K nedostatkom právnej úpravy nútenej správy (nielen) nad bankou

Bank-receivership represents strict limitation for shareholders rights and competencies of all bodies of the related bank. It is a reorganisation and restructuring measure which may also impact upon the existing rights of third persons, including the possibility of suspension of disposal by depositors of their deposits and the suspension of payments and clearing in a bank subject to forced administration. Upon introduction of forced administration, the execution of functions shall be suspended for all bodies of the bank and officers of the bank and the duties of the board of directors and the supervisory board are transferred to the forced of a bank. At the same time, the rights of shareholders are suspended to the specified extent, except for the right to participate and vote at a general meeting convened by the forced of a bank. During this time, the term of office of members of the statutory body and the supervisory board does not elapse. Author deals with several significant application problems arising specially in the legal regulation of bank-receivership performance, also known as forced administration over a bank, according to Slovak Act on Banks. At first provides short introduction into legal regulation of forced administration and in accordance with its purposes and intentions gives proposals for appropriate amendments in systematic order of Slovak Act on Banks. Consequently deals with partial application problems as following: introducing forced administration over a branch office of a foreign bank from non EEA-State, the Fit and Proper assessment of forced of a bank, deputy of a bank and their hired professional advisor for receivership purposes, professional competence and integrity of persons appointed as forced and deputy of a bank by the National Bank of Slovakia (NBS) as the financial market supervisory authority, conducting of rights and duties of forced of a bank pursuant to provisions of Act on Banks, etc.

¹⁾Právnu úpravu zavedenia a výkonu nútenej správy nachádzame vo viacerých zákonoch finančného trhu v závislosti od dohliadaných subjektov, nad ktorými sa zavádza:

Súčasná právna úprava nútenej správy je tak pomerne rozsiahla, detailná, nie však dokonalá. Banky ako dominantný subjekt finančného trhu³⁾ predstavujú kľúčový nástroj trhovej ekonomiky. Potenciálna hrozba ukončenia ich činnosti v dôsledku zvýšeného kreditného, trhového a operačného rizika v súčasnej dobe finančnej krízy volá po precíznejšej regulácii v bankovej legislatíve, a to s dôrazom na právnu úpravu nútenej správy. Tento inštitút bol do našej právnej úpravy zavedený v roku 1992 zákonom č.21/1992 Zb. o bankách.⁴⁾ V poslednom znení tohto zákona (do nadobudnutia účinnosti zákona č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 1. januára 2002) bol nútenej správe venovaný priestor len v siedmich paragrafoch.⁵⁾ Tento stav regulácie bol neuspokojivý, čo sa prejavilo pri jej praktickom uplatňovaní práve v čase riešenia problémov viacerých bankových domov. Z tohto obdobia sa presadil názor verejnosti, podľa ktorého zavedenie nútenej správy indikuje poslednú etapu činnosti banky a ukončenie jej pôsobenia, teda negativizuje dobrú povesť banky. Uvedený názor podporuje aj súčasné zaradenie právnej úpravy nútenej správy banky v systematike zákona č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o bankách") do jeho desiatej časti "Opatrenia na nápravu a pokuty".

V zmysle všeobecného kompetenčného ustanovenia (§ 50 ods. 1 zákona o bankách) o oprávnení ukladať (v prípade zistenia nedostatkov v činnosti banky) peňažné pokuty a administratívnoprávne opatrenia, predstavuje nútená správa jeden z nástrojov trestania a súčasného zjednania nápravy v činnosti banky, ktorý je rozvinutý podrobnejšie v ustanoveniach § 53 až 62 zákona o bankách. Tento názor rozvinula česká odborná prax smerom k prevalencii nápravnej povahy. Podľa nej "vzhledem k charakteru nucené správy je však zřejmé, že jejím smyslem není banku trestat, ale přijmout opatření k zamezení nežádoucích tendencí. V tomto ohledu jde tedy bezpochyby o opatření k nápravě."⁶⁾

Účelom nútenej správy nad bankou je najmä:

Uvedená právna úprava vychádza z teoretickej koncepcie, ktorá stojí na princípe nápravného opatrenia, a na princípe sankčného opatrenia.⁸⁾ Napriek skutočnosti, že väčšina z menovaných cieľov nútenej správy má charakter prevenčno-nápravný, v praxi, žiaľ, napokon dominoval princíp sankčného opatrenia.

Má ísť o reorganizačné a reštrukturalizačné opatrenie (ustanovenie § 53 ods. 2 zákona o bankách). Mám za to, že takto vymedzený motív zavádzania nútenej správy je potrebné zohľadniť aj pri inkorporácii právnej úpravy nútenej správy v štruktúre zákona o bankách, čo si vyžaduje zváženie jej osamostatnenia tak, ako je to napríklad pri právnej úprave likvidácie banky (samostatná jedenásta časť zákona). Zvýraznila by sa tým osobitnosť tohto inštitútu¹⁰⁾ v porovnaní s iný