Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Komparácia trestného činu lúpeže v kontexte problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi

MOKRÁ, I.: Komparácia trestného činu lúpeže v kontexte problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi. Právny obzor, 106, 2023, č. 2, s. 127 – 144.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.2.04

Comparison of the crime of robbery in the context of application problems. The area of criminal law is currently facing increasing criticism of its highly formalized form. However, this doesn´t only affect the procedural law, but also extends to the substantive level. In this context, the assessment of criminal offenses remains a topical issue only in the light of strictly formalized legislation. This fact is most clearly reflected in the context of robberies, in which in many cases there are border proceedings of the perpetrators, whose assessment, despite a relatively long common legal history with the Czech Republic, differs considerably. For this reason, the present contribution approaches not only the analysis of selected judgments of judicial authorities and a comparative view of the issue with the help of legislation of the Czech Republic, the Republic of Austria or the Federal Republic of Germany, or the Kingdom of Sweden but also constructs legal proposals for a more effective concept of assessing infringements showing signs of robbery, the severity of which, however, is significantly lower in numerous cases.

Key words: robbery, ultima ratio, application problem, Criminal Code, crime


Úvod
Koncepcia vyvodzovania trestnej zodpovednosti v oblasti trestného práva vychádza zo zásady tzv. minimalizácie kriminalizácie, ktorá zdôrazňuje, že trestné právo sa má používať striedmo kvôli jeho donucovacím prostriedkom a dôsledkom spočívajúcich v možnom pozbavení slobody. Použitie ustanovení Trestného zákona by teda malo byť obmedzené iba na také konania páchateľov, ktoré výrazne poškodzujú základné hodnoty a záujmy vyžadujúce si ochranu prostriedkami trestného práva. Napriek tomu, že posledné desaťročie prinieslo výrazný pokles kriminality s dôrazom práve na trestný čin lúpeže, diskusie dotýkajúce sa problémov, ktoré v spojitosti s ním vznikajú v aplikačnej praxi, naďalej neutíchajú. Aj z tohto hľadiska možno dotknutú problematiku zhodnotiť ako naďalej aktuálnu a živú.
Napriek tomu, že trestné právo je prostriedkom
ultima ratio
vyjadrené za pomoci zásady subsidiarity trestnej represie, v ktorej kontexte trestná represia nastupuje len tam, kde je spoločenská nebezpečnosť vyššia než nepatrná a prostriedky iných právnych odvetví nižšej závažnosti nepostačujú, môžeme vysloviť, že na podklade analýzy predostretých vybraných prípadov jej použitie značne absentuje a sme svedkami kriminalizácie každého konania, ktoré aspoň v hrubých črtách kopíruje znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže. Aj z tohto dôvodu nie je prekvapivou zrejmá snaha obhajoby opakovane sa brániť prostredníctvom poukazu na zmenu právnej kvalifikácie na výhodnejšiu, napr. na krádež aj s ohľadom na jej nižšiu trestnoprávnu sankciu.
Vychádzajúc z uvedeného poukáže príspevok na nedostatky súčasnej právnej úpravy vo svetle prípadov z aplikačnej praxe, a to nielen na podklade slovenskej, ale aj českej judikatúry. V tomto smere súčasne otvorí diskusiu vedúcu k myšlienke rozšírenia uplatnenia princípu
ultima ratio
v rade prvom, a v rade druhom poukáže na možnosť vytvorenia novej skutkovej podstaty na podklade zahraničných právnych poriadkov.
1. Stručne k aktuálnemu stavu páchania trestného činu lúpeže v Slovenskej republike a Českej republike
 
Štatistické údaje kriminality poukazujú na to, že na území Slovenskej republiky (aj SR) je možné od roku 2013 (v počte 505 odsúdených) s výnimkou roka 2018 pozorovať postupný pokles počtu odsúdených za analyzovaný trestný čin. Zaujímavou sa z tohto pohľadu však javí najmä skutočnosť, že z páchania trestného činu lúpeže sú v rozmedzí v 40 až 45 % odsúdení práve recidivisti. V roku 2020 bolo z celkového počtu odsúdených 141 recidivistov. Z pohľadu odsúdených osôb v Českej republike (aj ČR) je možné deklarovať oveľa viditeľnejšie znižovanie počtu odsúdených, čo rovnako súvisí s postupným znižovaním počtu páchaných trestných činov lúpeže. Vo vzťahu k vzájomnej komparácii výsledkov ako v Slovenskej republike, tak v Českej republike je potrebné uviesť, že aj s ohľadom na temer dvojnásobný počet obyvateľov v ČR je ich počet odsúdených rovnako dvojnásobne a miestami až trojnásobne vyšší než v SR, čo v niektorých prípadoch predznamenáva, že k páchaniu trestného činu lúpeže dochádza na území Českej republiky oveľa častejšie než na území Slovenskej republiky. Tento fakt potvrdzujú aj výsledky z roku 2020, v ktorých kontexte bolo za trestný čin lúpeže v Slovenskej republike odsúdených 296 osôb a v Českej republike 706 odsúdených osôb. V uvedenom roku bol na území ČR zaznamenaný aj pretrvávajúci pohyb členov zahraničných organizovaných skupín, ktorí vo viacerých štátoch Európy páchali sériové násilné trestné činy, a to najmä lúpeže v zlatníctvach alebo v rodinných domoch.
Určitou zaujímavosťou je skutočnosť, že trestný čin lúpeže páchajú s postupným nárastom už aj osoby vo veku od 14 do 15 rokov. Štatistická správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky dokonca v roku 2017 priniesla aj informáciu o osobách, ktoré ešte nie sú trestne zodpovedné. Špecifikom je, že oblasť páchateľov vo veku od 16 do 18 rokov v roku 2020 prevážila dovtedy najpočetnejšiu oblasť páchateľov vo veku od 22 do 30 rokov.
1)
Berúc do úvahy nedávne štatistické výsledky z roku 2021 je možné deklarovať, že pandémia COVID-19 žiadnym zásadným spôsobom neovplyvnila trend klesajúceho počtu odsúdených za trestný čin lúpeže na našom území. Toto konštatovanie však nemožno uviesť v spojení s Českou republikou.
2. Problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi
Napriek tomu, že právna úprava Slovenskej republiky reflektuje princíp
ultima ratio
s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 TZ, je na mieste konštatovať, že v kontexte aplikačnej praxe sa jej využitie javí viac než nedostatočné. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že zákonodarca pri jej právnom ukotvení nemyslel na situácie, ktoré sa síce z pohľadu systematického zaradenia trestných činov javia vo svetle formálneho poňatia ako zločiny, avšak z pohľadu materiálneho poňatia im uvedené označenie nie je možné prideliť. Napriek pomerne dlhej - ako politickej, tak právnej histórii s Českou republikou - je potrebné zdôrazniť, že uplatňovanie princípu
ultima ratio
a z neho vyvstávajúcej zásady subsidiarity trestnej represie sa značne rozchádza.
Princíp
2)
ultima ratio
býva v odborných právnych publikáciách označovaný odlišnými prívlastkami, či už aplikačného pravidla alebo pravidla interpretačného. Zahraničné právne publikácie sa dokonca zmieňujú o tom, že sám osebe nemá žiadnu nezávislú normatívnu funkciu až do momentu, kým nie je interpretovaný ako tzv. metaprincíp sumarizujúci dôvody kriminalizácie určitého konania.
3)
V tejto súvislosti mu zmienené atribúty nemožno uprieť aj vzhľadom na to, že v oblasti formalistického vymedzenia trestných činov zohráva dôležitú úlohu najmä pri vzájomnom odlíšení trestných činov od iných obdobných správnych deliktov. Jeho právne ukotvenie sa však aj vzhľadom na rozličnosť právnych poriadkov vo svete rôzni a je predmetom početných polemík súvisiacich s jeho praktickým uplatňovaním.
Z uvedeného dôvodu podrobíme v nasledujúcom texte bližšej analýze vybrané prípady konaní páchateľov, na ktorých podklade zhodnotíme praktické ne/uplatňovanie princípu
ultima ratio
, a to prostredníctvom optiky slovenskej právnej úpravy, ako aj právnej úpravy Českej republiky.
2.1 Striktná formálnosť Slovenskej republiky pri aplikácii ultima ratio
Prípad, ktorý si predstavíme, vychádza z aplikačnej praxe súdov Českej republiky. Nosným dôvodom jeho výberu je skutočnosť, že napriek zjavnej legislatívnej blízkosti s tou našou, tu nachádzame aj odlišné chápanie uplatnenia trestného práva ako prostriedku
ultima ratio
. Vo vybranom prípade sa mala obvinená dopustiť trestného činu lúpeže tým, že v úmysle zmocniť sa mobilného telefónu v hodnote 11 000 Kč (približne 430 eur), ktorý mal u seba poškodený (manžel obvinenej), sa na neho vrhla, opakovane ho päsťou udierala do celého tela, hrýzla ho, udrela ho plastovým samopalom do hlavy, zaľahla ho a za použitia rezača s výsuvnou odlamovacou čepeľou mu prerezala pravé vrecko nohavíc, v ktorej sa mobilný telefón nachádzal. V dôsledku uvedeného konania poškodený utrpel opuch a podkožný krvný výron na hlave v ľavej spánkovej časti, dva podkožné krvné výrony s veľkosťou 8 x 4 cm a 6 x 4 cm na pravej paži, ako aj povrchnú reznú ranu s dĺžkou 1,5 cm na pravej ruke a škrabanec na chrbte.
4)
Po následnom prejednaní veci na hlavnom pojednávaní však súd rozhodol o jej postúpení na prejednanie v priestupkovom konaní. Nosným dôvodom pre uvedený krok bola najmä skutočnosť, že skutok síce napĺňa formálne znaky trestného činu lúpeže, avšak v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 40/2009 Sb. Trestní zákonník (ďalej tiež ČTZ), ktorý upravuje zásadu subsidiarity trestnej represie, nie je možné hovoriť o takom stupni spoločenskej škodlivosti, v ktorej kontexte by nepostačoval postih daného skutku len ako priestupku. Okrem iného súdy zohľadnili aj skutočnosť, že išlo o situačný konflikt medzi rozvedenými manželmi, ktorý vznikol pre hádku o zaplatenie školného za dieťa a zároveň obvinená bola v stave zmenšenej príčetnosti.
5)
Najvyšší štátny zástupca podal v zákonnej lehote v neprospech obvinenej dovolanie a namietol, že súdy prekročili medze, v ktorých je možné uplatňovať zásadu subsidiarity trestnej represie. Taktiež uviedol, že konanie obvinenej v žiadnom prípade nevykazuje také znaky, ktoré by odôvodňovali aplikovanie zmienenej zásady, ale práve naopak, ide o relatívne typické konanie pre dotknutú trestnú činnosť, dokonca s vyššou mierou intenzity. V tejto súvislosti sa domáhal, aby Najvyšší súd Českej republiky (tiež NS ČR) zrušil uznesenie oboch súdov, ako aj ďalšie nadväzujúce rozhodnutia, a prikázal okresnému súdu vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.
6)
Najvyšší súd ako súd dovolací v tejto veci uviedol, že účelom dotknutého ustanovenia je zaistiť, aby neboli zbytočne kriminalizované činy, pri ktorých to nie je nevyhnutne nutné, ale aby ako trestné činy boli prioritne posudzované také prípady, v ktorých kontexte je ochrana dotknutých záujmov podľa iných právnych predpisov nedostatočná a neúčinná. Taktiež uviedol, že aj keď sa uvedené ustanovenie prioritne spája najmä s prípadmi naplnenia formálnych znakov prečinov, a priori to nie je možné vylúčiť ani pri závažnejších trestných činoch, aj keď to prichádza do úvahy len výnimočne pri mimoriadnych okolnostiach.
7)
Z uvedeného dôvodu dovolanie odmietol.
Napriek možno prekvapivému záveru súdov je na mieste uviesť určitý badateľný rozdiel v poňatí trestnoprávnej úpravy. Slovenský zákonodarca princíp
ultima ratio
formuloval prostredníctvom tzv. materiálneho korektívu (materiálnej protiprávnosti) vyjadreného v ustanovení § 10 ods. 2 TZ.
8)
Nosnou konštrukciou myšlienky bolo prelomiť formalistické vnímanie trestných činov len cez črty kopírujúce znaky skutkovej podstaty. Uvedené ustanovenie tak predznamenalo možnosť vniesť do trestného konania určitú mieru oslobodenia sa od nadmerného zaťaženia ako orgánov činných v trestnom konaní, tak súdov od konaní páchateľov, ktorých závažnosť je s ohľadom na § 10 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tiež TZ) nepatrná, alebo s poukazom na § 95 ods. 2 TZ malá. Kritériá, ktoré sa pri jeho uplatnení okrem stupňa závažnosti zohľadňujú, sa týkajú najmä konania a následku (tzv. test objektívnej stránky), miery zavinenia v prípade pohnútky (subjektívna stránka), ako aj iných okolností. V tejto súvislosti nemožno však uvedené kritériá hodnotiť izolovane, ale v ich vzájomnej súvislosti tak, aby neboli preceňované na úkor iných.
9)
Avšak v nadväznosti na uvedené, koncipoval zákonodarca v dotknutom ustanovení aj podmienku negatívneho charakteru. A to, že použitie materiálneho korektívu je možné len v prípade prečinov, a teda konaní, ktoré sa vyznačujú buď nedbanlivostným zavinením alebo zavinením úmyselným, avšak s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Uvedeným spôsobom
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 2/2023

2/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov