Jesenná škola práva 2014 (správa z podujatia)

Posledný rok teenagerstva podujatia niesol názov . Jeho usporiadateľ Ústav štátu a práva SAV v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, Slovenským národným podporným výborom EUROPE 2000 a s Paneurópskou vysokou školou aj tentokrát pozvali zaujímavých lektorov a lektorky, ktorí/é sľubovali podnetné prednášky a diskusie. A tak ako vždy, diskutovalo sa nielen počas prednášok, ale (o to vášnivejšie a dlhšie) aj po nich.

Prvá prednáška patrila docentovi z Ústavu státu a práva AV ČR, ktorý ju koncipoval do dvoch hlavných častí. V prvej sa venoval lingvistickej analýze výrazu "sociálny štát" a prišiel k záveru, že tento výraz je predmetom ostrého politického konfliktu. Pre jedných je totiž "sociálny štát" ideálom, pre druhých nadávkou. Menej rozporuplný je výraz "solidarita", ktorý má skôr pozitívne konotácie. I tak sa vedie spor o to, či by mala byť solidarita realizovaná prostredníctvom štátu. V druhej časti prednášky sa docent Cvrček zameral na vecnú obhajobu sociálneho štátu. Najskôr sa pokúsil vyvrátiť niektoré mýty, ktoré rezonujú v politickej diskusii (napr. mýtus o existencii a fungovaní voľného trhu; mýtus o tom, že ceny sú závislé od ekonomickej produktivity; mýtus o tom, že štát nedokáže úspešne podnikať) a následne prezentoval konštruktívne návrhy na zlepšenie sociálnej politiky štátu (napr. finančné nástroje by mal byť orientované na dlhodobé ciele; vyspelé štáty by mali pomáhať krajinám tretieho sveta). Podľa docenta najväčší problém súčasných debát o sociálnom štáte spočíva v tom, že sú vo veľkej miere zaťažené ideológiou a empirické dáta sa veľmi často ignorujú.

V poradí druhý vystúpil docent z olomouckej právnickej fakulty s prednáškou . Docent koncipoval svoje vystúpenie predovšetkým ako kritiku súčasnej politickej kultúry, pričom jeho zámerom bolo vyprovokovať diskusiu medzi poslucháčmi. Hlavné problémy súčasného parlamentarizmu docent vidí v tom, že elity nemajú dostatočný rešpekt k textu ústavy; že víťaz volieb sa správa tak, akoby mal zostať pri moci večne; že občania vo veľkej miere rezignujú na svoju politickú účasť a že systém politických strán stráca dôveru občanov, v dôsledku čoho vzniká fenomén "apolitických politických hnutí". V priebehu prednášky docent otvoril a moderoval diskusiu o zvyšovaní platov poslancov, o reprezentatívnej povahe poslaneckého mandátu a o poslaneckej imunite. Postrehy jednotlivých poslucháčov ukázali, že ide o problémy, ktoré sa nedajú riešiť bez kontroverzie.

Nasledujúci deň doobeda sa ujal slova profesor z Paneurópskej vysokej školy. Na začiatku svojej prednášky sa profesor venoval metodologickej úvahe: podľa neho analytická jurisprudencia je nevyhnutnou, avšak nedostatočnou podmienkou skúmania práva, pretože ponúka iba statický obraz, ktorému chýba historická (a teda aj teleologická) ukotvenosť. Odraziac sa od tohto postrehu profesor Holländer exponoval problematiku právneho štátu v jej historických súvislostiach: začal proponentmi právneho štátu z prostredia klasického nemeckého liberalizmu (Mohl, Bähr, Gneist, Humboldt a ďalší) a pokračoval vývojom právneho štátu po druhej svetovej vojne, v rámci ktorého došlo k odklonu od formálnoprávnej racionality smerom k materiálnemu chápaniu právneho štátu. V súvislosti s touto transformáciou profesor glosoval aj súčasné debaty o štáte sudcov či "sudcokracii". Podobným spôsobom profesor exponoval aj problematiku sociálneho štátu. Podľa Holländera za vznikom sociálneho štátu stáli dva osobitné motívy: na jednej strane humanistický, v zmysle ktorého sociálny štát má garantovať určitú prahovú úroveň ľudskej dôstojnosti; na druhej strane pragmatický, v zmysle ktorého sociálny štát má zabrániť sociálnym nepokojom. V počiatočných fázach sociálny štát reagoval na "pôrodné bolesti pri zrode kapitalizmu", pričom neskôr reagoval na veľké existenčné krízy 20. storočia. Relevantné politické diskusie v súčasnosti nie sú o tom, či by mal byť sociálny štát zachovaný, ale o tom, do akej miery a v akej podobe má ingerovať do ekonomického vývoja, napr. ako zladiť mieru adresnosti systému sociálnych dávok s výškou nákladov na jeho obsluhu.

Profesor z pražskej Metropolitnej univerzity predniesol prednášku s názvom . Profesor svoje myšlienky štruktúroval do podoby dilem, v ktorých prezentoval vybrané problémy ústavného práva. Takouto formou si postupne kládol nasledujúce otázky: Je vláda skutočne zodpovedná parlamentu? Ako je zlučiteľná zodpovednosť poslanca s reprezenta