Kolektívne žaloby v spotrebiteľských veciach - terra incognita v Slovenskej republike? Povaha požadovaných nárokov, financovanie, náhrada trov konania, účinky rozhodnutia a cezhraničné uplatnenie kolektívnych práv - 2. časť.

In the present paper author deals with specific questions of consumer collective redress mechanisms, especially in cases of compensatory collective redress. In each chapter it is discussed some of these issues such as the nature of the required claims (refrain from unlawful conduct, unjust enrichment, damages, financial satisfaction), effects of and right to propose enforcement of decision by individual aggrieved consumer, funding of collective actions, reimbursement of legal costs and finally the possibility of the future development at EU level in this area. In The Slovak Republic it is considering about adoption of legislation that will regulates collective redress mechanism in comprehensive manner, whereas as present in The Slovak Republic it does not exist compensatory collective redress. Because of possible abusing of collective actions author proposes an appropriate system for The Slovak republic.

Predkladaný príspevok¹⁾ nadväzuje na príspevok v predchádzajúcom čísle, v ktorom bola rozoberaná oblasť kolektívnych mechanizmov nápravy v spotrebiteľských veciach, jeho rôzne podoby, ako aj podmienky konania o kolektívnej žalobe. V Slovenskej republike neexistuje možnosť iniciovania kolektívneho procesu s možnosťou požadovania majetkových nárokov ako náhrada škody, bezdôvodné obohatenie, prípadne primerané finančné zadosťučinenie v peniazoch.²⁾ V Návrhu Stratégie spotrebiteľskej politiky na roky 2014 -2020, ako aj v Návrhu Legislatívneho zámeru Spotrebiteľského zákonníka sa však uvádza, že sa plánuje prijať komplexná právna úprava v oblasti kolektívneho procesu v spotrebiteľských veciach.³⁾ Vzhľadom na dôležitosť a náročnosť tejto problematiky je potrebné o nej diskutovať, pričom aj cieľom predkladaného príspevku je prispieť do diskusie o vhodnom nastavení systému v slovenskom prostredí. V príspevku sa tiež venujeme výkladu súčasného stavu, a to účinkom rozsudku v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v zmysle § 306 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako "Civilný sporový poriadok"). Predkladaný príspevok neopomína ani možnosti vývoja problematiky kolektívnych žalôb na úrovni EÚ,⁴⁾ keďže v dnešnej globalizovanej spoločnosti má porušenie spotrebiteľských práv podnikateľmi často aj cezhraničný rozmer. Z toho dôvodu je potrebné určiť, súdy ktorého členského štátu budú oprávnené rozhodovať v konaní o kolektívnej žalobe, a tiež podľa akého právneho poriadku.

Rozlišujeme viaceré formy kolektívnych mechanizmov nápravy, ktoré sme rozoberali v príspevku z predchádzajúceho čísla. Jedným z účelov kolektívneho procesu je očistenie trhu od konaní porušujúcich práva spotrebiteľov a do popredia sa dostáva kolektívny, ba až verejný záujem (a to najmä v prípade ochrany kolektívnych práv). Preto je tu namieste požadovať

V prípadoch kumulácie majetkových nárokov jednotlivých dotknutých spotrebiteľov, ktoré sa kolektívne uplatňujú v jednom súdnom konaní, Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, treba povedať, že na rozdiel od prostredia USA , a teda náhrada by nemala presahovať náhradu, ktorá by bola priznaná, ak by sa nárok uplatňoval prostredníctvom jednotlivých žalôb.⁵⁾ V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by mali byť splnené všeobecné predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia.⁶⁾ Smolík navrhuje, aby v prípadoch, keď žalovaný spôsobil členom dotknutej skupiny ujmu, ktorú nie je možné individuálne vyčísliť vo vzťahu ku každému z nich, alebo pôjde o prípady nemajetkových újm, bola legislatívne zakotvená možnosť požadovania primeraného finančného zadosťučinenia v peniazoch, ktoré môže mať nielen reparačnú funkciu, ale aj funkciu sankčnú.⁷⁾ Podľa nášho názoru, primerané finančné zadosťučinenie je potrebné v podmienkach slovenského právneho prostredia chápať ako satisfakciu za ⁸⁾ Primárna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia je satisfakčná, pričom výška tohto zadosťučinenia je determinovaná primeranosťou.⁹⁾

Preto by sme sa skôr v prípadoch, keď nie je možné stanoviť výšku jednotlivých nárokov členov skupiny, avšak žalovaný mal z porušenia spotrebiteľského práva istý profit, priklonili k možnosti zaviazať žalovaného na poskytnutie plnenia v prospech skupiny ako celku (plnenie môže mať formu pokuty, resp. odčerpania majetkového prospechu), pričom uvedené nevylučuje individuálne uplatňovanie nárokov jednotlivými spotrebiteľmi. ¹⁰⁾ Súkromnoprávny subjekt s aktívnou legitimáciou bude súdom zaviazaný na použitie vysúdených finančných prostriedkov na účely svojej činnosti, ktorá musí nevyhnutne súvisieť s ochranou spotrebiteľov, resp. v prípade žalujúceho orgánu verejnej správy budú vysúdené finančné prostriedky priznané do jej rozpočtu a použité taktiež na ochranu záujmov spotrebiteľov. Tento spôsob kolektívneho nápravného mechanizmu slúži v prvom rade prospechu trhu podobne ako zdržovacie hromadné žaloby¹¹⁾, a až sekundárne jednotlivému spotrebiteľovi. Možno ho teda chápať ako určitý sankčný mechanizmus voči žalovanému podnikateľovi¹²⁾ (súvisí so stieraním rozdielov medzi funkciami práva verejného a práva súkromného), pričom právo domáhať sa jednotlivých nárokov v individuálnych konaniach zostane dané. Podľa nášho názoru však zatiaľ nie je vhodné zakotviť takýto spôsob kolektívneho mechanizmu nápravy na Slovensku, keďže zastávame názor, že slovenský zákonodarca by mal pri prijímaní predmetnej úpravy postupovať po častiach, počkať, ako sa budúca právna úprava kolektívnej ochrany práv (možnosť požadovať majetkové nároky v prospech dotknutej skupiny) vyvinie v praxi, a až následne, v prípade potreby aplikačnej praxe, uvažovať o ďalšom doplnení kolektívnych mechanizmov.

Pokiaľ ide o ilustráciu prípadov, v ktorých môže byť kolektívna ochrana práv spotrebiteľov využitá, možno si predstaviť situáciu, keď banka žiada pri zriadení účtu nezákonný bankový poplatok vo výške 5 eur, a teda zmluva o zriadení bankového účtu bude v tejto časti neplatná, pričom na strane banky dôjde k bezdôvodnému obohateniu.¹³⁾ Jednotliví spotrebitelia nebudú mať záujem domáhať sa vrátenia tohto poplatku z dôvodu jeho nízkej výšky v porovnaní s vynaložením nákladov a času pri individuálnom uplatňovaní nároku. No predstavme si: ak banka vyberie takýto nezákonný poplatok pri 100 000 klientoch, to znamená, že jej nezákonný zisk bude zodpovedať sume 500 000 eur, čo už nie je nezanedbateľná suma. Ďalšia situácia môže spočívať v tom, že banka v dôsledku chyby v systéme nesprávne účtovala poplatok za výber kartou v bankomatoch danej banky v prípade študentských účtov v období jedného mesiaca (vo výške 30 centov za každý výber). Opäť tu pôjde o bezdôvodné obohatenie na strane banky (plnenie bez právneho dôvodu), no určenie výšky individuálnych nárokov bude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom náročnejšie, keďže niektorí študenti vybrali hotovosť z bankomatov danej banky v inkriminovaný mesiac jedenkrát, niektorí trikrát, niektorí dokonca šesťkrát a pod. Ich nároky sú však dostatočne homogénne na to, aby sa mohli prejednať v kolektívnom procese, keďže vo výroku rozsudku nemusí byť uvedená konkrétna výška celkových nárokov a v rámci výkonu rozhodnutia možno po preukázaní počtu výberov kartou v daný mesiac vymáhať konkrétnu sumu, prípadne možno uvažovať o tom, že súd uloží žalovanému zložiť do súdnej úschovy určité finančné plnenie, ktoré bude rozdelené medzi spotrebiteľov z danej skupiny po preukázaní jeho nároku a pod.; tieto spôsoby rozdelenia rozoberáme ďalej. Rovnako môžeme hovoriť o príklade telekomunikačnej spoločnosti, ktorá klientom plošne zámerne nesprávne počíta dĺžku hovorov.

V rámci konania o kolektívnej žalobe existuje možnosť, keď súd v kolektívnom procese ¹⁴⁾ Balarin a Tichý uvádzajú, že takýto postup by nemal byť v kolektívnom procese uprednostňovaný, a teda prednosť má byť daná postupom, ktoré zaistia úplne vyriešenie sporu. Na druhej strane je však veľký predpoklad, že po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku dôjde zo strany podnikateľa k uzavretiu dohody s mnohými spotrebiteľmi, resp. k dobrovoľnému plneniu podnikateľa.¹⁵⁾ Rozhodnúť o základe veci je možné nielen v rámci systém ale je to možné aj pri variante, napríklad tak, že súd v medzitýmnom rozsudku určí najneskoršiu lehotu, v ktorej môžu dotknuté osoby podať individuálne žaloby; tí, ktorí nepodajú žalobu, sa môžu ďalej domáhať individuálne svojich práv, avšak už sa na nich nevzťahuje medzitýmny rozsudok.¹⁶⁾ Podľa nášho názoru by takýto mohol byť vhodný aj pri navrhovanej kombinácii a systému pre Slovenskú republiku, pričom by bol využívaný v kolektívnych sporoch, kde je majetkový nárok jednotlivých dotknutých spotrebiteľov štandardne nižší ako 200 eur. Stále však platí, že rozhodnúť len o základe veci by mal súd v kolektívnych sporoch výnimočne, keďže v týchto prípadoch by mohlo dôjsť k následnému zahlteniu súdov a kolektívny proces by až tak dôsledne nebol vyjadrením procesnej ekonómie.

Ďalej je možné, aby súd v rozsudku ¹⁷⁾ pričom nakladanie s finančnými prostriedkami na ňom bude pod dohľadom súdu a žalobca bude zodpovedný za prerozdelenie vysúdeného nároku spotrebiteľom zúčastneným na konaní podľa doloženej výšky jednotlivých nárokov, v prípade nižšej vysúdenej sumy ako doložené nároky sa vysúdená suma rozdelí pomerne. Prípadne možno uvažovať o uložení povinnosti uhradiť sumu do súdnej úschovy.¹⁸⁾ Pre prípad systému by sa mal nerozdelený vysúdený nárok použiť na účely ochrany spotrebiteľov všeobecne. systém je výhodnejší z toho hľadiska, že súdu je pred rozhodnutím vo veci samej známa výška uplatňovaných nárokov, a teda predmetný systém predchádza možným komplikáciám najmä s nedostatočnou výškou požadovaného nároku. V Návrhu Legislatívneho zámeru Spotrebiteľského zákonníka sa uvádza, že sa zváži: ¹⁹⁾ Je pravdou, že kolektívne mechanizmy nápravy prinášajú prieniky medzi činnosťou správnych orgánov a činnosťou súdov, no nepovažujeme za vhodné, aby v súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky, keď dosiaľ nemáme dostatočné skúsenosti s kolektívnym procesom, bola daná právomoc správnych orgánov uložiť podnikateľovi povinnosť zložiť finančnú sumu ako záruku na uspokojenie nárokov spotrebiteľov Takáto možnosť správnych orgánov by vyžadovala riadnu legislatívnu úpravu následného uplatnenia práva na súde, išlo by tu o systém kolektívnej nadväznej žaloby po konštatovaní porušenia práva správnym orgánom.²⁰⁾ Podľa nášho názoru nie je slovenské právne prostredie na takúto úpravu pripravené.²¹⁾

Vo vzťahu k náhrade trov v kolektívnom procese nenájdeme v Návrhu Legislatívneho zámeru Spotrebiteľského zákonníka, ako ani v Návrhu Stratégie spotrebiteľskej politiky na roky 2014 - 2020 žiadnu zmienku. Čiastočne sa tam spomína len potreba finančného zabezpečenia spotrebiteľských organizácií.²²⁾

V členských štátoch EÚ, ktoré majú zavedený systém kolektívnych žalôb s možnosťou požadovať majetkové nároky, platí zásada a z toho vychádza aj čl. III bod 13 odporúčania Komisie 2013/396/ EÚ o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva EÚ (ďalej ako "odporúčanie o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov"). Práve táto zásada výrazne zabraňuje šikanóznym, resp. neodôvodneným kolektívnym žalobám.

Podľa nášho názoru by sa pri výpočte náhrady trov konania mal v podmienkach Slovenskej republiky uplatňovať rovnaký režim ako dnes, a teda by sa malo vychádzať z výšky základnej sadzby tarifnej odmeny. Jednou z možností je, že výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby by sa určovala v závislosti od výšky výpočtového základu obdobne, ako je to dnes pri § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, čo v roku 2017 zodpovedá sume 68 eur, pričom v prípade kolektívnej ochrany práv by bolo možné určite uvažovať o vyššej sume za jeden úkon právnej služby. Druhou možnosťou je, že výška tarifnej odmeny advokáta za úkon právnej služby by sa určovala v závislosti od hodnoty sporu. V prípade princípu by bola rozhodujúca hodnota sporu v čase uskutočnenia úkonu právnej služby v prípade, ak by bolo možné prihlásenie dotknutého spotrebiteľa počas celého konania pred súdom prvej inštancie až do rozhodnutia prvoinštančného súdu. V prípade možnosti ustanovenia najneskoršej lehoty na prihlásenie do konania súdom vyslovujeme názor, že tarifná odmena by bola závislá od hodnoty sporu v čase k uplynutiu lehoty na prihlasovanie do konania. Ak by sme zvolili systém určenie hodnoty sporu nie je jednoduchou záležitosťou, preto je namieste uvažovať o výške tarifnej odmeny závisiacej od výšky výpočtového základu. Takýto spôsob navrhujeme zvoliť z dôvodu, že v opačnom prípade by mohlo dôjsť k príliš vysokej náhrade trov konania, a to by mohlo negatívne vplývať na reálnu možnosť vedenia konaní o kolektívnych žalobách a odrádzať žalobcov. Uvedené konštatovanie je na druhej strane potrebné spojiť s dôkladnými zárukami, ktoré budú zaručovať kvalifikovanosť žalobcov na vedenie takýchto konaní, teda aby konania neboli začaté neodôvodnene uvedomujúc si, že náhrada trov konania aj v prípade neús