Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Na rozmedzí medzi zákonnosťou väzby a nestrannosťou sudcu v trestnom konaní

MOKRÁ, I. Na rozmedzí medzi zákonnosťou väzby a nestrannosťou sudcu v trestnom konaní. Právny obzor, 106, 2022, č. 1, s. 51 – 63.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.1.04

On the borderline between the legality of custody and the impartiality of the judge in criminal proceedings. The requirement of legal decision-making in criminal proceedings has never been more desirable than in the era in which we are witnesses of numerous procedural errors leading to the violation of fundamental rights and freedoms, especially the right to personal freedom. In this regard, it is therefore not surprising that the decisionmaking practice of judges in criminal proceedings is currently facing considerable media pressure, which after recent legislative changes concerning the shortening of the term of collusive custody, or the declaration of an explicit requirement for judges to consider the reasonableness of the accusation when deciding on custody, increased even more. However, the contribution in question looks at the issue of decision-making about custody through the lens of the right to a fair trial before an independent and impartial court.

Key words: bias, judge, criminal proceedings, European Court of Human Rights, accusation

*Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-19- 0050. This work was supported by Slovak Research and Development Agency under the Contract No. APVV- 19-0050.

 

Úvod
"Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť.
Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať
."
1)
Záruka nezávislého a nestranného rozhodovania súdov je nosným pilierom spravodlivého prerokovania veci v trestnom konaní a je garantovaná prameňmi vnútroštátnych, ale predovšetkým aj európskych a medzinárodných úrovní počnúc Trestným poriadkom (ďalej tiež TP). Konkrétnejšie je potrebné poukázať na ustanovenia § 2 ods. 7 TP alebo § 31 až § 32 TP, ale rovnako aj na články tvoriace súčasť právnych aktov vyššej právnej sily - napr. čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej tiež Ústava SR), čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach(EDĽP) či čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Vzhľadom na pomerne široký rámec právnej úpravy nie je teda prekvapením, že ju priorizuje slovami
"rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov, ale ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému",
2)
aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ÚS SR) vo svojich početných rozhodnutiach.
Garancia nestrannosti a nezávislosti súdov súčasne odzrkadľuje prejav dôvery občanov v právny štát. V zmysle potreby zabezpečenia rozhodovania ,
,sine ira et studio",
bez hnevu a zaujatosti, bez predsudkov a vášní, bez nenávisti a nadržovania tak zákonodarca zakotvil inštitút možného vylúčenia sudcov, orgánov činných v trestnom konaní, či iných osôb z vykonávania v trestnom konaní za predpokladu, ak by okolnosti nasvedčovali ich možnú zaujatosť.
3)
Týmto procesným postupom tak dochádza k prelomeniu ústavnej zásady obsiahnutej v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorej nikomu nemožno odňať zákonného sudcu.
Avšak z dôvodu obavy zo zneužívania tohto postupu je možné k nemu pristúpiť len vo výnimočných prípadoch a zo závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia v rozhodovaní v intencii zákona a spravodlivosti. K takýmto prípadom dochádza najmä za predpokladu, ak "
má sudca taký vzťah k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie pritom nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami."
4)
Napriek tomu, že problematika vylúčenia sudcov z dôvodu ich možnej zaujatosti má pomerne ustálenú súdnu prax kryštalizujúcu sa aj na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva už viac ako 30 rokov, je na mieste zhodnotiť, že v kontexte vyvíjajúcej sa aplikačnej praxe vznikajú aj naďalej prípady, ktoré nie je možné s ohľadom na absentujúcu platnú legislatívu správne uchopiť. Tomu zodpovedá aj početné precizovanie ustanovení Trestného poriadku, ku ktorému dochádza v praxi aj naďalej.
5)
V tomto smere nahliada predmetný príspevok na nedávnu legislatívnu zmenu, dotýkajúcu sa vymedzenia povinnosti sudcov skúmať pri rozhodovaní o väzbe explicitne aj podmienku dôvodnosti vznesenia obvinenia, optikou práva na spravodlivé prerokovanie veci v trestnom konaní nestranným a nezávislým súdom.
1. Stručne k dôvodom zaujatosti sudcov v trestnom konaní
V spojitosti s analyzovanou problematikou sú smerodajnými najmä ustanovenia § 31 a nasl. TP. Nosným cieľom ich legislatívneho ukotvenia je zabezpečenie nestrannosti trestného konania ako celku a jednotlivých úkonov vykonávaných počas tohto konania na strane jednej a súčasne snaha zabrániť vznášaniu námietok zaujatosti z dôvodu účelového predlžovania trestného konania (napr. pri plynutí väzobnej lehoty) na strane druhej.
6)
Pre lepší prehľad je potrebné si identifikovať tri kľúčové dôvody zakladajúce možnosť procesnej strany alebo aj dotknutého sudcu, ktorý o veci rozhoduje v trestnom konaní, namietať jeho vylúčenie. Skutočnosť zakladajúca opodstatnené vylúčenie sudcu z konania vzniká najmä v prípade jeho:
1. pomeru k prejednávanej veci;
2. pomeru k osobám;
3. pomeru k inému orgánu činnému v konaní.
Zásada
nemo iudex in causa sua (nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci
) odzrkadľuje obmedzenie sudcu rozhodovať v prípadoch jeho pomeru k prerokúvanej veci. Tieto prípady vznikajú najmä vtedy, ak je sudca v dotknutej veci poškodeným alebo svedkom trestného činu.
7)
V tomto smere však musí mať pomer vylúčeného sudcu konkrétnu podobu, osobný charakter, aby mohol byť dostatočným dôvodom, ktorý podmieňuje vznik pochybností o jeho schopnosti pristupovať k veci a k úkonom sa jej dotýkajúcim objektívne. Nepostačuje teda iba pomer abstraktného rázu.
8)
V tejto spojitosti však môže ísť o pomer k veci aj v prípade, ak sudca, ktorý vo veci koná, jeho konanie podaním trestného oznámenia inicioval.
9)
Vzhľadom na nedávne medializované prípady je možné o nezaujatosti sudcov polemizovať aj v prípadoch ich verejných vyjadrení o veci pred ich samotným rozhodovaním, ktoré môžu byť publikované v tlači alebo v elektronických médiách. Príkladom je aj nedávne vylúčenie sudcu JUDr. Klimenta z rozhodovania o všetkých obvinených v kauze Búrka (korupcia slovenského súdnictva), ktorý v rozhovore pre Denník N uviedol, že by sa sudcovia, ktorých predvádzali pred Ústavný súd Slovenskej republiky, mali hanbiť a hanbiť by sa mali aj tí, ktorí dlhé roky mlčali.
10)
Pochybnosti o zaujatosti a objektívnosti sudcu vzbudzujú aj prípady, ak pred samotným rozhodnutím o procesnom úkone verejne uvádza, že sú splnené podmienky napr. na vydanie príkazu na zatknutie, alebo vzatie obvineného do väzby. Aj takéto konanie je dôvodom na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodu jeho zaujatosti.
11)
O pomer k osobám, ktorých sa úkon dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom ide v prípadoch, ak je sudca v príbuzenskom vzťahu k poškodenému alebo jeho splnomocnencovi. Predmetný vzťah však môže byť rámcovaný aj antipatiou k osobe, ktorá sa na konaní zúčastňuje.
12)
Tento vzťah však musí byť dostatočne intenzívny, aby vyvolal pochybnosť o nezaujatosti sudca v danej veci. Takáto intenzita nie je príznačná pre vzťahy vznikajúce na spoločnom pracovisku. V tomto smere "
profesijné (kolegiálne) priateľstvá, nemožno samo osebe považovať za spôsobilú narušiť nestrannosť sudcu pri prejednaní a rozhodovaní veci"
.
13)
Pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní je v početných prípadoch vykladaný skrz optiku príbuzenského vzťahu sudcu k prokurátorovi alebo k policajtovi. Nedávnou súdnou praxo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 1/2023

1/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov