Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Ochrana údajov o osobe
OCHRANA ÚDAJOV O OSOBE
Ústava Slovenskej republiky priznáva ochranu údajom
o osobe, no skutočná ochrana sa rozplýva vo všeobecnosti základného zákona a jeho interpretácii "bez
chuti a zápachu", ktorá abstrahuje od ochrany priznanej Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Priemet ústavy do vykonávacích
zákonov pri ochrane osobných údajov je nerovnovážny. Zabezpečuje sa rozsiahle žonglovanie orgánov
verejnej moci s osobnými údajmi, no málo sa dbá o o ochranu oprávnených záujmov jednotlivca.
Dispozícia údajmi o osobe podlieha ochrane Dohovorom o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
"Dohovor") aj
Ústavou SR (ďalej len
"Ústava").
Dohovor ju zaručuje v rámci práva na súkromný a
rodinný život priznaného článkom 8 Ústava chráni
"osobné údaje" v čl. 22 ods. 1 a "údaje o
svojej osobe" v čl. 19 ods. 3. Účelom takto
zaručenej ochrany je ochrana osoby pred odhalením jej totožnosti, ako aj pred zhromažďovaním údajov
o známej (identifikovanej) osobe, ktoré môžu negatívne ovplyvniť právne postavenie osoby, ktorej sa
údaje týkajú.
V case-law Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") sa zdôrazňuje ochrana údajov pred
orgánmi verejnej moci. "Samozrejmou" súčasťou činnosti masmédií sa stalo zhromažďovanie údajov o
osobách verejného záujmu, ba aj mnohých iných informácií pre prípadné použitie. "Samozrejmou"
súčasťou podnikania je zhromažďovanie údajov o zákazníkoch a krížová výmena nadobudnutých informácií
s mnohými inými podnikateľmi.1) ESĽP v súvislosti s ochranou práva na
súkromie vyslovil, že Dohovorom sa zaručuje ochrana tohto práva nielen vo verejnej sfére, ale aj v
súkromnej sfére, a že poskytnutie ochrany sa zaručuje pozitívnym záväzkom
štátu.2) Aj keď na prvý pohľad účelom ochrany osobných údajov pred orgánmi
verejnej moci, zdanie klame. Aj zhromažďovanie a rozširovanie údajov o osobe subjektmi súkromného
práva podlieha ochrane článkom 8 Dohovoru a môže byť jeho porušením.
Osobné údaje
Podľa case-law ESĽP k čl. 8 Dohovoru osobnými
údajmi sú údaje o identifikovanej osobe a údaje, podľa ktorých osobu možno
identifikovať.3)
"Osobné údaje" sú pojmom, ktorý v právnom poriadku SR vymedzuje zákon. "Osobnými údajmi sú údaje
týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť
priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe
jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú,
mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu"
(§ 4 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných
údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prinajmenšom ekonomickú a kultúrnu identitu má aj určiteľná právnická osoba. Údaje o právnických
osobách nie sú podľa zákona zahrnuté k údajom chráneným ako "osobné", hoci Ústava nevylučuje ochranu
údajov o právnickej osobe.
Ochrana údajov o osobe sa vzťahuje na ochranu konkrétnych osôb v konkrétnych vzťahoch. Ak zo
zhromaždených údajov nemožno identifikovať konkrétnu osobu, údaje nepodliehajú ústavnej ochrane.
"Pri zákonných požiadavkách vyplývajúcich z ústavou predvídaného obmedzenia základného práva na
ochranu pred nezasahovaním do súkromného a rodinného života treba rozlišovať medzi osobnými údajmi,
ktoré sa vyžadujú a spracúvajú v individualizovanej, neanonymnej forme, a medzi údajmi, ktoré sú
určené na štatistické účely. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že nielen zhromažďovanie a uchovávanie
údajov týkajúcich sa "súkromného života" jednotlivca patrí do sféry pôsobnosti
čl. 8 dohovoru, ale aj údaje verejnej povahy sa
môžu týkať súkromného života, keď sa systematicky zhromažďujú a zaznamenávajú do registrov vedených
štátom (napr. rozsudky vo veciach Leander v. Švédsko z 26. marca 1987, § 48; Amman v. Švajčiarsko zo
16. februára 2000, § 69 a Rotaru v. Rumunsko zo 4. mája
2000, § 43)."4)
Ochrana podľa čl. 19 ods. 3 a podľa
čl. 22 Ústavy
Systém ochrany údajov o osobe podľa Ústavy, založenie tejto ochrany výslovnou úpravou v dvoch
ústavných normách, nastoľuje otázku vzťahu čl. 19 ods.
3 k článku 22 ods. 1 a
2.
Článkom 22 sa identifikuje predmet ochrany,
ktorým v okolnostiach prípadu sú osobné údaje. Článok 22
Ústavy SR neurčuje charakter ochrany, jej obsah ani rozsah.
"Ústava SR predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých
ústavných noriem. Len výnimočne a ojedinele môže nastať stav, keď sa spoločenský vzťah upravuje
jedinou normou Ústavy SR." (II. ÚS 128/95). "Každé
ustanovenie ústavy treba interpretovať a uplatňovať v
nadväznosti na iné normy ústavy, pokiaľ medzi nimi
existuje príčinná súvislosť." (II. ÚS 48/97)
V súlade so základným interpretačným pravidlom aplikácie Ústavy SR ochranu osobných údajov podľa
čl. 22 treba spojiť s ustanovením
čl. 19 ods. 3 Ústavy: "Každý má právo na
ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej
osobe."
Zosúladenie úpravy čl. 22 s
čl. 19 ods. 3 Ústavy s medzinárodným štandardom
ochrany práva na súkromie, ale aj so zdravým rozumom, predpokladá upustenie od separácie výkladu
čl. 22 a
čl. 19 ods. 3 a jeho nahradenie výkladom
vychádzajúcim z tézy, že čl. 16 ods. 1,
čl. 19,
čl. 21 a
čl. 22 sa chránia hodnoty súkromnej povahy v
jedinom a jednotnom systéme vytvorenom podľa požiadavky kompatibility s ochranou ľudského práva na
súkromie.
Takýmto spôsobom interpretoval a aplikoval Ústavný súd ústavné normy o základnom práve na
súkromie v ďalšej fáze svojej rozhodovacej činnosti, keď uviedol:
"Právo na súkromie sa v Ústave SR priznáva vo viacerých ustanoveniach. Systematika
ústavy nie je taká, aby sa nevyhnutne interpretovala
tak, že každým jej ustanovením sa osobe priznáva osobitné právo alebo
sloboda."5)
"Zložitosť modernej spoločnosti robí čoraz ťažším oddeľovať od seba situácie, ktoré sú vnútorne
spojené. Týka sa to aj mnohých základných práv, ktoré z takýchto situácií jednotlivcovi vyplývajú,
bez ohľadu na to, či patria medzi občianske a politické práva, alebo hospodárske a sociálne
práva.
Ústavou vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje, Jednotlivými ustanoveniami
sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj
ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do
súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolnosti konkrétnej veci sa ten istý zásah môže
teda dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu
obydlia."6)
Týmto názorom Ústavný súd odôvodnil svoj procesný postoj:
"Navrhovateľka v podnete, ktorý Ústavný súd prijal na konanie, výslovne nenamietla aj porušenie
čl. 21 ods. 3 Ústavy (ochrana obydlia), jednako
ale uvádzala skutkové tvrdenia, ktoré sa vo svojej podstate tohto článku týkali a ktoré
navrhovateľka spojila o.i. s čl. 19 ods. 2
Ústavy (ochrana súkromného a rodinného života). Ústavný súd v uznesení o prijatí podnetu na
konanie vymedzil jeho predmet vecným pomenovaním bez toho, aby súčasne vo výroku uznesenia
špecifikoval tie články ústavy, vo vzťahu ku ktorým
predmetný podnet s ohľadom na uvádzaný skutkový základ prijal na konanie.
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že jeho právomoc sa vzťahuje na každú vec týkajúcu sa
výkladu a aplikácie ústavy, ktorá je mu predložená na
prerokovanie a rozhodnutie za podmienok ustanovených v Ústave a zákone o Ústavnom súde. S ohľadom na
zásadu
iura novit curia
sa ústavný súd nemôže považovať za viazaného právnou kvalifikáciou, ktorú
skutkovému základu veci dal navrhovateľ alebo druhý účastník konania. Nemôže sa preto vzdať
posúdenia návrhu podľa článku Ústavy alebo jeho odseku len preto, že ho navrhovateľ výslovne
neoznačil. Tým viac tak nemôže urobiť, ak systematika Ústavy nevyžaduje taký výklad, že každým jej
ustanovením sa osobe priznáva osobitné právo alebo sloboda (PL.
ÚS 43/95)."7)Právny význam pre rozlíšenie pojmov "osobné údaje" od "údajov o osobe" sotva existuje. Pojem
"údaje o osobe" použitý v čl. 19 ods. 3 možno
interpretovať ako synonymum k pojmu "osobné údaje" použitému v
čl. 22 ods. 1 Ústavy. Ustanovením
čl. 19 ods. 3 sa určuje správanie, pred akým sa
zaručuje ústavná ochrana predmetu ochrany uvedenému v
čl. 22 ods. 1.
Článok 22 ods. 1 sa musí interpretovať a
aplikovať v spojení s čl. 19 ods. 3 Ústavy.
"Obsahom základného práva na ochranu osobných údajov je ochrana jednotlivca spočívajúca v
zásadnej neprípustnosti získavania, uchovávania, používania alebo ďalšieho spracovania údajov
týkajúcich sa súkromnej sféry jeho života. Takto poňatá ochrana je nevyhnutným predpokladom na
možnosť jednotlivca rozhodovať o tom, ktoré informácie týkajúce sa jeho súkromia zverejní, čím je v
širších súvislostiach chránená jeho možnosť slobodne a na vlastnú zodpovednosť robiť rozhodnutia
týkajúce sa jeho súkromného života." (II. ÚS 53/2010)
Hrozba zneužitia nevzniká až pohybom údajov od subjektu práva k subjektu práva. Získanie údajov o
osobe do dispozičnej sféry orgánu verejnej moci alebo do dispozičnej sféry tretej osoby je
nebezpečné samo osebe. Ochrana, ktorá sa priznáva Dohovorom aj Ústavou, sa nezaručuje až získaným
údajom. Ochrana sa zaručuje od samého začiatku, týka sa už zberu (zhromažďovania) údajov.
Ochrana osobných údajov sa neobmedzuje na zber a spracovanie údajov pomocou počítačov či
prípadných iných technologických pomôcok. Údaje sa chránia pred akýmkoľvek spôsobom
zhromažďovania.
ESĽP konal o zbere informácií sústredených na početných nosičoch. Na fotografiách, v odtlačkoch
prstov, vo vzorkách buniek či v DNA. Zdrojom informácií priznal rozdielnu váhu pre ochranu osobných
údajov.
ESĽP
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).