K sedemdesiatinám prof. JUDr. Petra Blahu, CSc.

Ján Amos Komenský skonštatoval, že skutočne šťastní sú tí, ktorí vedia byť spokojní s tým, čo majú, ktorí môžu povedať: "žijeme svojou vlastnou poctivou prácou". A práve toto sa dá povedať o mojom priateľovi, pracovnom spolupútnikovi i nadriadenom, o pánovi profesorovi Petrovi Blahovi, ktorý v januári oslávil svoje sedemdesiate narodeniny. Býva to spravidla príležitosť na ocenenie práce a diela jubilanta, v prípade profesora Blahu to však nestačí, pretože bilancia je u neho prekrytá neutíchajúcou energiou a vitalitou i jej aktuálnymi výsledkami.

Spoznala som ho ako rodáka z Nitry, ktorý pribudol do nášho ročníka na Právnickej fakulte v Bratislave až v roku 1962, hoci študovať začal už štyri roky predtým. Bol totiž z politických dôvodov vylúčený zo štúdia. Po spoločnej promócii v roku 1965 sme ho my, ktorí sme pred konfrontačným svetom právnej praxe dali prednosť relatívne chránenému univerzitnému prostrediu, načas stratili z očí. Pracoval ako podnikový právnik a neskôr súdny čakateľ Krajského súdu v Bratislave. Cítil však, že tu nenájde naplnenie a už v decembri 1967, v období začínajúceho politického "odmäku", prichádza na fakultu a s nadšením stúpa po strmých schodíkoch akademickej kariéry: cez získanie hodnosti kandidáta vied v roku 1978, po habilitáciu na docenta pre odbor dejiny štátu a práva v roku 1980. Jeho učiteľ a priateľ profesor Rebro mu otváral cestu do