Aplikácia medzinárodného práva v kybernetickom priestore.

The development of science and technology entails a number of relevant legal issues which, apart from the entities concerned, also the scholars of jurisprudence intend to clarify. a typical example is the relation between cyberspace and international law. Unlike the national law, the situation is more complicated in the case of international law given the fact that states, being the traditional subjects of this field of law, are often motivated more by their own interests rather than the effort to actually solve the problems. The submitted paper analyses the possibilities for the application of international law in this field and the issues related thereto.

Dnes sa v porovnaní s minulosťou nachádzame v období, keď informačné technológie prenikajú takmer do všetkých oblastí života, čím sa informácie stávajú dostupnejšími, komunikácia flexibilnejšou a spoločnosť celkovo "rýchlejšou". Na druhej strane sa však komunikácia a celkovo spoločnosť stáva väčšmi anonymnou a zraniteľnou.

Práve pomerne jednoduchá dostupnosť, ale i anonymita a priestorová neuchopiteľnosť informačných technológií spôsobujú, že sa čoraz väčšia časť aktivít presúva do kybernetického priestoru, umožňujúceho rýchle a jednoduché splnenie aj nekalých cieľov s minimálnym rizikom postihu. Kybernetický priestor sa tak v mnohých ohľadoch odlišuje od doposiaľ známych a využívaných úrovní priestoru. azda najjednoduchšie a najvýstižnejšie ho charakterizuje to, že funguje vo virtuálnej rovine, ktorú nedokážeme vidieť ani uchopiť a môže v ňom byť aktívnych množstvo rozličných aktérov.¹⁾

Celkovo možno povedať, že siete, zariadenia a služby informačných a komunikačných technológií sú čoraz dôležitejšie pre každodenný život. v roku 2016 takmer polovica sveta používala internet (3,5 miliardy užívateľov) a podľa niektorých odhadov bude do roku 2020 pripojených na internet viac ako 12 miliárd zariadení.²⁾ Novšie štatistiky uvádzajú, že k júnu 2018 bolo na celom svete viac ako 4,2 miliardy užívateľov internetu a ich počet neustále rastie.

S rastúcim počtom užívateľov ide ruka v ruke aj rastúci počet aktérov v kybernetickom priestore s rozdielnymi záujmami a cieľmi. Samozrejme, rozloženie aktérov v tomto type priestoru sa v rámci jednotlivých krajín či regiónov líši. v tabuľkách sú uvedení užívatelia podľa jednotlivých regiónov.

Užívatelia internetu vo svete podľa jednotlivých regiónov k 30. júnu 2018, vyjadrení v percentách:

zdroj: Internet World Stats³⁾

Užívatelia internetu vo svete podľa jednotlivých regiónov k 30. júnu 2018, vyjadrení v miliónoch:

zdroj: Internet World Stats⁴⁾

Práve zväčšujúca sa základňa aktérov v tomto type priestoru a čoraz väčšia prepojenosť s každodennými aktivitami zdôrazňujú význam a aktuálnosť tejto problematiky.

Pokiaľ ide o bezpečnosť, množia sa názory, že zaručiť absolútnu bezpečnosť v tomto priestore nie je vzhľadom na jeho špecifiká možné. Ide o úroveň priestoru poskytujúcu okrem množstva výhod aj priestor na kybernetické hrozby a informačnú kriminalitu, ktoré zahŕňajú širokú škálu negatívnych fenoménov rôzneho stupňa závažnosti. v zmysle uvedeného vymedzenia sa na ďalších stranách pokúsime priblížiť vzťah kybernetického priestoru so všetkými jeho špecifikami a medzinárodného práva verejného ako súboru noriem upravujúcich vzťahy medzi subjektmi tohto právneho odvetvia, predovšetkým však štátmi.

Pre lepšie poňatie problematiky a súvisiacich pojmov sa pokúsime aspoň v stručnosti priblížiť základné pojmy. Medzinárodní právnici, resp. ich poňatie kybernetického priestoru je totiž ovplyvnené ich vnímaním toho, ako sú jednotlivé priestory poňaté medzinárodným právom.⁵⁾

Pojem "kybernetický priestor" použil po prvýkrát W. F. Gibson v krátkej poviedke v roku 1982 a následne vo svojej sci-fi novele v roku 1984.⁶⁾ Odvtedy rástla celosvetová popularita tohto pojmu v súvislosti s rýchlym a nezastaviteľným využívaním kybernetického priestoru vo svete. Kybernetický priestor tak vytvoril špecifickú komunikačnú sieť s osobitým statusom, nepodriadenú v celosti konkrétnej krajine, právu alebo jurisdikcii. v dnešnom novodobom svete tak už nie je pravdou tvrdenie nemeckého filozofa K. Jaspersa, v ktorého zmysle nik nemôže žiadať, aby ho bolo na verejnosti počuť a súčasne aby ostal nepozorovaný.⁷⁾ Internet je totiž pavučina sietí (prepojených sietí)⁸⁾, v ktorej rámci môže mať elektronická komunikácia presne túto formu a v ktorej rámci bude niekto vypočutý a zároveň zostane nespozorovaný. Toto je to, čo je považované za skutočný "kybernetický priestor".⁹⁾

Inými autormi je kybernetický priestor definovaný napr. ako globálne, vzájomne prepojená sieť digitálnych informačných a komunikačných infraštruktúr vrátane internetu, telekomunikačných sietí, počítačových sietí a informácií v nich obsiahnutých.¹⁰⁾ v našom článku budeme vychádzať predovšetkým z vymedzenia tohto typu priestoru, ktoré sa uvádza v dokumente Tallinn Manual 2.0. Ide o dokument vytvorený medzinárodnou expertnou skupinou, ktorá bola prizvaná Centrom výnimočnosti pre oblasť spoločnej kybernetickej obrany spolupracujúcim s NaTO.

V zmysle tohto dokumentu pozostáva kybernetický priestor z fyzickej, logickej a sociálnej vrstvy. Fyzická vrstva zahŕňa fyzické sieťové komponenty, t.j. hardvér a inú infraštruktúru, ako sú káble, routre, servery a počítače. Logická vrstva pozostáva z prepojení, ktoré existujú medzi sieťovými zariadeniami. Obsahuje aplikácie, dáta a protokoly, ktoré umožňujú výmenu údajov naprieč fyzickou vrstvou. Sociálna vrstva zahŕňa jednotlivcov a skupiny zapojené do kybernetickej činnosti.¹¹⁾

Pri poňatí kybernetického priestoru medzinárodným právom musíme vychádzať aj z osobitého charakteru medzinárodného práva. Pod týmto pojmom rozumieme medzinárodné právo verejné, ktoré možno definovať aj ako štandard správania, v danom momente pre štáty a ďalšie entity, ktoré mu podliehajú.¹²⁾

Napriek tomu, že neexistuje žiadna norma, ktorá by obsahovala záväznú definíciu medzinárodného práva, na účely tejto práce je vhodné priblížiť aspoň základné charakteristické črty tohto právneho odvetvia. Nedostatok v podobe záväznej definície sa totiž snaží odstrániť veda medzinárodného práva v podobe viac či menej podrobných definícií medzinárodného práva verejného, ktoré však nemajú právnu záväznosť.

Jedna z najjednoduchších definícií medzinárodného práva verejného uvádza, že ide o súbor právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi a inými subjektmi medzinárodného práva.¹³⁾ Pokiaľ ide o predmet medzinárodného práva, ani v tomto prípade záväzná obsahová definícia neexistuje. Možno však povedať, že z predmetu úpravy medzinárodného práva je vyčlenená matéria, ktorá je v obsahovom rozpore s jeho kogentnými normami. ak by sa napr. aj takéto otázky stali predmetom zmluvnej úpravy, v zmysle článku 53 viedenského dohovoru o zmluvnom práve je potrebné považovať túto úpravu za absolútne neplatnú.¹⁴⁾ Na rozdiel od vnútroštátneho práva sú potom predmetom úpravy medzinárodného práva právne vzťahy vznikajúce, meniace sa alebo zanikajúce mimo rámca individuálneho štátu, t.j. v rámci procesu spolupráce, súperenia či nepriateľstva jednotlivých štátov, resp. subjektov pôsobiacich na medzinárodnej scéne.¹⁵⁾ Predmetom úpravy tak môžu byť predovšetkým politické, ale aj iné špecifické vzťahy (obchodné, kultúrne a pod.) medzi jednotlivými subjektmi medzinárodného práva, ktoré sú upravené normami tohto právneho odvetvia. z uvedeného vyplýva aj funkcia medzinárodného práva, ktorou nie je len koordinovať správanie štátov, ale prostredníctvom svojich noriem aj viesť medzinárodné spoločenstvo k stabilite a istote v ich vzájomných vzťahoch, riešiť sporné otázky medzi nimi a tiež chrániť ich spoločné záujmy a ciele prostredníctvom spolupráce a priateľských vzťahov.¹⁶⁾

Na základnej úrovni je normatívny systém medzinárodného práva odvodený z prameňov stanovených v čl. 38 ods. 1 štatútu Medzinárodného súdneho dvora, medzi ktoré patria medzinárodné zmluvy, medzinárodná obyčaj, všeobecné právne zásady, súdne rozhodnutia a náuka najviac kvalifikovaných odborníkov rôznych národov.¹⁷⁾ Uvedené ustanovenie štatútu Medzinárodného súdneho dvora je považované za autoritatívny výpočet prameňov medzinárodného práva.¹⁸⁾

Vo vede medzinárodného práva sa možno stretnúť s rôznym výpočtom a vymedzením jednotlivých osobitostí medzinárodného práva, avšak za najpodstatnejšie považujeme osobitnú povahu subjektov a charakteristiku vzťahov medzi nimi. Sumárne medzi podstatné osobitosti tohto právneho odvetvia tak možno radiť subjekty medzinárodného práva a ich vzájomné vzťahy, pramene medzinárodného práva a ich tvorbu a tiež sankčný mechanizmus uplatňovaný v rámci medzinárodného práva.¹⁹⁾ všetky tieto osobitosti majú vplyv aj na aplikáciu medzinárodného práva, resp. jej rozsah v kybernetickom priestore.

Jedným zo špecifických znakov plne sa prejavujúcim aj v tejto sfére je skutočnosť, že vzťahy v rámci medzinárodného práva sú založené v zásade na koordinačnom, a nie subordinačnom princípe (na rozdiel od vnútroštátneho práva). štáty ako tradičné subjekty medzinárodného práva spolupracujú v zmysle základných zásad²⁰⁾ a princípov na báze rovnoprávnosti. Koordinačný charakter medzinárodného práva je potom zdôraznený práve tým, že suverénne štáty majú plnú normotvornú spôsobilosť, čo znamená, že nielenže užívajú práva a plnia povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, ale spoločne s inými štátmi tieto práva a povinnosti aj vytvárajú.²¹⁾ z toho vyplýva, že medzinárodné právo je právom kompromisu, pričom normatívna kvalita pravidla medzinárodného práva závisí od miery kompromisu, ktorý bol potrebný na jej prijatie.²²⁾ Táto skutočnosť sa v plnej miere prejavuje aj v súvislosti s nazeraním na vzťah medzinárodného práva a kybernetického priestoru.

Napriek tomu, že pokrok vedy a techniky je zjavný, nejde o prvý kontakt medzinárodného práva s technologickým pokrokom. Už predchádzajúce obdobie nám ponúka minimálne dva príklady, keď bolo medzinárodné právo podobne náhlym spôsobom konfrontované s výdobytkami doby. Išlo o kontakt s rádiovými vlnami prekračujúcimi hranice a s ľudskou schopnosťou dosiahnuť mimozemské telesá. v každom prípade však bolo považované za samozrejmosť, že aj takého správanie človeka podliehalo existujúcim normám medzinárodného práva.²³⁾

Momentálne sa už dlhšie diskutuje o aplikovateľnosti medzinárodného práva v kybernetickom priestore. väčšina západných krajín sa už dávnejšie prikláňala k aplikácii existujúceho medzinárodného práva aj v tomto type priestoru, kým niektoré ďalšie, ako napr. Rusko a Čína preferovali špecifickú úpravu a navrhovali osobitnú sústavu noriem. Dnes však už možno povedať, že je to všeobecne uznávaná aplikácia medzinárodného práva. Týmto sa zaoberala aj správa skupiny vládnych expertov zriadenej valným zhromaždením OSN z roku 2013, ktorá uvádza, že medzinárodné právo a najmä OSN je použiteľná a nevyhnutná na udržanie mieru a stability a podporu otvoreného, bezpečného, mierového a dostupného prostredia informačných a komunikačných technológií.²⁴⁾ Skupina pozostávala zo zástupcov 15 krajín vrátane Spojených štátov amerických, Ruska a Číny. vo svojej neskoršej správe z roku 2015 odporučili aj súbor noriem týkajúcich sa správania štátov v kyberne