Daň z reklamy v Maďarsku a právne aspekty jej súladu s právom EÚ: rozsudok Súdneho dvora EÚ C-482/18 Google Ireland

Súdny dvor EÚ v rámci svojho posúdenia v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou zdôraznil, že vnútroštátne opatrenia, ktoré výkon slobody poskytovania služieb zakazujú, bránia mu, alebo ho robia menej atraktívnym, predstavujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb podľa ZFEÚ. To sa však nevzťahuje na opatrenia, ktoré spôsobujú dodatočné náklady, ktoré sa však rovnakým spôsobom vzťahujú na poskytovanie služieb medzi členskými štátmi a poskytovanie služieb len v rámci jedného členského štátu. Súdny dvor EÚ konštatuje, že registračná povinnosť ("ohlasovacia povinnosť") nepodmieňuje výkon reklamnej činnosti na maďarskom území a

Je potrebné uviesť, že tejto registračnej povinnosti pre daň z reklamy v Maďarsku nepodliehajú maďarské spoločnosti, keďže zápisom do obchodného registra sú automaticky registrované aj podľa daňových predpisov. Registračná povinnosť podľa zákona o dani z reklamy sa uplatňuje len na zahraničné spoločnosti, ktoré na území Maďarska nie sú registrované pre inú daň. Z hľadiska priamej diskriminácie k rozdielnemu zaobchádzaniu s čisto vnútroštátnymi situáciami na jednej strane a s cezhraničnými situáciami na druhej strane nedochádza, všetci totiž musia byť registrovaní.

Zásada nediskriminácie v EÚ však, v súlade s tým, čo uvádza generálna advokátka vo svojich návrhoch vo veci, zahŕňa tiež zákaz všetkých skrytých alebo nepriamych foriem diskriminácie, pokiaľ ide o uplatňovanie základných slobôd . V zmysle pravidiel pre jej posudzovanie predstavuje takto rozlišovací prvok v Maďarsku, a nie rozlišovanie, či ide o domáceho alebo zahraničného daňovníka. Teda nejde o rozdielne zaobchádzanie s vnútroštátnymi situáciami v porovnaní s cezhraničnými situáciami, ako to konštatuje generálna advokátka, ale len o rozdielne zaobchádzanie s už registrovanými daňovníkmi v porovnaní s daňovníkmi, ktorí ešte nie sú registrovaní . Taká situácia však v praxi neexistuje, keďže všetci maďarskí daňovníci (ktorí by podliehali dani z reklamy) sú registrovaní pre vnútroštátnu daň z príjmov právnických osôb, preto by porovnateľná situácia bola dostupná len v prípade, ak by existovala maďarská spoločnosť, ktorá by vykonávala reklamné činnosti podliehajúce dani bez toho, aby bola v Maďarsku registrovaná pre akúkoľvek daňovú povinnosť. Zrejme z tohto dôvodu aj v tomto smere generálna advokátka konštatuje, že prípadnú nepriamu diskrimináciu zahraničných spoločností v súvislosti s registračnou povinnosťou nie je potrebné posudzovať .A rovnaký prístup si osvojil vo svojom právnom posúdení Súdny dvor EÚ, ktorý konštatuje, že maďarské spoločnosti sú od registračnej povinnosti podľa zákona o dani z reklamy oslobodené, ak sa už prihlásili alebo zaregistrovali na daňovom orgáne na akúkoľvek inú priamu alebo nepriamu daň vyberanú v Maďarsku . Zároveň Súdny dvor EÚ po preskúmaní uvádza, že kroky, resp. proces registrácie pre daň z reklamy, ktoré musia zahraničné spoločnosti znášať, nie sú náročnejšie ako tie, ktoré musia splniť maďarskí daňoví rezidenti pri registrácii na daňovom úrade z titulu inej dane, ako aj na účely zápisu do vnútroštátneho obchodného registra. ako taká, z týchto dôvodov