Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Atribúty nezávislosti národných energetických regulačných orgánov

CHROPOVSKÝ, P.: Atribúty nezávislosti národných energetických regulačných orgánov.∗∗ Právny obzor, 105, 2022, č. 4, s. 316 – 326.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.4.03

Attributes of independence of national energy regulatory authorities. The article provides a view on the position of national energy regulatory authorities in Slovakia and Czechia. Especially, this article deals legal relationship between national energy regulatory authorities and executive power as it is defined in relevant legal acts of the European Union. Also, this article analyses aspects of privatization in the energy sector which we had an opportunity to see in the last period and which has been influencing the position of national energy regulatory authorities. Based on, significant aspects of national energy regulatory authorities the author of this article tried to propose some legislation changes to strengthen the position of national energy regulatory authorities in a public administration system.

Key words: national energy regulatory authorities, energy, energy packages of the European Union, public administration

Úvod
Energetické regulačné orgány vzhľadom na vykonávanúich pôsobnosť, predstavujú v súčasnosti neodmysliteľný prvok pôsobiaci v energetickom sektore. Nezávislé energetické regulačné orgány sú súčasťou širšej skupiny nezávislých správnych orgánov, ktoré sa vyznačujú určitým osobitným postavením. Téme nezávislosti správnych orgánov v prostredí teórie správneho práva na Slovensku sa venuje len zriedkavá pozornosť. V susednej Českej republike sa v právnej teórii téme nezávislosti správnych orgánov podľa môjho názoru venuje väčšia pozornosť.
1)
1. Nezávislé správne orgány
Nezávislé správne orgány sa prioritne vyznačujú osobitným postavením a hoci sú orgánmi verejnej správy, do značnej miery sú charakterizované svojou tzv. nezávislosťou, predovšetkým vo vzťahu k vláde. Samotný pojem nezávislosť možno chápať vo viacerých významoch. Viacerí autori uvádzajú nezávislosť v otázkach personálnych, funkčných a ekonomických.
Personálna nezávislosť sa predovšetkým týka spôsobu kreovania vedenia daného správneho orgánu v podobe spôsobu menovania a odvolávania vedúcich, prípadne členov vedenia jednotlivých správnych orgánov.
Ďalším kritériom charakterizovania nezávislých správnych orgánov je funkčná a politická nezávislosť týchto orgánov, pričom pod pojmom funkčná nezávislosť sa rozumie nestrannosť vo vzťahu k jednotlivým subjektom, ktoré pôsobia v spravovanom odvetví a sú potenciálne účastníkmi konania vedeným pred týmto nezávislým orgánom. Na druhej strane politická nezávislosť znamená situáciu, keď určitý orgán výkonnej moci nie je viazaný pokynmi žiadneho nadriadeného orgánu. Taktiež žiadnemu nadriadenému orgánu nie je zverená právomoc zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie podriadeného orgánu.
2)
To znamená, že pri nezávislých správnych orgánoch neexistuje žiadny vzťah nadriadenosti a podriadenosti (subordinácie).
Pod pojmom nezávislých regulačných orgánov vo všeobecnosti možno rozumieť také inštitúcie, ktoré na základe zákona vykonávajú vrchnostenskú reguláciu určitého sektora (obvykle užšie vymedzenú, ako napríklad ministerstvá) a pritom sú nezávislé od vrcholného exekutívneho orgánu a tvorcu politiky.
3)
Pod pojmom regulácia si možno predstaviť vrchnostenské nástroje a procesy, ktorých prostredníctvom štát ovplyvňuje správanie fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti možno povedať, že účelom regulácie je dosiahnutie organizovaného a funkčného prostredia tak, aby sa naplnili právom chránené záujmy. Ďalej je dôležité dodať, že pod regulačnými orgánmi rozumieme také inštitúcie, ktorým sú zverené regulačné právomoci v určitom rezorte, t.j. orgány, ktoré sú (v zhode s vymedzením regulácie ako vrchnostenskej činnosti) nadané určitými autoritatívnymi opatreniami. Regulačnými orgánmi môžu byť jednak orgány, ktoré sú súčasťou všeobecnej organizačnej štruktúry verejnej správy s hierarchickou štruktúrou a širším rozsahom pôsobnosti (napr. ministerstvá, miestne či regionálne úrady), jednak orgány špeciálne zriadené na reguláciu určitého odvetvia.
4)
2. Liberalizácia sektora energetiky
Problematika nezávislosti energetických regulačných orgánov veľmi úzko súvisí s liberalizáciou energetického sektora. Samotná koncepcia nezávislých správnych orgánov bola do právnych poriadkov členských štátov Európskej únie transponovaná práve právom Európskej únie, presnejšie transpozíciou jednotlivých smerníc, ktoré stanovovali určité požiadavky na nezávislosť národných regulačných orgánov v oblasti energetiky. Stanovenie týchto požiadaviek súviselo a aj naďalej súvisí s postupnou ekonomickou liberalizáciou sektorov tzv. sieťových odvetví (telekomunikácie, energetiky, poštových služieb a železničnej dopravy). Ekonomická liberalizácia týchto odvetví mala za cieľ zavedenie väčšej hospodárskej súťaže a odbúranie monopolného postavenia jednotlivých subjektov v týchto odvetviach. Napriek postupnej liberalizácií týchto sektorov čoraz viac zisťujeme, že z určitých technických príčin aj naďalej existujú subjekty, ktoré si zachovávajú monopolné postavenie (napr. prevádzkovatelia jednotlivých tranzitných sústav).
5)
Postupná liberalizácia trhov s elektrinou a plynom viedla k zavedeniu niekoľkých nových inštitúcií/orgánov vrátane národných energetických regulačných orgánov. Zriadenie národných regulačných orgánov priamo súvisí predovšetkým s potrebou regulovať prevádzkovateľov energetickej infraštruktúry (ako prirodzené monopoly) a najmä zabezpečiť nediskriminačný prístup k energetickej infraštruktúre pre ich užívateľov.
6)
Postupná liberalizácia a privatizácia energetického sektora znamená aj postupné posilňovanie nezávislosti regulačného orgánu. Tento proces má umožniť vstup nových subjektov na energetický trh (predovšetkým nových výrobcov elektriny) a prispieť k vytvoreniu väčšej konkurencie. Súkromní investori potrebujú vysoký stupeň istoty v tom, že všetky náklady spojené s ich aktivitami bude regulácia zohľadňovať.
7)
Liberalizácia energetického sektora v prostredí Európskej únie bola realizovaná predovšetkým prijímaním a následnou implementáciou energetických liberalizačných balíčkov. Energetické liberalizačné balíčky predstavujú súbor nariadení a smerníc, ktorých cieľom bolo stanovenie pravidiel pre jednotný energetický trh v rámci Európskej únie. Prvý energetický liberalizačný balíček bol prijatý v rokoch 1996 až 1998. Odvtedy boli prijaté celkovo štyri energetické liberalizačné balíčky, pričom zatiaľ posledný, tzv. zimný energetický balíček, bol prijatý v roku 2019.
Tým, že nemožno dosiahnuť absolútnu odmonopolizáciu sektoru energetiky, je o to viac potrebné dosiahnuť dostatočnú nezávislosť regulačných orgánov. Nezávislosť regulačných orgánov je základným predpokladom nielen pre správny výkon regulácie ale aj pre ich samotné fungovanie. Dôležité je, aby regulačné orgány mali dôveru jednotlivých subjektov na trhu.
Regulačné orgány v oblasti energetiky vo svojej každodennej práci pôsobia v postavení rozhodcov s cieľom vyvažovať konkurenčné záujmy a politické ciele
. Sektor energetiky je špecifický tým, že tu existujú veľké riziká toho, že verejnoprávne ako aj súkromnoprávne subjekty môžu mať tendenciu ovplyvňovať regulačné orgány pri ich rozhodovaní. Práve preto je potrebné, aby nezávislosť regulačných orgánov bola primerane zabezpečená prostredníctvom legislatívy, ktorá sa má uplatňovať praxi.
8)
Už druhým liberalizačným energetickým balíčkom sa stanovila povinnosť, aby si jednotlivé členské štáty Európskej únie určili aspoň jeden národný regulačný orgán, ktorý bude mať jasne stanovené kompetencie v medziach právnych aktov Európskej únie a zároveň bude nezávislý od záujmov energetického sektora.
9)
V podmienkach Slovenskej republiky vykonáva funkciu národného regulačného orgánu pre oblasť energetiky Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorého postavenie a pôsobnosť upravuje zákon č. 250/2012
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 4/2022

4/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov