More, T., Utópia.

Nebýva zvykom recenzovať knihy, ktoré vyšli pred pred 500 rokmi, no tohtoročné vydanie je vlastne prvá kompletná publikácia Moreovho textu v slovenčine. Je prekvapujúce, že sa tak stalo až teraz - vzhľadom na to, v koľkých vedných odboroch (politológia, štátoveda, teória práva medzinárodné vzťahy) a v koľkých - dokonca si protirečiacich - politických smeroch (komunizmus, socializmus, zelené hnutie, republikanizmus, totalitarizmus) je považovaná za základné dielo. patrí evidentne ku knihám, o ktorých všetci hovoria, ale nikto ich poriadne nečíta. Respektíve sme sa celý čas uspokojovali s českým prekladom.

Thomas More (1478 - 1535) zažil skvelú kariéru i strmý pád. Z vynikajúceho študenta, právnika a diplomata, ktorý sa stýkal s najvzdelanejšími ľuďmi svojej doby vrátane Erazma Rotterdamského, sa vypracoval až na pozíciu lorda kancelára (porovnateľná azda s ministerským predsedom). Potom kvôli vlastným pevným morálnym postojom stratil priazeň kráľa Henricha VIII. a skončil vo väzení a nakoniec na popravisku. Jeho kariéra však pokračovala v podstate aj po smrti. Nielen, že je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších európskych mysliteľov, no v roku 1886 bol blahorečený a v roku 1935 vyhlásený za svätého.

Moreova vyšla prvýkrát v roku 1516 v Antverpách - nie je to náhoda, nizozemské provincie patrili vtedy spoločne so severným Talianskom k najliberálnejším a najbohatším oblastiam Európy. Možno sa sporiť o tom, či ide o prvé z množstva utopických diel odohrávajúcich sa vo vysnívanej ideálnej spoločnosti kdesi mimo horizontu známeho sveta (skutočne prvými dielami sú zrejme Platónové dialógy a opisujúce neexistujúci kontinent Atlantídu), no poskytla názov pre celý žáner utopickej literatúry.

Kniha je fiktívnym rozhovorom autora s neexistujúcim moreplavcom Rafaelom Hytolodaeom, ktorý sa mal zúčastniť na výpravách Ameriga Vespucciho do Ameriky - v dobovom chápaní niekam za hranicu známeho sveta. Z kontextu (s. 18 - 19) vyplýva, že ostrov (grécky: nebo ) More kládol niekam k južnému cípu Južnej Ameriky. V 17. storočí sme začali klásť utópie na Mesiac (Johannes Kepler, Savinien Cyrano de Bergerac a iní), okolo roku 1900 na Mars (Alexej Tolstoj), v roku 1970 k planétam vzdialených hviezd a dnes do alternatívnej dimenzie alebo časovej línie. Utopická literatúra sa dnes prelína so sci - fi alebo s fantasy.

Začiatok Moreovho diela je vlastne sociálnou a politickou kritikou Anglicka a západnej Európy v čase renesancie. More si všíma problém zbedačovania roľníkov, svojvôľu absolutizmu a pod. (s. 25 - 45). Za jeden z hlavných probl