Ľudské práva, slobody a hranice ich limitácie v čase pandémie - Uplatňovanie racionálnych predpokladov pri obmedzovaní ľudských práv a slobôd

Ústava v čl. 1 ods. 1 deklaruje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Pojem právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási, sa spája s koncepciou materiálneho právneho štátu. Požiadavka materiálneho právneho štátu vychádza z toho, že štát sa ma pokúsiť o spravodlivé úpravy spôsobilé vyvolať konsenzus.

V súčasnosti Ústavný súd SR rozhoduje o súlade niektorých ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronický komunikáciách (ďalej len a zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len s ústavou. V oboch prípadoch už došlo k pozastaveniu účinnosti niektorých ustanovení týchto zákonov. V tejto časti sa budeme venovať najmä predpokladom, ktoré musí štát pri obmedzovaní ľudských práv a slobôd naplniť, aby neboli porušené princípy materiálneho právneho štátu. Myslíme si, že tieto podmienky Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí prezentoval, preto sa zameriame na analýzu jeho postupu a pokúsime sa o komparáciu jeho názorov s názormi Ústavného súdu RP, ktorý sa taktiež venoval problematike obmedzenia ľudských práv a slobôd v čase pandémie.

Prv než prejdeme k samotnému rozhodnutiu Ústavného súdu SR, je nevyhnutné ozrejmiť, prečo v pandémii dochádza k obmedzovaniu základných práv a slobôd. Je to z dôvodu, že v podmienkach materiálneho právneho štátu existuje koncept pozitívneho záväzku štátu. Ide o povinnosť štátu realizovať kroky na ochranu základných práv a slobôd. Napríklad, ak čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo na ochranu zdravia, normotvorca je povinný prijať také zákony, ktoré toto právo reálne zabezpečia. Na druhej strane, pri zabezpečení práva na zdravie môže dôjsť k obmedzeniu iných základných práv a slobôd. Je preto nevyhnutné, aby štát vedel nájsť spravodlivú rovnováhu pri obmedzovaní základných práv a slobôd. Podstatou hľadania spravodlivej rovnováhy je nájsť také obmedzenie základného práva, ktoré nie je neprimerane ústretové v prospech iného základného práva.

Ústavný súd SR v rozhodnutí, ktorým pozastavil účinnosť zákona o elektronických komunikáciách uvádza, že uznáva súčasnú situáciu, ktorá súvisí s prebiehajúcou pandémiou. Konštatuje, že: Mohli by sme teda povedať, že Ústavný súd SR rešpektuje pozitívny záväzok štátu, ktorý realizuje štát pri boji proti šíreniu koronavírusu, na druhej strane nájdenie spravodlivej rovnováhy obmedzenia základného práva a slobody je preňho rovnako dôležité.

Predmetom napadnutých ustanovení je umožnenie plošného zberu a individualizované sprístupnenie identifikačných a lokalizačných údajov. Tento plošný zber má byť realizovaný predovšetkým poskytovateľmi elektronických služieb, ktorí majú tieto údaje sprístupňovať Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Ústavný súd SR v spomenutom rozhodnutí konštatoval, že tento stav predstavuje zásah do práva na súkromie, no na druhej strane toto právo nie je absolútne a je možné ho obmedziť. Toto obmedzenie je možné len v prípade, že sú splnené podmienky, ktoré predpokladá test proporcionality. Test proporcionality vychádza z princípu proporcionality, ktorý je jedným zo základných princípov materiálneho právneho štátu. Na to, aby obmedzenie základného práva a slobody prešlo testom proporcionality, musia byť splnené štyri subtesty, ktorými sú: test legality, vhodnosti, nevyhnutnosti, primeranosti. Inak povedané, môže prísť k obmedzeniu základného práva a slobody zá