Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Demokracia a odbornosť, materiálny právny štát a iura novit curia (2.)

DEMOKRACIA A ODBORNOST, MATERIÁLNY PRÁVNY ŠTÁT A IURA NOVIT CURIA (2.)
Povinnosťou orgánov verejnej moci v materiálnom právnom štáte je poznať platný právny poriadok a jeho dodržiavanie vyžadovať nielen od fyzických a právnických osôb, ale najmä od seba, vo vlastnej činnosti pri uplatňovaní zverenej právomoci.
Iura novit curia
nie je sloganom slúžiacim na rozšírenie pekných rečí o právnom štáte. Ide o právne významné správanie súdov, ktoré možno presne identifikovať. Obsah tejto zásady vytvára rad povinností súdov, ktorých nesplnenie môže mať za následok porušenie základných práv zaručených siedmym oddielom druhej hlavy Ústavy SR.
(... pokračovanie z predchádzajúceho čísla)
A. Začatie súdneho konania
Všeobecné súdy v SR neraz preceňujú a absolutizujú svoju viazanosť návrhom účastníka konania. V skutočnosti viazanosť súdu návrhom je relatívna.1) Súd je povinný poznať platný právny poriadok, a preto návrh účastníka konania môže spájať s právnym účinkom iba v rozsahu, v akom návrh neodporuje platnému právnemu poriadku.
Podľa § 43 ods. 1 OSP: "Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať."
Podľa § 43 ods. 2 OSP: "Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal."
Právny účinok ustanovený § 43 ods. 2 OSP nenastane po uplynutí lehoty určenej na odstránenie nedostatkov návrhu. Zákonom ustanovený účinok nastane až vtedy (a jedine vtedy) ak v konaní nemožno pokračovať kvôli neodstráneniu uvedeného nedostatku.
Prax, ktorú na všeobecných súdoch zaviedli predovšetkým vyšší súdni úradníci, odporuje právnemu názoru Najvyššieho súdu SR:
"Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku.
Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou prípadov uvedených v § 153 ods. 2 OSP, nesmie účastníkom prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti než sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania.
Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, však nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ustanovenie § 79 ods. 1, druhá veta OSP navrhovateľovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha aj vtedy, ak v návrhu na začatie konania presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu na začatie konania bez pochybností vyvodiť) spôsob určenia právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu odporcovi uložená. Ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší ustanovenie § 155 ods. 1 OSP, alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí v svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.
"Podstatné je, či z podanej žaloby, ktorá nie je formálne rozlíšená na časť opísania rozhodujúcich skutočností a časť žalobného návrhu (petitu), vyplýva žalobcova požiadavka, čoho a na akom skutkovom základe sa domáha."
2)
Obvyklá prax vyšších súdnych úradníkov nie je zlučiteľná ani s právnym názorom Ústavného súdu SR:
"(...) výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť jej na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu."
3)
Povinnosti súdu a sudcu náležiace do obsahu zásady
iura novit curia
presahujú súhrn povinností ustanovených Občianskym súdnym poriadkom. Určuje ich aj rad iných zákonov dotýkajúcich sa činnosti súdnej moci. Súd je napríklad okrem iného ochrancom príjmov štátneho rozpočtu, ktoré súvisia s každým súdnym konaním vo forme súdnych poplatkov, pokiaľ konanie alebo účastník konania nie je ex lege oslobodené alebo oslobodený od súdneho poplatku.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 71/1991 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov: "Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd."
Ochrana verejného záujmu, zákonnosti a spravodlivosti konania - splnenie týchto požiadaviek nie je podmienené uplatnením práva zo strany oprávneného subjektu (nevzniká iba vtedy a tam, kedy a kde účastník konania predloží návrh, aby súd chránil verejný záujem, aby dodržal zákon, či aby zachoval spravodlivosť), ale predstavuje povinnosti súdu z kategórie požiadaviek na činnosť súdu implikovaným v zásade
iura novit curia
. Na rozdiel od účastníka konania, ktorý môže svoje práva uplatňovať aj pomocou postupu prater legem, súd takto postupovať nesmie, lebo jeho ústavné postavenie sa nevyvodzuje z článku 2 ods. 3 Ústavy SR ako je to v prípade účastníka konania, ale spočíva na ustanovení článku 2 ods. 2 Ústavy SR.
B. Vedenie súdneho konania
Zásada
iura novit curia
nie je kodifikovaná v tom zmysle, že by v uzavretom celku prehľadne sumarizovala všetky povinnosti, ktoré súdu, zamestnancom súdu aj sudcom vyplývajú. Povinnosti súdu sú rozptýlené naprieč Občianskym súdnym poriadkom, aj naprieč právnym pori
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).