Trnavské právnické debaty: predbežné posúdenie sporu a prekvapivé súdne rozhodnutia

V rámci diskusie zaznel názor, že právnemu posúdeniu má predchádzať skutkové posúdenie. Preto je potrebné najskôr ustáliť, čo je medzi stranami sporné a čo nesporné. Tento názor mal aj oponentúru, podľa ktorej v určitých prípadoch musí právne posúdenie predchádzať skutkovému, pretože niekedy je to právne posúdenie, ktoré určuje, aké skutočnosti sú relevantné a čo je potrebné dokazovať.

Vo vzťahu k rozsahu predbežného skutkového a právneho posúdenia bolo zhodne konštatované, že predbežné skutkové a právne posúdenie by hlavne malo splniť svoj účel. Mnohí zastávali názor, že strany by mali vedieť, na čom sú.

V záujme naplnenia účelu predbežného posúdenia je vhodné uviesť aj to, aké dôkazy súd vykoná a ktorá strana nesie dôkazné bremeno ohľadom tej-ktorej skutočnosti. Pokiaľ k určitému tvrdeniu strana nenavrhla dôkaz, súd to môže strane oznámiť podľa § 181 ods. 4 CSP, nie však uviesť presne, aký konkrétny dôkaz to má byť.

V praxi vzniká dilema, do akej miery, teda v akom rozsahu je potrebné predbežné právne posúdenie uvádzať. V praxi možno vnímať minimalistický prístup - len uvedenie ustanovení, ktoré súd mieni aplikovať. Tento prístup nebol v rámci diskusie preferovaný. Druhým, preferovaným spôsobom je také predbežné posúdenie, kde súd aj vopred uvedie, ako sa mu vec javí, resp. či sa mu žaloba javí ako dôvodná.

V rámci diskusie zaznela otázka, či by bolo vhodné, aby bol postup súdu pri poskytovaní predbežného právneho posúdenia metodicky upravený, napríklad v rámci činnosti Ministerstva spravodlivosti SR. Z radov sudcov však zazneli oponujúce názory s tým, že táto problematika sa musí vyriešiť v rámci sudcovskej činnosti, teda súdnou praxou a prípadne tvorbou judikatúry v tejto oblasti. Sudcovský stav sa snaží odolávať metodickým usmerneniam ich rozhodovacej činnosti zvonku.

Takisto odznelo stanovisko, že je potrebné rozlišovať skutkové sporné otázky (kedy ustálenie skutkového stavu bude závisieť od výsledkov dokazovania) a právne sporné otázky. Toto rozlišovanie má význam v tom, že pri skutkových sporných otázkach sa veľmi ťažko dáva predbežný právny názor na začiatku pojednávania. Nie je vylúčené, že súd ho v tomto prípade poskytne stranám neskôr - po dokazovaní (najmä po výsluchoch svedkov, strán, znaleckom dokazovaní, obhliadke). Takisto bol doplnený názor, že aj právne posúdenie sa môže zmeniť, a to aj po viacerých pojednávaniach, napríklad až z dokazovania vyplynie, že nejde o pracovnoprávnu zodpovednosť, ale o občianskoprávnu zodpovednosť.

V rámci diskusie bola zjavná snaha pomenovať obsah zásady zákazu prekvapivých rozhodnutí