Na pomedzí kogentnosti a dispozitívnosti korporačného práva. Vzorové stanovy

ŠULEKOVÁ, Ž.: Na pomedzí kogentnosti a dispozitívnosti korporačného práva. Vzorové stanovy. Právny obzor, 97, 2014, č.4, s.383 - 396.

Formation of a company is usually characterized by excessive formalism and lengthy process, mainly due to inevitable proper control of tailor-made articles of association by public authorities. Lately, several European states have been inspired by the British model of standardized articles of association which may provide for certain benefits. The benefits primarily combine the effect of simplifying and accelerating the process of company formation and the reduction of initial transaction costs. The main aim of this contribution is to analyze various vehicles of standardized company formation, identify and evaluate advantages and disadvantages of particular national model articles of association and examine the scope of contractual autonomy left to company founders initially (in the setting-up process) or ex post (after the registration of a company). Moreover, model articles of association are analyzed as optional or obligatory vehicles, and also as a result of autonomous system of mandatory and default rules, which do not need to correspond with the nature of legal regulation (e.g. possibility to transform default rule into mandatory rule within model articles of association). Furthermore, the author introduces possible solutions for the Slovak legal order.

Modernizačné tendencie v práve obchodných spoločností boli za posledné roky sprevádzané zvýšeným dôrazom na konkurencieschopnosť právnych poriadkov. Napriek tomu, že v rámci reformného snaženia okolitých štátov možno pozorovať značnú obsahovú diverzifikovanosť, väčšina reformných aktivít sa zhodne zamerala na zjednodušenie a zrýchlenie zakladania jednotlivých foriem obchodných spoločností (predovšetkým uzavretých), odstránenie nadmerného formalizmu a zložitej zákonnej regulácie (príznačný posun k deregulácii), posilnenie flexibility a privátnej autonómie s dôrazom na znižovanie iniciálnych transakčných nákladov.¹⁾ Enormný vplyv amerických a anglických právnych transplantátov je značne viditeľný.²⁾ Postupne sa začínajú objavovať normatívne riešenia a inštitúty, ktoré sa pod tlakom syndrómu pozorovateľa-preberateľa analyzujú, hodnotia a následne vnášajú v určitej podobe do národného právneho poriadku. Za jeden z takýchto novodobých "objavov" starého kontinentu považujeme vytváranie štandardizovaných foriem, vzorov zakladateľských dokumentov, t.j. vopred formulovaných modelov spoločenskej zmluvy alebo stanov.

Pre pomenovanie vzorových zakladateľských dokumentov budeme v príspevku vo všeobecnosti používať označenie , a to napriek skutočnosti, že zakladateľské dokumenty v jednotlivých vnútroštátnych právnych poriadkoch vykazujú rozdielne definičné znaky.³⁾ Pod pojmom vzorové stanovy rozumieme Benefity spočívajú predovšetkým v zjednodušení a zrýchlení procesu založenia a vzniku spoločnosti, ako aj v znížení s tým súvisiacich nákladov. Vzorové stanovy sú zvyčajne vytvárané ako štandardizovaný formulár prijatý formou právneho predpisu nižšej právnej sily (vyhláška, nariadenie) vydanej na základe zákona alebo ako príloha samotného zákona. Formulár je následne doplnený zakladateľmi o špecifické údaje vzťahujúce sa na konkrétnu obchodnú spoločnosť, spoločníkov a štatutárny orgán. Vyššie uvedené výhody poskytnuté zo strany zákonodarcu sú podmienené výberom vzorového modelu, ktorý možno modifikovať (pri založení spoločnosti) alebo až (po vzniku spoločnosti). Dovolíme si konštatovať, že prostredníctvom vzorových stanov dochádza k vytvoreniu akéhosi normatívneho podsystému korporačného práva na pomedzí zákonných pravidiel a autonómnej vôle zakladateľa. Aj z tohto dôvodu budeme v príspevku klásť dôraz na prejavenú vôľu tvorcu⁴⁾ vzorových stanov.

Komparácia právnych poriadkov okolitých európskych štátov nám indikuje možný trend. Navyše, porovnávanie rôznych zahraničných právnych úprav, resp. ich teoretických východísk, môže viesť k poznávaniu nových inštitútov, a tým k posunu vlastnej doktríny. Pre zjednodušenie predkladanej problematiky budeme v príspevku používať pojmy vzorové stanovy a vzorová spoločenská/zakladateľská zmluva ako synonymá s ohľadom na ten ktorý analyzovaný právny poriadok.

Napriek jazykovým rozdielnostiam pri pomenovaní zakladateľských dokumentov, či už ide o (vzorovú) spoločenskú zmluvu, alebo stanovy, je nepochybné, že zakladateľské akty nesmú obsahovať ustanovenia odporujúce kogentným normám korporačného práva. Autonómna vôľa zakladateľa by mala byť obmedzená kogentnými normami len na základe pádneho dôvodu (hodného ospravedlniteľného zreteľa. Je preto zaujímavé pozorovať prípadné limitácie zmluvnej slobody zúčastnených strán, spočívajúce v obmedzení, či dokonca celkovom vylúčení modifikácie pravidiel obsiahnutých vo vzorových stanovách, napr. transformáciou dispozitívnej zákonnej normy na kogentné pravidlo vo vzorových stanovách. Okrem toho, skúmaním rozsahu využívania mechanizmu zo strany tvorcu vzorových stanov bude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tézu, podľa ktorej vytvorením vzorových stanov dochádza rýdzo k preklopeniu zákonných pravidiel s (ne)možnosťou ich následnej modifikácie. Vytváranie nových východiskových pravidiel na podklade zákonných povoľovacích noriem umožňuje tvorbu nového normatívneho podsystému korporačného práva, ktorému sa adresát (teda zakladatelia spoločnosti) vzorových noriem podriaďuje, pretože ich zmena by znamenala nárast transakčných nákladov.

Za kolísku vzorových stanov sa považuje Veľká Británia. Prvý vzorový formát stanov bol vytvorený Zákonom o akciových spoločnostiach - pod názvom Vzor B. Zakladateľský akt - - bol vytvorený pod Vzorom A. Neskôr v roku 1862 boli ustanovenia o zakladateľskom akte umiestnené priamo do zákona⁵⁾ a stanovy dostali názov Vzor A.⁶⁾ Táto konvencia postupne pokračovala a ustálila sa v ako aj v (ďalej aj "")⁷⁾ až do prijatia modelových stanov v roku 2009, ktoré predstavujú modernejšiu úpravu a odstraňujú niektoré rigidné ustanovenia. Vzorové stanovy (boli prijaté vo forme nariadenia⁸⁾ a sú dostupné pre tri najčastejšie využívané formy obchodných spoločností - ⁹⁾ Prechod zo Vzoru A na tzv. modelové stanovy nepredstavoval nadmerné zaťaženie pre existujúce spoločnosti, keďže tie mohli a naďalej môžu používať Vzor A. Rozdiel spočíva hlavne v reflexii novelizovanej modernejšej úpravy a zamedzení duplicity niektorých ustanovení. Modelové stanovy predstavujú fakultatívny prostriedok pri zakladaní spoločností, obsahujú veľké množstvo článkov (). Väčšinou ide o totožné znenie zákonných dispozitívnych pravidiel, od ktorých je možné sa odchýliť. Stanovy môžu byť menené po vzniku spoločnosti kedykoľvek rozhodnutím valného zhromaždenia.

Od svojho prijatia boli vzorové stanovy novelizované iba jeden raz v apríli 2013. Novela sa dotýkala odstránenia ustanovení upravujúcich dôvody odvolania štatutárneho orgánu. K dnešnému dňu teda rozlišujeme:

Spoločnosti, ktorých "staré" stanovy ostávajú v platnosti, nie sú povinné odstrániť príslušné ustanovenia po vzore novely. Ak si želajú prispôsobiť svoje stanovy novej právnej úprave, majú možnosť zmeniť vlastné stanovy alebo prijať stanovy vzorové. Na druhej strane platí, že spoločnosti založené k dnešnému dňu nemôžu využiť "vzorové stanovy spred ostatnej novely, ale sú povinné využiť "alebo individuálne vytvorené.

Vzorové stanovy slúžia iba ako model. Ich použitie predstavuje anglosaskú tradíciu zakladania obchodných spoločností. Spo