K postaveniu svedka v správnom konaní (Je možné v priestupkovom konaní použiť ako dôkazný prostriedok svedeckú výpoveď policajta, ktorý objasňoval priestupok?)

The article is focused on a witness in administrative proceedings and in generally it deals with the basic principles of the activities of public authorities and in particular the principles and rules of the activities of public administration authorities, carried out by misdemeanor procedure. The theoretical part is based on the characteristics of the rule of law, the principles and rules of the right to good administration and right to a fair trial as well. On this basis, at the very first place, the article is focused on some procedural provisions related to the proceeding on misdemeanors, especially on the documents fora decision, evidences and procedural standing of witnesses. The legislature which encompasses such an administrative offences is represented by the Misdemeanors Act No. 372/1990 Coll. (Acton Misdemeanors) and by Act No. 71/1967 on Administrative Proceedings. The aim of the article is to provide the theoretical analysis of the part of decision-making activities of administrative authorities as well as case law which, in the default of evidence, prefer instead of the rule , the use of non objective evidences. The author pronounced opposition to the conclusions and approaches that are expressed in a large part of administrative decisions and the court decisions, in applying the principle of material truth and the free evaluation of evidence, and points the negative trend in breach of the principle of legality. The reasoning described in the article is also based on the analysis of sub-issues such as non-precise use of terms of law, bias of administration employees, evaluation of evidence and so on. The focus of argumentation to the detriment of using the testimony of a policeman, who clarifies offense, is a crosscutting principle of .

Môže byť policajt objasňujúci priestupok v nadväzujúcom priestupkovom konaní v procesnom postavení svedka a podať svedeckú výpoveď pri prejednávaní takého to priestupku alebo je v správnom konaní jeho vyjadrenie iba súčasťou podkladu pre vydanie rozhodnutia, teda správy o výsledku objasňovania priestupku (ďalej len "správa")?¹⁾ Otázka nie je nová. Množstvo rozhodnutí správnych orgánov a tiež rozsudkov súdov²⁾ sa v rozpätí niekoľkých rokov zaoberalo posudzovaním váhy svedeckej výpovede policajta pri prejednávaní a rozhodovaní o priestupku. Na rozhodnutia uvedených orgánov verejnej moci reagovala odborná aj laická verejnosť. Dôvodom záujmu je druh priestupkov. Ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (ďalej len "cestné priestupky"), ktoré patria medzi najčastejšie postihované. Veľmi často však nie sú z dokumentované fotografickým prístrojom ani kamerovým systémom, ktorých výstupom je objektívny dôkazný prostriedok. Tento príspevok k otvorenej diskusii nie je zameraný na podporu tzv. cestných pirátov, ale na vysvetlenie právno teoretických a logických súvislostí, ktoré podľa nášho názoru vylučujú použitie takejto svedeckej výpovede. Nebudeme analyzovať jej váhu pri hodnotení dôkazov, ale argumentovať vyjadrením procesného postavenia orgánu objasňujúceho priestupok v konaní o priestupku a z neho vyplývajúci charakter jeho úkonov.

Overovať budeme tvrdenie, že policajt, ktorý objasňoval priestupok, nemôže pri prejednávaní toho istého priestupku podávať svedeckú výpoveď. Odpoveď budeme hľadať v niekoľkých vrstvách pravidiel, ktorými sú viazané správne konania a osobitne tie, v ktorých správne orgány postihujú správne delikty, pravidiel, ktoré sú záväzné pre všetky postupy orgánov verejnej moci a v relevantných správno právnych, predovšetkým procesných inštitútoch. V nasledovnej analýze budeme vychádzať z modelovej situácie, ktorá zodpovedá značnej časti situácií v cestnej premávke a v konaniach o cestných priestupkoch. Mnohé ich skutkové podstaty sú založené na nekomplikovanom deji, a preto v priestupkovom konaní často proti sebe stoja ako jediné podklady pre vydanie rozhodnutia jednoduché tvrdenia o tom, či vodič použil bezpečnostný pás, či neprešiel cez plnú čiaru, či rešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky Stoj, daj prednosť v jazde! a pod. V modelovej situácii budú na jednej strane výpoveď obvineného a na strane druhej správa spolu s tvrdením policajta navzájom protichodné, avšak pri tom vnútorne nerozporuplné, logické a javiace sa ako hodnoverné. Obvinený bude teda napr. tvrdiť, že bezpečnostný pás použil a policajt bude tvrdiť opak. Budeme skúmať prípady, v ktorých je výpoveď policajta chápaná ako dôkaz, ktorý zvráti dôkaznú situáciu a vylúči aplikáciu zásady správneho trestania . Nebudeme skúmať prípady, v ktorých nie je "svedecká výpoveď" policajta v podstate rozhodujúcim dôkazným prostriedkom (ak je napríklad jej hodnovernosť alebo hodnovernosť niektorého z podkladov pre rozhodnutie vyvrátená a pod.) a nebudeme venovať pozornosť ani časti rozhodnutí, ktoré pripisujú výpovedi policajta dokonca väčšiu váhu v zhľadom na jeho postavenie verejného činiteľa.

Ťažiskovým argumentom, prelínajúcim sa nasledujúcim výkladom a tiež činnosťou orgánov verejnej moci a teda aj orgánov verejnej správy, je základný princíp právneho štátu, t.j. , zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") nasledovne: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.", ktorý zaväzuje všetky orgány verejnej moci a vzťahuje sa na všetky postupy, v ktorých tieto orgány vystupujú a aplikáciou zásady zákonnosti () v správnom konaní a niektorých inštitútov správneho konania.

Predmetom konania o priestupkoch³⁾ je rozhodovanie o vine a sankcii za priestupok a poslaním procesnoprávnych ustanovení je to, aby správny orgán správne, objektívne a bez zbytočných prieťahov zistil, či došlo k jeho spáchaniu, kto ho spáchal, za akých okolností, či vôbeca akúsankciu treba uložiť páchateľovi priestupku.⁴⁾

Rozhodnutia správnych orgánov o priestupkoch významne zasahujú do práv a záujmov fyzických osôb, a preto je potrebné venovať pozornosť tomu, ako správne orgány aplikujú zásady a procesné inštitúty priestupkového konania, ako aj ostatné zásady a procesné inštitúty správneho konania, ktoré k nim vedú.⁵⁾

je upravené v § 51 a nasl. zákona o priestupkoch a . Prvým štádiom je objasňovanie priestupkov⁶⁾ a druhým postup správneho orgánu, v ktorom sa priestupok prejednáva a rozhoduje sa v ňom o vine a sankcii. slúži na obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie a uskutočňujú ho orgány objasňujúce priestupky. ⁷⁾ je až druhé štádium, ktoré uskutočňujú správne orgány.⁸⁾

Množstvu správnych konaní, najmä pri správnom trestaní, predchádza fáza obdobná objasňovaniu priestupkov. Ide o správny dozor, t.j. činnosť orgánu verejnej správy, ktorou vykonáva dohľad nad činnosťou jemu nepodriadených subjektov. Ako uvádza Košičiarová, postupom vykonávateľov verejnej správy pri objasňovaní správnych deliktov však môžu byť dotknuté práva a slobody osôb,a preto ho zákonodarca,v súlade s právom týchto dotknutých osôb na spravodlivý proces vo verejnej správe, upravil zákonom.⁹⁾ Aj Pekár akcentuje, že všetky práva a povinnosti osôb vykonávajúcich dozor (a takisto osôb, vo vzťahu ku ktorým sa dozor vykonáva), musia byť stanovené zákonom. Jednotlivé zákony vo vzťahu ku konkrétnemu výkonu správneho dozoru ustanovia jeho výkon príslušnému orgánu (vykonávateľovi verejnej správy). Súčasne stanovujú oprávnenia jednotlivých zamestnancov na jeho výkon, a to vzhľadom na skutočnosť, že výkon správneho dozoru zasahuje do sféry práv osôb, voči ktorým smeruje výkon verejnej správy.¹⁰⁾

Správny dozor končí vypracovaním protokolu. Obsah je obdobou správy o výsledku objasňovania priestupku. V protokole orgán vykonávajúci dozor uvedie všetky potrebné údaje o skutočnosti, ktoré zakladajú zodpovednosť za správny delikt. Cieľom a účelom procedurálneho postupu pred začatím správneho konania je obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie v konaní o správnom delikte. Protokol je podkladom pre nadväzujúce správne konanie a pre rozhodnutie v správnom konaní a má pri odbornom, dôslednom a zodpovednom prístupe k plneniu povinností vyhotoviteľa obsahovať všetky potrebné údaje o skutku, ktorý má byť v správnom konaní sankcionovaný. Postup pred začatím správneho konania je ovládaný princípmi a zásadami so základom v koncepcii právneho štátu obdobne ako samotné nadväzujúce správne konanie. Z praxe je zrejmé najmä nepochopenie vzťahu medzi jednotlivými fázami uvedených procedúr.

Z procedurálnych princípov, ktoré sa uplatňujú pri objasňovaní priestupkov,¹¹⁾ Košičiarová na prvom mieste uvádza . Vyjadruje požiadavku, aby zákonná úprava ustanovila právomoc vykonávateľa verejnej správy objasňovať priestupok a aby ten konal na základe a v medziach zákona.¹²⁾

Vecne príslušnými na objasňovanie cestných priestupkov sú podľa § 58 ods. 4 písm. c) zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru (ďalej len "PZ").¹³⁾ Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o PZ") sa "PZ vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.". Citované ustanovenie zdôrazňuje dôležitosť a nevyhnutnosť rešpektovať základný princíp právneho štátu, princíp zákonnosti, zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy: ktorý zaväzuje všetky orgány verejnej moci a vzťahuje sa na všetky postupy, v ktorých tieto orgány vystupujú. Vyjadruje, že orgány verejnej moci môžu konať len to, na čo ich relevantné právne predpisy oprávňujú, resp. čo im prikazujú či umožňujú. Nie je možné vykladať ho tak, že môžu konať všetko, čo nie je zákonom zakázané. Takýmto spôsobom podľa čl. 2 ods. 3 ústavy môžu konať fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nevystupujú v postavení orgánu verejnej moci.

PZ je verejným zborom a pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov je priamym vykonávateľom štátnej správy, pričom výkon tohto správneho dozoru je uskutočňovaný jeho príslušníkmi a zákon im priamo zakotvuje povinnosti a oprávnenia¹⁴⁾ (ich ). Policajt je pri výkone svojej právomoci verejným činiteľom. Podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona o PZ je všeobecne jeho úlohou odhaľovanie priestupkov a zisťovanie ich páchateľov a ak tak ustanovuje osobitný zákon¹⁵⁾ aj . Ak objasňovanie priestupkov vykonávajú orgány PZ, sú povinné v prvom rade postupovať podľa zákona o PZ,¹⁶⁾ ktorý priamo zakotvuje povinnosti a oprávnenia policajtav § 8 a nasl. Niektoré z nich satýkajú konania o priestupkoch.¹⁷⁾

Pojem objasňovanie priestupkov upravuje § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch. Rozumie sa ním obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Jeho cieľom je napomôcť správnemu orgánu riadne, hospodárne a rýchlo uskutočniť správne konanie. Aj na tento postup je potrebné použiť základné zásady správneho konania upravené v § 3 SP,¹⁸⁾ a to primerane jeho charakteru a účelu. Ide predovšetkým o zásady materiálnej pravdy a rýchlosti a hospodárnosti konania. Orgán objasňujúci priestupok má postupovať tak, aby v súlade s právnymi predpismi čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku, a to .

Objasňovanie priestupku môže byť podľa § 60 ods. 3 zákona o priestupkoch ukončené o odložení alebo uložení veci, odovzdaním veci alebo a jej predložením správnemu orgánu. K obsahu a vyhotoveniu záznamu a nepochybne aj správy uveďme z rozsudku NSSR sp. zn. 10Sžd/38/2011 nasledovné: " ... Policajné orgány objasňujúce priestupok mali bezpochyby zistiť na mieste priestupku, či o priestupok ide, tento .". Obsah správy (§ 60 ods. 4 písm. b) zákona o priestupkoch) tvoria údaje, ktoré obsahuje aj záznam (§ 60 ods. 2 zákona o priestupkoch), t.j. o úkonoch podľa § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch. Spolu s nimi orgán objasňujúci priestupky v správe uvedie aj stručné a výstižné opísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok podľa jeho názoru ide.

Konštantná judikatúra týkajúca sa otázky formulácie výroku rozhodnutia o akomkoľvek správnom delikte vyžaduje, aby opis skutku, okrem miesta a času jeho spáchania bol presne špecifikovaný spôsobom jeho spáchania a opisom iných skutočností potrebných na to, aby sankcionované konanie nemohlo byť zamenené s iným skutkom.²⁰⁾ Je zrejmé, že takýmto spôsobom sa vo svojej podstate obsah správy zhoduje s obsahom výpovede svedka v správnom konaní, keďže vypovedá (len) o faktickom stave veci.²¹⁾ Je povinnosťou orgánu objasňujúceho priestupok, aby postupoval s dostatočnou odbornosťou tak, aby správa bola ako podklad pre rozhodnutie v priestupkovej veci, a teda aj pre formuláciu jeho výroku perfektná. Na podporu tohto tvrdenia uveďme z ustálenej judikatúry nasledovné: ".".

K obstarávaniu podkladov orgánom objasňujúcim priestupok uveďme, že je ovládané zásadou materiálnej pravdy a vyhľadávacou zásadou tak, ako tá istá činnosť správneho orgánu v správnom konaní. Na ich základe má orgán objasňujúci priestupok zodpovednosť za zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie v čase objasňovania priestupku, pričom jeho zistenia musia byť úplné a presné.²²⁾ Až keď dospeje k názoru, že a skutok naplnil znaky priestupku, spíše správu a predloží ju príslušnému správnemu orgánu.

uveďme, že zákon o priestupkoch v § 60, ako aj právna teória ich členia na dve základné skupiny, a to na orgány oprávnené objasňovať priestupky a niekoľko kategórií osôb dotknutých objasňovaním.²³⁾ Košičiarová uvádza, že osoby dotknuté objasňovaním nemusia v každom následnom správnom konaní vystupovať ako jeho subjekty. To neplatí, ak v ňom majú procesno právn