K náboženskej neutralite Slovenskej republiky v kontexte ratifikácie zmlúv so Svätou stolicou

BERDISOVÁ, L.: K náboženskej neutralite Slovenskej republiky v kontexte ratifikácie zmlúv so Svätou stolicou. Právny obzor, 102, 2019, č. 5, s. 424 – 434.

The religious neutrality of the Slovak Republic in the context of ratification of the treaties of the Holy See. The main aim of the paper is to refute the statement of Ján Drgonec who claims that the Basic Treaty between the Slovak Republic and the Holy See created the legal basis for the greater influence of the Holy See and the Catholic Church on the Slovak Republic. The paper replies five arguments by Drgonec as it argues, firstly, that the obligation stemming from the treaty are not disproportionate if see in the context as means to protect and fulfill the right to freedom of conscience and religious belief. Moreover, the pace of accumulation of another obligation is in the hands of the Slovak Republic. Secondly, paper shows that the alleged monopoly on interpretation owned by the Holy See is mere quite a common reference to other normative systems used in the laws. Thirdly, it is true that the Basic treaty with the Holy See has different status in the legal system (it has primacy over the laws) in comparison to the status of the, however, Drgonec overestimates implications of this fact. The content of the treaties is almost the same and different legal status is influenced by the existence of the international representation of the Catholic church. Fourthly, in order to criticize the incompatibility of the Treaty with the Holy See with the human rights obligations there is a need to do it with focus on the specific obligations in the specific treaties, etc. Drgonec did not do so. Moreover, the paper claims that even Istanbul Convention is compatible with the Basic treaty. Lastly, the Slovak Republic is not in the position of serfdom towards Holy See. It is possible to limit the treaty obligation or legitimately violate them in case of the change of situation (rebus sic standibus argument).

Key words: religious neutrality, treaties with the Holy See, freedom of religion and belief

• Tento príspevok vznikol v rámci projektu APVV-15-0267 Právny pluralizmus: zmeny v chápaní práva.

Úvod

Problematika náboženskej neutrality Slovenskej republiky sa aktualizuje v istých vl­nách. Okrem vlny reflexií na vojnový štát či otázky limitov vstupovania duchovných a predstaviteľov cirkví do verejného diskurzu je tu predovšetkým oživovaná diskusia o zmluvách so Svätou stolicou a ich vplyve na právny poriadok Slovenskej republiky. Ostatné oživenie témy súvisí s prípadným pristúpením Slovenskej republiky k tzv. Istan­bulskému dohovoru.² Parlamentná väčšina schválila v marci 2019 uznesenie, ktoré má zastaviť proces ratifikácie dohovoru.³ Argumentovala údajným nesúladom dohovoru s ústavnou definíciou manželstva.⁴ Časť argumentácie proti ratifikácii dohovoru však smerovala aj k tomu, že Slovenská republika nie je úplne nábožensky neutrálna, lebo sa zaviazala zmluvami so Svätou stolicou.⁵ Nemôže sa tak zaviazať k hodnotovo nekompa­tibilnému dokumentu.

Cieľom tohto príspevku je vyvrátiť tvrdenie o narušení náboženskej neutrality Slo­venskej republiky, a to vo verzii prezentovanej Jánom Drgoncom. V rámci jednej línie protiargumentácie budeme tvrdiť aj to, že samotný tzv. Istanbulský dohovor nie je ne­kompatibilný so zmluvami so Svätou stolicou.

Ján Drgonec konštatuje, že Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (ďalej aj základná zmluva)⁶ vytvára právny základ na posilňovanie vplyvu Svä­tej stolice a katolíckej cirkvi (pôsobiacej v SR) na Slovenskú republiku. Na podporu tohto tvrdenia predkladá päť základných argumentov, s ktorými sa budeme postupne vyrovnávať. Drgonec tvrdí, že:⁷

1. Základná zmluva so Svätou stolicou len výnimočne odkazuje na limitovanie práv a záväzkov Slovenskej republiky voči Svätej stolici zákonmi Slovenskej republiky (vý­nimkou sú čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 10 ods. 1 prvá veta, čl. 13 ods. 1, 6 a 7, čl. 17 ods. 1, čl. 19, čl. 21 ods. 1 a 2, čl. 24 ods. 1 základnej zmluvy). Pri zmluvách so Svätou stolicou s inými štátmi to tak nie je.

Samotná základná zmluva tak neurčuje jasný právny záväzok Svätej stolice k Slo­venskej republike. Slovenská republika však má explicitné záväzky smerom ku Svätej stolici. Tieto záväzky sú aj finančné a materiálne a dôsledkom zvoleného riešenia je „vyňa[tie] Katolíckej cirkvi spod režimu právneho poriadku Slovenskej republiky“.⁸

2. Svätá stolica má v niektorých prípadoch akýsi interpretačný monopol pre obsah záväzkov (čl. 7 a čl. 12 ods. 1 základnej zmluvy). Je to predovšetkým preto, lebo uplat­ňovanie výhrady vo svedomí sa viaže na mravoučné zásady katolíckej cirkvi, rovnako ako obsah práva vychovávať deti. Problém je rámcovaný aj tým, že katolícka cirkev je usporiadaná hierarchicky, na rozdiel od svetskej občianskej spoločnosti. Preto sú spory o výklade daných článkov výlučne v právomoci Magistéria katolíckej cirkvi a Slovenská republika „môže zabudnúť na svoju Ústavu aj na celý právny poriadok“.⁹ A to i napriek tomu, že základná zmluva obsahuje klauzulu o tom, že spory o výklad sa budú riešiť diplomatickou cestou.

3. Právna sila zmlúv so Svätou stolicou je iná ako právna sila zmluvy s ostatnými registrovanými cirkvami.¹⁰ Zmluvy so Svätou stolicou majú prednosť pred zákonmi pod­ľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, a zmluva s ostatnými cirkvami nemá prednosť pred zákonmi. To podľa Drgonca naráža na ústavnú požiadavku neviazanosti štátu na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, a to aj samostatne a ešte viac v spojení s ústavnou požiadavkou rovnos­ti vo verzii antidiskriminačnej klauzuly podľa čl. 12 ods. 2 ústavy. Problémom je tak nerovnaké právne postavenie katolíckej cirkvi v porovnaní s ostatnými cirkvami.

Vzniká nekompatibilita medzi záväzkami z ľudskoprávnych zmlúv a zo zmluvy so Svätou stolicou.

Neštandardná je absencia ustanovení o odstúpení od zmluvy, jej vypovedanie či absencia lehoty, na ktorú je podpísaná.

1. Základná zmluva zakladá povinnosti bez jasného právneho záväzku Svätej stolice a bez dostatočnej limitácie záväzkov naším právnym poriadkom

Drgonec konštatuje disbalans medzi povinnosťami, ktorých adresátom je Slovenská republika, a tými, ktorých adresátom je Svätá stolica. Je pravdou, že v porovnaní s inými konkordátmi je Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou kom­plexnejšia a detailnejšia a vyplývajú z nej povinnosti predovšetkým pre Slovenskú repub­liku. Legitímnym dôvodom tu však môže byť, že Svätá stolica je len mediátor medzi Slovenskou republikou a katolíckou cirkvou, resp. jej veriacimi. Teda jej finálnym cieľom je zabezpečenie práv (a to aj ústavných) pre veriacich katolíckej cirkvi. Ako taká sa potom približuje režimu ľudskoprávnych zmlúv tým, že predovšetkým zakladá povinnosti štátu

– v tomto prípade teda Slovenskej republike. Je otázne, aké právne záväzky by zo strany Svätej stolice mali byť podľa Jána Drgonca Slovenskej republike poskytnuté.

K argumentu nedostatočnej limitácie záväzkov Slovenskej republiky k Svätej stolici právnym poriadkom Slovenskej republiky s následkom akéhosi vyňatia Svätej stolice z nášho právneho poriadku možno uviesť, že sa tak deje len pri obsadzovaní úradov podľa kánonického práva a cirkevných úradoch,¹¹ pri spovednom tajomstve¹² a pri oslo­bodení kostolných zbierok od zdaňovania a verejného vyúčtovania¹³. Neštandardná (v porovnaní s inými zmluvami) je úprava dní pracovného pokoja priamo v zmluve.

Je tiež pravdou, že výhrada vo svedomí bude regulovaná, čo sa týka šírky a obsahu, medzinárodnou zmluvou, podobne ako financovanie cirkvi a pastoračná činnosť v ozbro­jených zboroch. V takom prípade je však dojednanie opäť a stále v rukách Slovenskej republiky.

Zdá sa, že Drgonec nevidí dôvod na uzatvorenie medzinárodnej zmluvy, ak záväzky medzi su