Kysela, J. - Ondřejek, P. a kol., Kolos na hliněných nohou? K proměnám státu a jeho rolí.

Velikán teórie štátu Georg Jellinek raz napísal, že .¹⁾ Preto ak chceme do hĺbky pochopiť základnú terminológiu štátovedy, nepôjde to bez znalosti historických procesov, na ktorých popis či korekciu táto terminológia vznikla. Dynamika historických pohybov pritom z roka na rok rastie, čo znamená, že príslušná terminológia je náchylnejšia na morálne opotrebenie viac než v minulosti. Nejedna štátovedecká poučka, ktorá neohrozene platila sto či dvesto rokov, dokáže pod tlakom meniacich sa spoločenských pomerov zzostarnúť behom dekády či dvoch. Preto aj o terminológii štátovedy platí to, čo pre každý životaschopný počítačový softvér - aby spoľahlivo fungovala, treba ju pravidelne aktualizovať. Minulý rok sa tejto úlohy zhostil kolektív mladých autorov a autoriek z Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. a nám ponúkli svoj návrh aktualizácie v podobe kolektívnej monografie s podtitulom

Základná koncepcia diela kopíruje osvedčenú štruktúru niektorých pozitívnoprávnych učebníc: kniha sa skladá z dvoch hlavných častí, zo všeobecnej a z osobitnej. Všeobecná časť, ktorej autorom je nesie názov Kysela touto kapitolou priamo nadväzuje na diskusiu o povahe a osude (post)moderného štátu, ktorá sa odohrala pred pár rokmi na stránkach časopisu a do ktorej sa osobne zapojil. Na začiatku autor exponuje štát ako pojem a dáva ho do kontrastu s inými koncepciami politického usporiadania spoločnosti, osobitne s ríšou či záujmovou sférou, so svetovým štátom a s koncepciou ústavného pluralizmu. Autor si všíma, že tradičný hierarchický model organizácie moci je postupne vytláčaný sieťovým modelom, v ktorom sa o rozhodujúce mocenské prostriedky spolu so štátom delia aj neštátne subjekty. Do tohto obrazu zapadá aj koncepcia ústavného pluralizmu, ktorú možno podľa Kyselu vnímať aj ako ".²⁾ Takéto vyvažovanie perspektív však má aj svoje úskalia, pretože zvyšuje neistotu: ³⁾ Po expozícii štátu ako pojmu prechádza Kysel