Logická (ne)konzistentnosť normatívneho systému a jej metodologické korekcie

The article is a part of a discussion about the meaning of logic in the area of law. The authors treating in a polemic way some common ideas and connotation of the term "legal logic" - according to them there is a difference between a logic in a formal meaning, dealing with the structure of the nature language and methodology. In a situations, where formal logic seems to be insufficient to provide a solution of problems with the interpretation and/or application, correct methodology is only able to solve such problem. The authors of the outlined purposes briefly explicate core concepts, such as the normative system (as a set of relatively closed binding rules as defined segment of social relations), paying particular attention to the law system, further interpretative rules and methods (with interpretation, in general, is explaining the connection between the facts (actions) or the interpretation or clarification of the meaning of a particular text), logical consistency and inconsistency (a condition where the set of rules may or may not also draw the assertion and also a negation of this assertion). Inconsistency of normative texts can be either a logical inconsistency or methodological inconsistency. In addressing challenging legal matters, it is necessary to pass from the logic to the methodology, which, of course, logic and logical semantics remains necessary armature of reasoning.¹⁾

Proces aplikácie a interpretácie práva vykonávajú právnici takpovediac na dennej báze. Väčšinou však ide o pomerne neuvedomelú intelektuálnu činnosť, automatizovanú a schematizovanú. Možno len menšina právnikov venuje pozornosť metodologickým otázkam právnej interpretácie - a to v rovine nielen "praktickej" (teda na úrovni právnikov právo praktizujúcich), tak, žiaľ, i v rovine doktrinálnej (teda na úrovni právnikov právo komentujúcich a vyučujúcich). Nie je preto prekvapujúce, že túto úlohu na seba sčasti preberajú iné spoločenskovedné disciplíny primárne zamerané na skúmanie metodológie vedy.²⁾

Problémy metodológie právnej vedy pochopiteľne nemožno obsiahnuť v jednom krátkom príspevku či vystúpení; o to nám napokon ani nejde. Zameriame sa na parciálnu problematiku načrtnutú v rubrike tohto príspevku. Pôjde nám teda o to pokúsiť sa načrtnúť možné vysvetlenia interpretačného princípu, že racionálny zákonodarca vytvára taký systém práva, ktorý nevykazuje znaky aplikačnej nejednoznačnosti (či aspoň ich nevykazuje), a to primárne z pohľadu tzv. logickej konzistentnosti systému.

Naznačený cieľ vyvoláva potrebu stručne vymedziť pojmy. Koniec koncov, jednoznačné a neprotirečivé stanovenie obsahu pojmov je jedným zo základných metodologických predpokladov vedeckého skúmania. A o to nám v tomto prípade ide predovšetkým - čo však neznamená, že závery našich úvah nebudú využiteľné v praxi. Skôr naopak.

Pod normatívnym systémom všeobecne rozumieme systém záväzných pravidiel správania sa ľudí. Záväznosť týchto pravidiel je závislá od miery "zžitia sa" (akceptácie) subjektov príslušného systému so systémom samotným. Normatívnym systémom, pochopiteľne, nemusí byť len systém právny, môže ísť v podstate o ľubovoľný systém pravidiel; ako príklad možno uviesť systémy morálne, teologické, systémy uzavretých komunít (sekty, náboženské či politické skupiny a pod.). Napriek nespornému faktu, že akýkoľvek systém záväzných pravidiel by nemal vykazovať znaky svojej rozpornosti, zrejme najzávažnejšie dopady vyvoláva prípadná dvojznačnosť možnej aplikácie či interpretácie pravidiel normatívneho systému v prípade systému právneho. Tomu budeme venovať pozornosť v článku ďalej a skúmanie iných normatívnych systémov nebudeme brať na zreteľ.

V oblasti práva pod aplikáciou právnej normy rozumieme použitie všeobecnej právnej normy na individualizovaný, konkrétny právny prípad.

Interpretácia vo všeobecnosti znamená vysvetľovanie súvislostí medzi faktmi (skutky) alebo výklad či objasnenie zmyslu určitého textu. Pod interpretáciou textu možno chápať tlmočenie či vysvetľujúci preklad jeho významu - v oblasti práva teda ide o tlmočenie významu právnej normy adresátovi príkazu, zákazu či dovolenia obsiahnutého v dispozícii právnej normy.

Interpretačným pravidlom či metódou potom rozumieme návod na metodologicky korektný postup kognitívnej činnosti poznávajúceho subjektu. Právna veda sa pokúša systematicky kategorizovať a analyzovať svoje metodologické inštrumentárium. My sa na tomto mieste obmedzíme na konštatovanie, že súčasťou tohto inštrumentária je i tzv. logický výklad právneho textu (ale, samozrejme, nielen , ako sa pokúsime ďalej demonštrovať).

Všetky tieto "interpretačné kúzla" môžu budiť v neprávnickej odbornej verejnosti presvedčenie, ktoré už nadobudlo status okrídlenej "pravdy", že kde sú dvaja právnici, tam sú tri názory. To by však znamenalo totálnu nihilizáciu právnej vedy, ktorá by vlastne už atribúty vedeckosti nespĺňala - skĺzla by do úrovne obyčajnej sofistiky a eristiky (v tom horšom význame týchto pojmov), čo by malo pomerne nedozerné následky