Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Digitálna platforma ako stála prevádzkareň.
Digitálna platforma ako stála prevádzkareň.
JUDr. Ing.
Tomáš
Cibuľa
LLM.
Externý spolupracovník Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity
Komenského v Bratislave.
Mgr.
Tibor
Hlinka
Interný doktorand Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského
v Bratislave.
Mgr.
Andrej
Choma
Externý doktorand Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského
v Bratislave.
Doc. JUDr. Ing.
Matej
Kačaljak
PhD.
Vedúci Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzita Komenského v
Bratislave.
Cibuľa, T., Hlinka, T., Choma, A., Kačaljak, M.: Digitálna platforma ako stála
prevádzkareň. Právny obzor, 102, 2019, č. 2, s. 155 - 167.
Digital platform permanent establishment.
1) This article
discusses a new concept of permanent establishment based on a term of "digital platform" as a legal
fiction of fixed place even in situations when no real fixed place exits. The authors argue that
within the Slovak legal context it is not possible for this concept (i) to be automatically applied
as the interpretation of a double taxation treaty and (ii) to take precedence over a double taxation
treaty. Therefore, it is always necessary to analyse practical implications of the concept in the
context of a specific double taxation treaty. The ineffectiveness of the concept primarily results
from the fact that in general, the Slovak acts do not take precedence over double taxation treaties.
This new concept in its current form may represent a barrier to accepting new doctrines related to
fixed place within the interpretation of double taxation treaties.Key words:
corporate income tax, contract preference, permanent establishment, digital
services, digital platform.1. ÚVOD
Otázka zdaňovania digitálnej ekonomiky je riešená v literatúre približne už desaťročie,
keďže nové obchodné modely sa dostávajú do napätia s existujúcim systémom distribúcie zdaňovacích
práv.2) aplikácia existujúcich pravidiel je tak vnímaná ako nenáležitá (resp.
z určitého pohľadu "neférová"). v ostatnom čase bolo venované aj koordinované úsilie na odstránenie
tejto diskrepancie3), no zatiaľ nevyústilo do konkrétnej právne záväznej
podoby. Popritom sa však objavilo aj niekoľko unilaterálnych iniciatív4), kde
jednou z krajín, ktorá takúto iniciatívu vyvinula, bola i Slovenská republika. Tento článok sa
zaoberá novou právnou úpravou v Slovenskej republike zameranou na zdaňovanie digitálnych služieb
prostredníctvom právnej fikcie zriadenia stálej prevádzkarne v Slovenskej republike, a to aj bez
skutočnej fyzickej prítomnosti podniku. základný problém spočíva v koexistencii vnútroštátnych
pravidiel vymedzenia (a zdaňovania) príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky a pravidiel
priraďovania príjmov uvedených v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých
Slovenskou republikou. Tento článok nadväzuje na existujúce práce zaoberajúce sa otázkou vylúčenia
medzinárodnej zmluvy pravidlom vnútroštátneho práva5), pričom berie do úvahy
dôsledky Mnohostranného dohovoru o zavedení opatrení na
zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami
(
Multilateral Convention to Implement Tax Treaty Related Measures to Prevent Base Erosion and
Profit Shifting
) (ďalej len
MLI).6)2. POJEM STÁLEJ PREVÁDZKARNE DIGIÁLNEJ PLATFORMY
Dňa 1. januára 2018 Slovenská republika zaviedla do
zákona o dani z príjmov7)
(ďalej len zDP) nový pojem "digitálna
platforma".
2.1. Definícia pojmu digitálna platforma
Definícia pojmu digitálnej platformy je v súčasnosti uvedená v
paragrafe 2 písm. ag) zDP, ktorou sa rozumie
"hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu
aplikácií"
8).9)V dôvodovej správe k návrhu novely zDP
(ďalej len dôvodová správa) je digitálna platforma podrobnejšie opísaná ako
"novodobý
technologický business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov,
najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi
služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán.
Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný
model."
10)Hoci definícia uvedená v novele nie je ideálna a v budúcnosti môže viesť k neistote a
sporom, zdá sa byť zrejmé, že s prihliadnutím na jej znenie a vysvetlenia uvedené v dôvodovej správe
pod túto definíciu spadajú podniky, ktoré sprostredkúvajú služby prepravy a ubytovania, napr.
booking, airbnb alebo Uber.
Napriek tomu môže rozpory spôsobiť nie samotná definícia, ale koncept "stálej prevádzkarne
digitálnej platformy", ktorý sa opiera o túto definíciu.
2.2. Stála prevádzkareň digitálnej platformy
Od 1. januára 2018 bolo do zDP doplnené
znenie, že
"za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj
opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej
platformy"
11). Tým bola podľa slovenského práva vytvorená fikcia stálej
prevádzkarne pre digitálne platformy, a to aj v prípade, ak sa žiadne trvalé miesto v Slovenskej
republike nenachádza.Podľa dôvodovej správy
"cieľom ustanovenia je spresniť definíciu stálej prevádzkarne
zavedením právnej fikcie, pretože
súčasné znenie
(ZDP) nereflektuje novodobé modely podnikania
posledných rokov, keď sa činnosti na území jednotlivých štátov poskytujú aj bez fyzickej prítomnosti
podnikateľa na území štátu a postačujúca je jeho virtuálna prítomnosť, pričom prichádza k
diskriminácii podnikateľov - daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou poskytujúcich činnosti na
našom území prostredníctvom stálych prevádzkarní a daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
ktorí sú povinní svoje príjmy riadne zdaňovať. Uvedení podnikatelia operujúci prostredníctvom
digitálnych platforiem týmto spôsobom poberajú príjmy zo zdrojov na území SR, pričom na jej území
neplatia zo zisku žiadne dane."
12) v zmysle uvedeného sa tento príjem
"stálej prevádzkarne digitálnej platformy" považuje za príjem zo zdrojov na území SR, a preto
podlieha dani z príjmov na Slovensku.S účinnosťou od 1. januára 2018 sa zmenila povinnosť týkajúca sa zrážkovej dane, a to tak,
že príjem zo zdrojov na území SR priraditeľný stálej prevádzkarni slovenského daňového nerezidenta v
Slovenskej republike nepodlieha zrážkovej dani, len ak je táto stála prevádzkareň zaregistrovaná v
Slovenskej republike na účely dane z príjmov. Predtým žiadna takáto požiadavka registrácie
neexistovala a stačilo, že stála prevádzkareň existuje.
3. ZÁSADNÉ PRVKY POJMU STÁLA PREVÁDZKAREŇ DIGITÁLNEJ PLATFORMY
Pojem "stála prevádzkareň digitálnej platformy" koncepčne prekračuje súčasný pojem stálej
prevádzkarne v zmysle modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia a modelovej zmluvy OSN o
zamedzení dvojitého zdanenia, a takisto i v zmysle zmlúv, ktoré z týchto vzorov vychádzajú (spoločne
ďalej len modelové zmluvy), pričom v nich tento pojem vychádza z existencie faktického trvalého
miesta. Tento nový koncept tak vyvoláva viacero otázok vo vzťahu k vylúčeniu aplikácie medzinárodnej
zmluvy. Predovšetkým je nutné analyzovať:
a)
či by nový pojem mohol byť v súlade s metódou
renvoi
zakotvenou v
článku 3 ods. 2 oboch modelových zmlúv a vo
všetkých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré z nich vychádzajú alebo obsahujú podobné
znenie; a ak nie,b)
či by pojem mohol mať prednosť pred zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorých
je Slovenská republika zmluvnou stranou; a ak nie,
c)
aké sú právne dôsledky v praxi, ktoré možno odôvodnene z tohto pojmu
predpokladať.
3.1. Súlad s metódou renvoi
Zo znenia pojmu stálej prevádzkarne digitálnej platformy priamo vyplýva, že slovenský
zákonodarca mal dojem, že pojem "trvalé miesto" možno považovať za nedefinovaný pojem a ako taký ho
možno vykladať metódou
renvoi
, t.j. odkazom na pravidlo vnútroštátneho práva.Po prvé na to, aby bolo možné metódu
renvoi
použiť, musí predovšetkým platiť, že
pojem "trvalé miesto" je v skutočnosti nedefinovaným pojmom. v literatúre13)
sa uvádza, že pojem "stála prevádzkareň" by sa mal používať v súlade s metódou autonómneho výkladu,
t.j. "interpretačná činnosť sa vykonáva celkovo v rámci systému zmlúv a zahŕňa termíny a
pojmy, ktoré sú v zmluvách definované v dostatočnom rozsah
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).