Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

K aktuálnej trestnoprávnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

K AKTUÁLNEJ TRESTNOPRÁVNEJ JUDIKATÚRE NAJVYŠŠIEHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Dňa 9. decembra 2014 schválilo trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR pod číslom Tpj 69/2014 stanovisko na zjednotenie výkladu a aplikácie osobitného kvalifikačného pojmu spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Trestného zákona "na viacerých osobách" pri trestných činoch proti majetku.
Právna veta tohto zjednocujúceho stanoviska znie:
"Objektom trestných činov proti majetku je ochrana majetku a majetkových práv ustanoveniami uvedenými v štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona. Individuálnym objektom trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona je ochrana vlastníckeho vzťahu k určitým veciam, legálnej držby veci a faktickej dispozície s vecou. Predmetom útoku je nositeľ týchto vzťahov protiprávnym zásahom páchateľa, vo vzťahu ku ktorému sú hmotné predmety útoku cudzou vecou. Ak je taký čin spáchaný na ujmu viacerých osôb, napr. formou pokračovania v trestnej činnosti, je naplnený znak spáchania činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Trestného zákona, t.j. spáchanie činu na viacerých osobách"
.
S právnymi závermi uvedeného zjednocujúceho stanoviska si dovolím nesúhlasiť, keďže zjednocujúce stanovisko vychádza z nesprávneho posúdenia objektu a predmetu útoku pri majetkových trestných činoch.
Pokiaľ ide o majetkové trestné činy, druhovým objektom týchto trestných činov je spoločenský záujem na ochrane majetku ako právneho statku, prípadne len niektorých zložiek majetku, napríklad vecí (ide o ochranu majetku, ktorý nie je vo vlastníctve páchateľa buď vôbec, resp. je len v podielovom spoluvlastníctve páchateľa). Podstatou trestných činov proti majetku je teda všeobecný spoločenský záujem na ochrane vlastníctva ako celku (resp. aj na ochrane iných majetkových práv, či nerušeného držania a užívania veci) s tým, že sa chráni tak majetok štátu ako aj majetok právnických, či fyzických osôb.
Konkrétnym predmetom útoku pri majetkovom trestnom čine nie je preto osoba (ako nesprávne uvádza zjednocujúce stanovisko), ale je ním konkrétna zložka tvoriaca cudzí majetok, napríklad hnuteľná vec, pohľadávka, iné majetkové právo a podobne, na ktoré páchateľ útočí svojim zavineným konaním.
Pri majetkových trestných činoch teda nie je nikdy predmetom útoku nositeľ vlastníckeho práva k určitej veci, právu, či inej majetkovej hodnote. Ak zjednocujúce stanovisko hovorí, že predmetom útoku pri trestnom čine krádeže je nositeľ vlastníckeho práva (či obdobného práva), tento záver je nesprávny, pretože predmetom útoku pri trestnom čine krádeže je vždy hnuteľná vec, a je bez významu, kto je vlastníkom, či iným oprávneným držiteľom tejto veci, pretože podstatným je len to, že výlučným vlastníkom veci nie je páchateľ tohto trestného činu.
Následkom konania páchateľa pri majetkovom trestnom čine (poruchou na objekte) je potom (ak pôjde o dokonaný trestný čin) vznik škody na cudzom majetku a účinkom pri majetkovom trestnom čine (napr. pri trestnom čine krádeže, sprenevery, podvodu) bude zmenšenie,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Zo súdnej praxe 1/2015

Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Zo súdnej praxe

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov