických vyhlásení, o ktorých je v tomto príspevku uvažované, je to, že ide o vyhlásenia odvíjajúce sa od vedomosti konajúcej osoby o určitom jej subjektívnom stave alebo o ňou vnímanej skutočnosti (t.j. o fakte, napr. či je osoba v omyle, v tiesni, či si zmluvu prečítala, alebo jej porozumela), ktorý pre adresáta vyhlásenia spravidla nie je priamo poznateľný. V praxi sa tieto vyhlásenia môžu často podobať na jednostranné právne úkony.
Najčastejším dôvodom vzniku záväzkov sú právne úkony, resp. zmluvy. Ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") definuje právny úkon ako
"prejavvôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú."
Iba faktickým vyhlásením, ako napr. "nekonám v omyle", "nekonám tiesni", "zmluvu som prečítal", nedochádza však k novému zmluvnému pravidlu správania sa. Objektívne možno u nich, často až s odstupom času, zistiť iba ich pravdivosť alebo nepravdivosť. V konkrétnostiach to závisí od skutočnosti, ktorej sa týkajú. Túto spoločnú vlastnosť vyhlásení možno označiť tak, že nemajú
konštitutívnu povahu.
5)
Z pohľadu právnej teórie by sme faktické vyhlásenia mohli klasifikovať ako kvázi právne akty,
6)
čo znamená, že hoci sú podobné jednostranným právnym úkonom, nemožno na ne automaticky aplikovať všetky pravidlá, ktoré aplikujeme na právne úkony. Zrejme najzreteľnejším rozdielom medzi vyhlásením a právnym úkonom je skutočnosť, že samotné vyhlásenie nesmeruje k vzniku záväzku, ktorý by bol vymáhatelný sám osebe. Práve preto treba právny význam vyhlásenia nachádzať v kontexte právneho úkonu, s ktorým súvisí.
Vychádzajúc z autonómie vôle, ako zásady súkromného práva, a tiež z toho, že neexistuje zákaz uskutočňovania faktických vyhlásení, treba faktické vyhlásenia považovať
a priori
za dovolené.
Vychádzajúc z toho, že ide o určité prejavy konajúcich osôb, ich význam možno vzhliadať v prvom rade pre interpretáciu právnych úkonov, s ktorými súvisia a tak môžu prispievať k poznávaniu skutočnej vôle konajúcich osôb.
a) Účinky vyhlásení na zmluvnom základe
V rámci zmluvnej autonómie možno kfaktickým vyhláseniam priradiť následky na zmluvnom základe. Ako príklad na také faktické vyhlásenia, obsiahnuté v právnych úkonoch, si možno predstaviť
tzv ubezpečenia a záruky (angl. representatons and warranties).
V praxi býva
nepravdivosť
týchto vyhláseníspojená so vznikom povinnosti, ako napr. zaplatiť zmluvnú pokutu, nahradiť paušalizovanú náhradu škody a pod. Tento inštitút tvoria ubezpečenia (resp. vyhlásenia)
(representantions)
a záruky
(warranties)
predávajúceho adresované kupujúcemu.
Spomenutý inštitút
ubezpečení a záruk
je v našom právnom prostredí spojený najmä s následkami vykonania
nepravdivých vyhlásení
Mimo dohodnutých účinkov bude ich prípadná nepravda viesť k negácií zamýšľaných účinkov (napr. nepravda vyhlásenia o spôsobilosti na právny úkon bude znamenať nedostatok spôsobilosti právne konať, čo bude primárne znamenať absolútnu neplatnosť právneho úkonu, podobne aj absencia slobodnej vôle a pod.). Podobne nepravdivosť vyhlásenia o tom, že účastník nie je v omyle, znamená, že účastník v omyle skutočne bol a samotný omyl je dôvodom pre dovolávanie sa relatívnej neplatnosti; nepravda vyhlásenia o tom, že účastník nie je v tiesni, bude v situácii objektívnej existencie nápadne nevýhodných podmienok viesť k právu odstúpiť od zmluvy a pod.
7)
Vo všetkých týchto prípadoch sa však predpokladá to, že následne, v priebehu času vyjde najavo, že určité vyhlásenie je nepravdivé. Teda z pohľadu právnej relevancie bude niečo dokázané.
b) Účinky vyhlásení na deliktuálnom základe
Podobnými následkami faktických vyhlásení a
ubezpečení a záruk,
môžu byť aj potenciálne deliktuálne následky nepravdivých vyhlásení. V právnej teórii bývajú hmotno-právne účinky ubezpečení a záruk, plynúce zo zákona, popisované najmä v kontexte nájdenia prevenčnej povinnosti
8)
(§ 415 OZ). Vychádza sa pritom z toho, že v rámci prevenčnej povinnosti (resp. zo zásady poctivosti) možno nachádzať
povinnosť pravdovravnosti.
9)
Na druhej strane, adresát vyhlásenia (t.j. osoba, ku ktorej také vyhlásenie smeruje) by mal mať možnosť sa v
dobrej viere
spoliehať na pravdivosť takého vyhlásenia.V týchto prípadoch teda bude vždy potrebné pomerovať prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, ktorú má vyhlasovateľ a adresát vyhlásenia.
Ochrana dobrej viery by sa mala potom prejaviť v poskytnutí ochrany dobrej viery adresáta iba vtedy, ak sa na pravdivosť vyhlásenia adresát aj skutočne mohol spoliehať. Napr.
Ak je zjavné, že jedna zo strán je 9-ročné dieta a nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, nemožno hovoriť o ochrane dobrej viery druhej strany, ktorá mu poskytne úver pred školou. Ak sa však kontraktácia uskutoční cez internet, otázka pomerovania ochrany dobrej viery adresáta vyhlásení a zodpovednosti rodičov je už zrejme na mieste.
Práve z už uvedeného plynie základný problém vyhlásení. Aké kritéria by mali spĺňať, aby boli právne relevantné? Je tieto pravidlá možné zovšeobecniť? Koho slovenský právny poriadok viac chráni? Osobu, ktorá vyhlásenie dáva, alebo osobu ktorej je určené?
Čo však v prípade, ak sa vyhlásenia o vnútorných stavoch v zmluve vôbec nenachádzajú? Je taká zmluva pre absenciu vyhlásenia o tom, že strany nekonajú v omyle, či v tiesni, ale slobodne, neplatná alebo postihnutá inou vadou? Absencia takého vyhlásenia by mala byť bez právnej relevancie. Napr. neuvedenie vyhlásenia, že tovar nemá vady, automaticky nemôže znamenať, že sa na tovare vada vyskytla. Ide však o skutočnosť, ktorá sa neskôr môže preukazovať. Ak sa vada vyskytla, tak buď sa strany dohodnú na riešení alebo vzniká spor o vadu, a tú je potrebné dokázať pred príslušným orgánom vo formalizovanom procese dokazovania. Práve vo fáze dokazovania môže byť nachádzaný význam faktických vyhlásení, ktoré môžu byť použité ako dôkazné prostriedky preukazujúce určité skutočnosti.
c) Účinky vyhlásení na unesenie dôkazného bremena?
Z pohľadu dokazovania - posúdenie faktických vyhlásení v podstate znamená, či iba nimi možno uniesť dôkazné bremeno o tom, že sa určitá skutočnosť stala tak, ako je zachytená vo vyhlásení a ako ju prípadnemožno spochybniť. Má však na dôkazné bremeno vplyv to, že bolo uskutočnené faktické vyhlásenie? Na premise, že áno, je založená prax Komisie. Pre zodpovedanie tejto otázky je však nevyhnutné načrtnúť základné pravidlá pre dokazovanie.
Základné pravidlo pre rozloženie dôkazného bremena znie, že proponent dovolávajúci sa právneho následku musí preukázať splnenie predpokladov právnej normy, s ktorou je následok spojený. To, čo proponent tvrdiť má, aby bol pri dovolávaní sa svojho práva úspešný, vyplýva z bremena tvrdenia, ktoré sa nesie tvrdeniami. Bremeno tvrdeníje dané predpokladmi právnej normy, ktorej použitia sa proponent dovoláva; naň nadväzuje bremeno dôkazu.
10)
Unesenie dôkazného bremena potom znamená preukázanie procesne relevantnej pravdy.
11)
Kto bude v konkrétnom spore o aplikáciu pr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 6-7/2021

6-7/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov