Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Metamorfózy náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (1.)
METAMORFÓZY NÁHRADY ŠKODY SPÔSOBENEJ NEZÁKONNÝM ROZHODNUTÍM A NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM
ORGÁNU VEREJNEJ MOCI (1.)
Nikto nespočítal, a preto nikto ani nevie, z koľkých zákonov pozostáva právny poriadok
Slovenskej republiky. Možno odhadovať, že ide stovky, či skôr o tisíce zákonov. V tejto množine má
zásadný význam niekoľko desiatok zákonov upravujúcich najzávažnejšie spoločenské vzťahy. Medzi ne
patrí zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ustanovuje sa ním základný
vzorec vzťahu štátu k jednotlivcom. Štát orgánom verejnej moci priznáva právomoc a zaťažuje ich
zodpovednosťou za jej riadne a včasné uplatnenie v každom prípade spadajúcom do zverenej právomoci
vrátane zodpovednosti za zneužitie právomoci mimo zvereného rámca. Tento vzorec sa v slovenskej
praxi narúša úpravami zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý sa
zásadne mení, hoci Ústava zostáva bez zmeny.
Ústava SR (ďalej len
"Ústava") priznáva základné právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím aj príbuzné základné právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom. Obe základné práva priznáva v siedmom oddiele druhej hlavy ustanovujúcej základné
procesné práva. Ústava tak prináša ďalší dôkaz o nesystematickosti svojho usporiadania, lebo
základné právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím aj základné právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je procesné právo. Obe základné práva sú hmotné práva, a
preto by sa mali nachádzať na inom mieste druhej hlavy
Ústavy. Tento nedostatok určite nie je najvýznamnejším
nedostatkom režimu, v ktorom sa obe základné práva zaručujú a v akom sú reálne dostupné.
Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi štátu sa v právnej teórii i v právnom poriadku
viacerých štátov hľadá zaradenie, ktoré sa nachádza nielen v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ale
často sa hodnotí aj ako súkromnoprávna zodpovednosť.1) Pre napodobovanie
tohto postoja začlenením zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri uplatnení verejnej moci do
súkromného práva v SR niet dôvodu. Vyplýva to z platnej právnej úpravy. Náhradu škody spôsobenej
nezákonnými rozhodnutiami či nesprávnym úradným postupom upravuje
Ústava, ktorá je nespochybniteľným základom verejného
práva. Ústavou štát priznáva jednotlivcom základné práva a slobody a prijíma záväzok priznané práva
dodržovať. Ústavou štát zriaďuje štátny mechanizmus, ustanovuje orgány štátu, ich právomoci a právne
postavenie vrátane zodpovednosti. Určením ústavného základu pre zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonnými rozhodnutiami orgánov štátu alebo ich nesprávnym úradným postupom sa negarantuje iba
základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Vytvára sa aj rámec pre riadne fungovanie štátneho mechanizmu. Tým sa stiera akýkoľvek dôvod pre
vyčlenenie zodpovednosti štátu zo systému verejného práva a pre jej začlenenie do súkromného
práva.
Garantovanie základných práv ústavou slúži na vymedzenie vzťahu štátu k jednotlivcom, na
vytvorenie právnej istoty pre jednotlivca. Tento vzťah je z istého hľadiska významnejší pre
jednotlivcov ako pre štát. Základné práva na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci sú
výnimočné, lebo pre štát sú tieto práva aspoň také dôležité, ako pre jednotlivcov. Položením
právneho základu pre zodpovednosť orgánov uplatňujúcich verejnú moc sa vytvárajú predpoklady pre
riadne a včasné fungovanie štátu.
Účel odškodňovania je dvojaký. Z hľadiska právneho postavenia poškodeného predstavuje
ultima
ratio
. Ak orgán verejnej moci uplatní verejnú moc protiprávne, nech aspoň za to znáša zodpovednosť.
Z hľadiska právneho postavenia orgánu verejnej moci právna zodpovednosť za protiprávne uplatnenie
verejnej moci smeruje predovšetkým do fázy prevencie. Hrozba sankciou má vyvinúť tlak na orgán
verejnej moci, aby svoju právomoc uplatnil primerane, bez zapríčinenia škody.Základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom je na Slovensku právom mnohých podôb.
Jednu mu dávajú medzinárodné dohovory o ľudských právach, ktoré priznávajú náhradu škody
spôsobenej na osobnej slobode niektorými rozhodnutiami pri uplatňovaní súdnej moci, no nedotýkajú sa
činnosti verejnej správy. Pakt OSN o občianskych a politických právach ustanovuje: "Každý, kto sa
stal obeťou nezákonného zatknutia alebo väzby, má vymáhateľné právo na náhradu." (čl. 9 ods. 5)
Zhodne tak podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd: "Každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s
ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie." Na rozdiel od Paktu OSN, ktorý priznáva právo
na náhradu iba v trestnoprávnych veciach, Dohovor zakladá právo na náhradu aj obetiam nezákonného
obmedzenia osobnej slobody v zdravotníckych zariadeniach, či už k ich nútenej hospitalizácii došlo
pre duševnú poruchu, duševnú chorobu alebo kvôli prevencii šírenia nákazlivej choroby
[čl. 5 ods. 1 písm. e)], maloletým nezákonne
pozbaveným osobnej slobody na účely výchovného dohľadu
[čl. 5 ods. 1 písm. d)] či osobám nezákonne
obmedzeným na osobnej slobode z dôvodu, aby sa zabránilo ich nepovolenému vstupu na územie štátu,
ako aj nezákonne obmedzeným na osobnej slobode počas konania o vyhostenie alebo vydanie
[čl. 5 ods. 1 písm. f)].
Druhú podobu základným právam na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom dáva Listina základných práv a slobôd (ústavný zákon č.
23/1991 Zb.), ktorá zaručuje náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci nielen súdmi, ale aj inými štátnymi orgánmi ako aj orgánmi verejnej správy,
a to bez obmedzujúceho ustanovenia o dostupnosti náhrady škody v medziach zákona: "Každý má právo na
náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu
verejnej správy alebo nesprávny úradný postup."
Tretiu podobu týmto základným právam dáva Ústava,
ktorá zakladá zodpovednosť pre súdy, iné orgány štátu aj pre orgány verejnej správy, no dostupnosť
práva obmedzuje v článku 51 ods. 1 odkazom na
vykonávací zákon. Čo nepriznáva zákon, to nepodlieha ústavnej ochrane. Pri uplatnení práva na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím aj pri uplatnení práva na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom "kľúč k svojmu šťastiu" drží poškodená osoba. Inú vyhliadku na náhradu
škody má, ak uplatní právo z Listiny základných práv a slobôd podľa
čl. 152 ods. 1 Ústavy a celkom inú vyhliadku
má, ak požiada o náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3
Ústavy, teda
de facto
podľa vykonávacieho zákona k Ústave. To je pr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).