CELESTE, E. Digital Constitutionalism. The Role of Internet Bills of Rights.

Súčasné milénium prinieslo do klasickej podoby konštitucionalizmu jeho nové charakteristiky definované prídavným menom k nemu. Vari najznámejším novotvarom je distopický konštitucionalizmus, ktorý reaguje na blížiaci sa (?) koniec liberalizmu predurčeného utopistami z konca minulého storočia (Francis Fukuyama a spol.), aby, naopak, svojou dokonalosťou uzavrel históriu ľudstva. Sám som voviedol do slovenskej právnickej obce pojem mnemotechnický konštitucionalizmus, aby som na niekoľkých konferenciách upozornil na jeho nebezpečenstvo, ktoré osobitne hrozí nášmu stredoeurópskemu prostrediu. Žiaľ, legislatívne memoriálové vojny sa čoskoro preniesli do vojny reálnej. Tak to býva, keď sa politici pokúšajú uzákoniť jediný možný výklad histórie ako zdôvodnenie svojich budúcich územných nárokov voči iným štátom.

Alarmujúci charakter má aj nový prívlastok, ktorý pripísal ku konštitucionalizmu Edoardo Celeste. Jeho cieľom je vystríhať pred nebezpečenstvom vzniku anémie ústavného systému. Podľa známej definície Emila Durkheima predstavuje anémia stav rozkladu noriem sociálneho konania v spoločnosti, ktorá sa v dôsledku zrýchlených premien stala dezorientovanou. Príčinou tejto dezorientácie je digitálna revolúcia, ktorej rýchlosť šírenia v porovnaní s priemyselnou revolúciou možno násobiť siedmimi ako v prípade merania dĺžky života psa v porovnaní s rýchlosťou ľudského života.

Digitálna revolúcia v oveľa väčšej miere ignoruje územné hranice štátov a vo virtuálnom svete búra vestfálsky systém vytvorený po "nekonečnej" tridsaťročnej vojne v 17. storočí. Nielen to. Čoraz viac sa vymyká spod kontroly nielen jednotlivých štátov, ale aj ich medzinárodných zoskupení. Svet internetu ignoruje nielen vnútroštátne ústavne právo a na ňom vytvorený právny poriadok, ale aj medzinárodné právo. V tomto prípade dokonca nemá ani čo ignorovať, pretože medzinárodnoprávna úprava internetu jednoducho neexistuje a vykonateľnosť zmlúv o kybernetickej bezpečnosti paroduje permanentne vedená tzv. hybridná vojna. Medzinárodné spoločenstvo štátov, ktoré si vytvorilo po 2. svetovej vojne medzinárodné organizácie s dvomi základnými cieľmi, a to zabezpečením mieru a ochrany ľudských práv, nie je spôsobilé reagovať. Príčinou je aj to, že už nie štáty, ale "tajomné" internetové korporácie (aj bez štipky konšpirácie) sú základnými hráčmi