K niektorým ústavným a zákonným aspektom praxe Súdnej rady v procese menovania sudcov všeobecných súdov

Bezprostredným popudom pre túto poznámku sa stal novinový článok, v ktorom člen Súdnej rady Slovenskej republiky opisuje svoje skúsenosti s jej činnosťou vrátane tých jej aktivít, ktoré majú zákonné a ústavné aspekty.¹⁾ Ako bývalý sudca ústavného súdu by som sa chcel zamerať na viaceré ústavné a zákonné dôsledky doterajšej praxe Súdnej rady v procese menovania sudcov všeobecných súdov, a to tiež preto, že viacerí neúspešní kandidáti na sudcov "zablokovaní" Súdnou radou sa so svojimisťažnosťami obracali a obracajú na Ústavný súd, namietajúc porušenie základného práva podľa Čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Úvodom stačí uviesť, že Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len Súdna rada) bola "vtelená" do siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) ústavným zákonom č.90/2001 Z.z. ako osobitný ústavný orgán reprezentujúci súdnictvo s vlastnou pôsobnosťou a reálne napĺňajúci ústavnú zásadu nezávislosti a oddelenia súdnej moci od iných orgánov štátu. Do jej pôsobnosti ústavodarca zaradil šesť funkcií (Čl. 141a ods. 4 písmeno a)-f) ústavy), pričom ich výpočet nie je taxatívny, nakoľko v súlade s písmenom g) toho istého článku môže Súdna rada nadobudnúť aj ďalšie pôsobnosti "ak tak ustanoví zákon". Ide o zákon č.185/2002 Z.z. o Súdnej rade, § 4 ktorého je označený ako "Ďalšia pôsobnosť súdnej rady". Na margo týchto funkcií ústavný súd už rozhodol, že: "Pôsobnosť súdnej rady podľa Čl. 141a ods. 4 ústavy slúži na vytvorenie mechanizmu zaručujúceho nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej" (PL. ÚS 17/2008).

Do pôsobnosti Súdnej rady SR patrí o. i. "predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov" podľa Čl. 141a ods. 4 písmeno a) Ústavy, pričom vykonávaciu zákonnú úpravu konania na vymenovanie za sudcu predstavuje zákon 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR a zákon č.385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Zákon o Súdnej rade vo svojom § 6 ods. 6 stanovuje, že na prijatie uznesenia Súdnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov (ods. 6) a pokiaľ Súdna rada rozhoduje o návrhu na vymenovanie sudcu, jej hlasovanie je neverejné (ods. 8 písmeno a). Zákon o súdoch a prísediacich v § 6 stanovuje, že sudcu vymenúva prezident republiky na návrh Súdnej rady bez časového obmedzenia, a § 7 určuje, že Súdna rada podá prezidentovi návrh na vymenovanie sudcu, len ak ide o osobu, ktorá spĺňa predpoklady podľa § 5 ods. 1 a 3 zákona. Posledne uvedené ustanovenie upravuje výpočet tých predpokladov, splnenie ktorých sa vyžaduje u každého kandidáta na sudcu všeobecného súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na vymenovanie sudcu zákonodarca Súdnej rade stanovil podmienku, ktorú je povinná rešpektovať v konaní o predložených návrhoch kandidátov, keďže prezidentovi môže podať návrh na vymenovanie sudcu "len