Crowdworking a perpektívy digitálnej práce v budúcnosti alebo (Crowdworking – práca budúcnosti)?

BARANCOVÁ, H.: Crowdworking a perpektívy digitálnej práce v budúcnosti alebo (Crowdworking – práca budúcnosti)? Právny obzor, 102, 2019, č. 4, s. 291 – 302.

Crowdworking and perspectives of digital work in the future or (Crowdworking – work of the future)? New forms and ways of working under the influence of progressing digitization of work processes nowadays significantly “disrupt“ legal models of traditional labour law relations in which an employee is legally secured by an indefinite and full-time employment. Due to the digitization process, the number of indefinite-term and full-time employment contracts is decreasing from year to year throughout the European Union. The economy is based on digital platforms, which have the potential to continue to grow, especially in the area of services where an individual performs his/her work via the Internet. The platform economy creates new legal models that go beyond the traditional framework of bilateral employment relationships between the employee and the employer. There is a digital platform between the work supplier and the jobseeker which, in some cases, acts only as an intermediary between the work supplier and the jobseeker. In practice, however, are frequent also legal situations in which the digital platform occurs in the legal position of an employer. Atypical form of a platform economy is crowdworking as a work assigned to an anonymous crowd. This means a term which, from the grammar and legal points of view, has its terminological equivalent neither in the Slovak language nor in the Slovak legal order. In her paper, the author analyses whether a work in the form of crowdworking can also be performed within an employment relationship and under what legal conditions. A digital platform, although being not in the position of an employer, as a work’s intermediary performs in the existing practice also activities that are traditionally attributable to the employer, especially in the pre-contractual relationships as well as in negotiating the rewards for the work done. If the digital platform only serves as an intermediary, then does not have the legal position of an employer in relation to the work performer, and the individual performing the work is not in the position of an employee. If, beyond the mediation, the relevant digital platform checks, for example, also the performance of the work of an individual, then it is in the legal position of an employer. In connection with the dynamic development of crowdworking as a typical form of platform economy, the existing application practice creates already not only new legal models of work but also new types of contracts which the current labour law legislation defined in the Labour Code does not recognize or does not allow. 

The conclusions of the analysis bring creative author’s suggestions on how to grasp legally the new forms of work carried out through digital platforms, the development of which has a significant advance in relation to the current labour law regulation.

Key words: crowdworking, anonymous crowd, digital platforms, digitization process

1. Všeobecná charakteristika
Digitálna doba na prahu štvrtej priemyselnej revolúcie prináša aj nové formy ekonomiky (ekonomiky digitálnych platforiem), a tým aj rozšírenie doterajších foriem flexibilnej práce. Novým fenoménom v ostatných rokoch je práca vykonávaná cez online pôsobiace digitálne platformy, takýmto spôsobom funguje aj zdieľaná, resp. kolaboratívna ekonomika.
Vznik nových druhov a spôsobov práce pod vplyvom digitálnych platforiem naberá vysokú dynamiku a má pred ich právnou reguláciou výrazný predstih. Vplyvom digitalizačných procesov vznikajú nové modely pracovných vzťahov, ktoré sú doteraz stále mimo oblasti právnej regulácie. Ide najmä o nové druhy a spôsoby prác, ktoré sa uskutočňujú buď pomocou digitálnych platforiem, alebo iných jednorazových alebo príležitostných prác, ktoré vykonáva fyzická osoba s vysokým stupňom samostatnosti a s výrazným oslabením subordinačného princípu, a často nenapĺňa všetky právne atribúty pojmu zamestnanec ani pojmu podnikania.
Predpokladá sa, že digitalizácia výrobných procesov v nasledujúcich rokoch vyvolá aj protichodné procesy, pretože povedie k podstatnej redukcii potreby pracovných síl v tradičných povolaniach, čo následne vyvolá zásadné zmeny nielen na európskom trhu práce.
Na tieto úlohy sa má už v súčasnosti dostatočne pripraviť najmä vzdelávací systém, ktorý musí byť v dostatočnom predstihu pred akútnymi potrebami trhu práce. Už teraz má existujúci vzdelávací systém vo vzťahu k budúcim potrebám ekonomiky až alarmujúce meškanie.
Na rozdiel od podstatnej väčšiny záväzkových právnych vzťahov v pracovnom práve, ktoré sú dvojstrannými právnymi vzťahmi, v právnom modeli ekonomiky digitálnych platforiem participujú tri právne subjekty: poskytovatelia služieb (fyzická osoba v právnom postavení zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba), používatelia služieb (koneční spotrebitelia) a sprostredkovateľ služieb, ktorým je konkrétna digitálna platforma.
Samotnú povahu konkrétneho vzťahu medzi príslušnou digitálnou platformou a po-skytovateľom služby predurčujú najmä okolnosti, či poskytovateľ služby sám znáša riziko poskytovania svojich služieb, či znáša aj ostatné náklady spojené s ich poskytovaním. Podstatnou okolnosťou pri právnej identifikácii vzťahu medzi poskytovateľom služby a príslušnou digitálnou platformou je aj okolnosť, kto z týchto subjektov – poskytovateľ konkrétnej služby alebo digitálna platforma – rozhoduje napríklad o spôsobe výkonu poskytovanej služby, o cene služby, o čase, keď sa bude vykonávať služba.
Digitálna doba a s ňou vznikajúce nové pracovné modely neustále rozširujú kategóriu fyzických osôb, ktoré sú často bez akejkoľvek sociálnoprávnej ochrany, pretože pracujú len príležitostne, na zavolanie, ako napr. crowdworkeri reagujúci na ad hoc on-line požiadavky rôznorodých subjektov, ktoré svoje podnikateľské zámery úspešne uskutočňujú „on-line ponukami vo vzťahu k anonymnému davu“. Crowdworkeri (poskytovatelia služieb), nesplňajú často právne charakteristiky ani zamestnanca ani osoby samostatne zárobkovo činnej.
Vo svetle stále sa rozširujúcich nových pracovných modelov vplyvom digitálnych plaforiem aj tlakom nadnárodných korporácií fakticky dochádza k neustálej redukcii fyzických osôb uskutočňujúcich závislú prácu v štandardných pracovných pomeroch. Existujúci tlak nadnárodných podnikateľských štruktúr tým aj do budúcnosti zužuje právny priestor pre štandardné pracovné pomery.

2. Právna povaha digitálnych platforiem
Digitalizácia výroby v súčasnosti vedie podľa ekonomickej teórie k tzv. platformizácii hospodárstva, k uskutočňovaniu rôznych druhov prác prostredníctvom online pôsobiacich digitálnych platforiem. Online pôsobiace digitálne platformy fungujú rôznym spôsobom. Často plnia len funkciu sprostredkovateľa medzi poskytovateľom služieb a užívateľom služieb tým, že spájajú poskytovateľov služieb s používateľmi-príjemcami služieb, spotrebiteľmi, a tým zjednodšujú ich vzájomné transakcie.
Iné digitálne platformy okrem úlohy sprostredkovateľa samy poskytujú určitý druh činností hlavne z oblasti služieb. Ak ťažisko digitálnej platformy spočíva len v úlohe sprostredkovateľa medzi poskytovateľom služby a príjemcom služby, poskytovateľ služby nie je v absolútnej väčšine prípadov vo vzťahu k príslušnej digitálnej platforme v pracovnoprávnom vzťahu a nemá status zamestnanca.
Na druhej strane sa často stáva, že príslušná digitálna platforma okrem toho, že sprostredkúva služby individuálnym poskytovateľom, aj sama poskytuje tieto služby ako predmet svojej činnosti (príklad digitálne platformy Uber).
Ako prototypy nových druhov a spôsobov práce pomocou digitálnych platforiem sa považujú v praxi najmä digitálne platformy Uber a rôzne iné druh