Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Digitálna platforma ako stála prevádzkareň.

Digitálna platforma ako stála prevádzkareň.
JUDr. Ing.
Tomáš
Cibuľa
LLM.
Externý spolupracovník Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Mgr.
Tibor
Hlinka
Interný doktorand Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Mgr.
Andrej
Choma
Externý doktorand Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Doc. JUDr. Ing.
Matej
Kačaljak
PhD.
Vedúci Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzita Komenského v Bratislave.
Cibuľa, T., Hlinka, T., Choma, A., Kačaljak, M.: Digitálna platforma ako stála prevádzkareň. Právny obzor, 102, 2019, č. 2, s. 155 - 167.
Digital platform permanent establishment.
1) This article discusses a new concept of permanent establishment based on a term of "digital platform" as a legal fiction of fixed place even in situations when no real fixed place exits. The authors argue that within the Slovak legal context it is not possible for this concept (i) to be automatically applied as the interpretation of a double taxation treaty and (ii) to take precedence over a double taxation treaty. Therefore, it is always necessary to analyse practical implications of the concept in the context of a specific double taxation treaty. The ineffectiveness of the concept primarily results from the fact that in general, the Slovak acts do not take precedence over double taxation treaties. This new concept in its current form may represent a barrier to accepting new doctrines related to fixed place within the interpretation of double taxation treaties.
Key words:
corporate income tax, contract preference, permanent establishment, digital services, digital platform.
1. ÚVOD
Otázka zdaňovania digitálnej ekonomiky je riešená v literatúre približne už desaťročie, keďže nové obchodné modely sa dostávajú do napätia s existujúcim systémom distribúcie zdaňovacích práv.2) aplikácia existujúcich pravidiel je tak vnímaná ako nenáležitá (resp. z určitého pohľadu "neférová"). v ostatnom čase bolo venované aj koordinované úsilie na odstránenie tejto diskrepancie3), no zatiaľ nevyústilo do konkrétnej právne záväznej podoby. Popritom sa však objavilo aj niekoľko unilaterálnych iniciatív4), kde jednou z krajín, ktorá takúto iniciatívu vyvinula, bola i Slovenská republika. Tento článok sa zaoberá novou právnou úpravou v Slovenskej republike zameranou na zdaňovanie digitálnych služieb prostredníctvom právnej fikcie zriadenia stálej prevádzkarne v Slovenskej republike, a to aj bez skutočnej fyzickej prítomnosti podniku. základný problém spočíva v koexistencii vnútroštátnych pravidiel vymedzenia (a zdaňovania) príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky a pravidiel priraďovania príjmov uvedených v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Tento článok nadväzuje na existujúce práce zaoberajúce sa otázkou vylúčenia medzinárodnej zmluvy pravidlom vnútroštátneho práva5), pričom berie do úvahy dôsledky Mnohostranného dohovoru o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami (
Multilateral Convention to Implement Tax Treaty Related Measures to Prevent Base Erosion and Profit Shifting
) (ďalej len MLI).6)
2. POJEM STÁLEJ PREVÁDZKARNE DIGIÁLNEJ PLATFORMY
Dňa 1. januára 2018 Slovenská republika zaviedla do zákona o dani z príjmov7) (ďalej len zDP) nový pojem "digitálna platforma".
2.1. Definícia pojmu digitálna platforma
Definícia pojmu digitálnej platformy je v súčasnosti uvedená v paragrafe 2 písm. ag) zDP, ktorou sa rozumie
"hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu aplikácií"
8).9)
V dôvodovej správe k návrhu novely zDP (ďalej len dôvodová správa) je digitálna platforma podrobnejšie opísaná ako
"novodobý technologický business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model."
10)
Hoci definícia uvedená v novele nie je ideálna a v budúcnosti môže viesť k neistote a sporom, zdá sa byť zrejmé, že s prihliadnutím na jej znenie a vysvetlenia uvedené v dôvodovej správe pod túto definíciu spadajú podniky, ktoré sprostredkúvajú služby prepravy a ubytovania, napr. booking, airbnb alebo Uber.
Napriek tomu môže rozpory spôsobiť nie samotná definícia, ale koncept "stálej prevádzkarne digitálnej platformy", ktorý sa opiera o túto definíciu.
2.2. Stála prevádzkareň digitálnej platformy
Od 1. januára 2018 bolo do zDP doplnené znenie, že
"za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy"
11). Tým bola podľa slovenského práva vytvorená fikcia stálej prevádzkarne pre digitálne platformy, a to aj v prípade, ak sa žiadne trvalé miesto v Slovenskej republike nenachádza.
Podľa dôvodovej správy
"cieľom ustanovenia je spresniť definíciu stálej prevádzkarne zavedením právnej fikcie, pretože
súčasné znenie
(ZDP) nereflektuje novodobé modely podnikania posledných rokov, keď sa činnosti na území jednotlivých štátov poskytujú aj bez fyzickej prítomnosti podnikateľa na území štátu a postačujúca je jeho virtuálna prítomnosť, pričom prichádza k diskriminácii podnikateľov - daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou poskytujúcich činnosti na našom území prostredníctvom stálych prevádzkarní a daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí sú povinní svoje príjmy riadne zdaňovať. Uvedení podnikatelia operujúci prostredníctvom digitálnych platforiem týmto spôsobom poberajú príjmy zo zdrojov na území SR, pričom na jej území neplatia zo zisku žiadne dane."
12) v zmysle uvedeného sa tento príjem "stálej prevádzkarne digitálnej platformy" považuje za príjem zo zdrojov na území SR, a preto podlieha dani z príjmov na Slovensku.
S účinnosťou od 1. januára 2018 sa zmenila povinnosť týkajúca sa zrážkovej dane, a to tak, že príjem zo zdrojov na území SR priraditeľný stálej prevádzkarni slovenského daňového nerezidenta v Slovenskej republike nepodlieha zrážkovej dani, len ak je táto stála prevádzkareň zaregistrovaná v Slovenskej republike na účely dane z príjmov. Predtým žiadna takáto požiadavka registrácie neexistovala a stačilo, že stála prevádzkareň existuje.
3. ZÁSADNÉ PRVKY POJMU STÁLA PREVÁDZKAREŇ DIGITÁLNEJ PLATFORMY
Pojem "stála prevádzkareň digitálnej platformy" koncepčne prekračuje súčasný pojem stálej prevádzkarne v zmysle modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia a modelovej zmluvy OSN o zamedzení dvojitého zdanenia, a takisto i v zmysle zmlúv, ktoré z týchto vzorov vychádzajú (spoločne ďalej len modelové zmluvy), pričom v nich tento pojem vychádza z existencie faktického trvalého miesta. Tento nový koncept tak vyvoláva viacero otázok vo vzťahu k vylúčeniu aplikácie medzinárodnej zmluvy. Predovšetkým je nutné analyzovať:
a)
či by nový pojem mohol byť v súlade s metódou
renvoi
zakotvenou v článku 3 ods. 2 oboch modelových zmlúv a vo všetkých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré z nich vychádzajú alebo obsahujú podobné znenie; a ak nie,
b)
či by pojem mohol mať prednosť pred zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorých je Slovenská republika zmluvnou stranou; a ak nie,
c)
aké sú právne dôsledky v praxi, ktoré možno odôvodnene z tohto pojmu predpokladať.
3.1. Súlad s metódou renvoi
Zo znenia pojmu stálej prevádzkarne digitálnej platformy priamo vyplýva, že slovenský zákonodarca mal dojem, že pojem "trvalé miesto" možno považovať za nedefinovaný pojem a ako taký ho možno vykladať metódou
renvoi
, t.j. odkazom na pravidlo vnútroštátneho práva.
Po prvé na to, aby bolo možné metódu
renvoi
použiť, musí predovšetkým platiť, že pojem "trvalé miesto" je v skutočnosti nedefinovaným pojmom. v literatúre13) sa uvádza, že pojem "stála prevádzkareň" by sa mal používať v súlade s metódou autonómneho výkladu, t.j.
"interpretačná činnosť sa vykonáva celkovo v rámci systému zmlúv a zahŕňa termíny a
pojmy, ktoré sú
v zmluvách definované v dostatočnom rozsah
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).