Stanovisko SAK k otázke novely Ústavy, ktorou sa redukuje prieskumná právomoc Ústavného súdu SR

Slovenská advokátska komora pozorne sleduje legislatívny proces, snažíme sa predložené návrhy analyzovať a vyhodnocovať ich prípadné dosahy na právny systém. Úlohou advokácie je ochrana práv a záujmov klientov, ale rozšírene aj dohľad nad dodržiavaním pravidiel právneho štátu. V parlamente je momentálne novela ústavy, ktorá bude mať mnohé závažné účinky. Bohužiaľ zaznamenali sme viacero pokusov o zmenu zásadných právnych rámcov aj prostredníctvom pozmeňovacích návrhov predložených „na poslednú chvíľu“  a bez akejkoľvek odbornej diskusie.

Návrh ústavného zákona v časti, ktorej sa má Ústavnému súdu Slovenskej republiky výslovne obmedziť jeho právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov s Ústavou, je mimoriadne sporný z ústavno-politických aj ústavno-právnych dôvodov.

 Doplnenie tohto ustanovenia do textu návrhu ústavného zákona v pokročilej fáze legislatívneho procesu vykazuje všetky znaky kabinetnej tvorby práva. Pri takom zásadnom zásahu do ústavného poriadku je takýto postup absolútne neprimeraný

 Súčasťou tzv. živej ústavy a ústavného poriadku ako takého je aj judikatúra Ústavného súdu. V rámci svojej rozhodovacej činnosti Ústavný súd z čl. 1 ods. 1 Ústavy dovodil svoju právomoc za výnimočných okolností preskúmavať súlad ústavných zákonov s Ústavou. Navrhovaným ústavným zákonom tak dochádza k nepriamej novelizácii čl. 1 ods. 1 Ústavy, a to v tom zmysle, že z princípov právneho štátu sa vyníma časť pôsobnosti Ústavného súdu na úseku ochrany ústavnosti.

 Dôjde k imunizácii časti výsledkov NR SR a jej normotvorného úsilia voči kontrole zo strany Ústavného súdu. Predmetný návrh nevhodným a neúčelným spôsobom rieši otázku spočívajúcu v mimoriadnej jednoduchosti procesu, akým je možné meniť a dopĺňať základný zákon SR. Namiesto zvýšenia legitimity tohto procesu a jeho výsledkov sa Národná rada vydáva opačnou cestou, a to cestou imunizácie časti výsledkov jej normotvorného úsilia voči kontrole zo strany Ústavného súdu. V tomto ohľade tak nízka transparentnosť procesu zmeny ústavného poriadku ide v ruka v ruke s nízkou legitimitou obsahu tejto zmeny.

 Absencia akéhokoľvek rozlišovania medzi jednotlivými kategóriami ústavných zákonov a ich paušálne vyňatie z následnej kontroly činí predmetný návrh aj hmotnoprávne nekvalifikovaným. Je možné prisvedčiť názoru, že priame zmeny a doplnenia Ústavy by mohli byť vyňaté z prieskumnej právomoci Ústavného súdu. Vo vzťahu k ústavným zákonom, ktorých vydanie sa síce opiera o osobitné a výslovné zmocnenie, ale nepredstavujú priame novely Ústavy, už je takýto záver podstatne spornejší. A vo vzťahu k ústavným zákonom, ktoré sú vydávané bez osobitného zmocnenia, sa ich úplná „imunita“ voči kontrole javí ako vyslovene neprimeraná. Úplne neudržateľnou je takáto ochrana parlamentu vo vzťahu k tým ústavným zákonom, ktoré by prípadne nespĺňali kritériá všeobecnosti a retroaktivity, čiže tie najzákladnejšie princípy právneho štátu, ktorými je pri výkone svojej pôsobnosti viazaný práve parlament. Takáto úprava vzťahu medzi Národnou radou SR a Ústavným súdom je zjavne spôsobilá znížiť štandard súdnej ochrany základných práv a slobôd.

 Popri oslabení mechanizmov súdnej ochrany základných práv a slobôd je navrhovaná úprava spôsobilá viesť aj k zbytočným výkladovým a aplikačným sporom s potenciálne dramatickými dôsledkami pre vnútornú koherentnosť ústavného poriadku. Je totiž zrejmé, že akýkoľvek ústavný zákon, ktorý nepredstavuje priamu zmenu či doplnenie Ústavy, môže viesť k jej nepriamej novelizácii a to bez toho, aby bolo možné uplatniť zásadu „neskorší zákon ruší zákon skorší“. Keďže sám zákonodarca v zákone o tvorbe právnych predpisov nepriame novelizácie zakazuje, je absurdné, aby vytváral podmienky na takýto postup vo vzťahu k tým najdôležitejším právnym normám.

 Potenciálna nekonzistentnosť ústavných pravidiel v spojení s absenciou vnútroštátnych prostriedkov nápravy vystavuje Slovenskú republike hrozbe takého stavu, v ktorom bude poslanie Ústavného súdu musieť suplovať Európsky súd pre ľudské práva, čo pre štát predstavuje významné oslabenie jeho reputácie v oblasti ochrany základných práv a slobôd.