Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Ne bis in idem v súťažnom práve

Ne bis in idem v súťažnom práve
Doc. JUDr.
Katarína
Kalesná
CSc.
Katedra medzinárodného práva a európskeho práva, Právnická fakulta UK, Bratislava.
KALESNÁ, K.:
Ne bis in idem
v súťažnom práve. Právny obzor, 92, 2009, č. 6, s. 550 - 560.
Ne bis in idem
ako pôvodne trestnoprávna a ľudskoprávna zásada a ako jeden zo základných princípov komunitárneho práva. Právna úprava paralelného konania v súťažných veciach podľa nar. č. 1/2003 o implementácii súťažných pravidiel v čl. 81 a 82 Zmluvy o ES. Polemika o zásade
ne bis in idem
na podklade rozhodovacej praxe na komunitárnej úrovni a v tzv. nových členských štátoch EÚ.
1. Úvod
Súťaž je dôležitým princípom existencie a fungovania trhu rovnako v rámci každého štátu, ako aj v rámci vnútorného trhu Európskych spoločenstiev. Celospoločenský záujem na zachovaní mechanizmu hospodárskej súťaže sa premieta do právnej regulácie jej ochrany, ktorá je v podmienkach Európskej únie dvojstupňová. Dochádza teda ku koexistencii vnútroštátneho a komunitárneho právneho systému ochrany súťaže, ktorej princípy upravuje nariadenie Rady č. 1/2003 o implementácii súťažných pravidiel stanovených v čl. 81 a 82 Zmluvy o Európskom spoločenstve (ďalej nar. č. 1/2003). Rozhodovacia prax súťažných orgánov najmä tzv. nových členských štátov sa v ostatnom čase konfrontovala s problémami, ktoré paralelné konanie vo veciach ochrany súťaže, najmä pri posudzovaní medzinárodných kartelov, prináša.
2. Právna úprava v nariadení Rady č. 1/2003
Ochrana hospodárskej súťaže je v podmienkach Európskej únie vybudovaná jednak na vnútroštátnej úrovni, t.j. v zákonných úpravách jednotlivých členských štátov, a jednak na komunitárnej úrovni, t.j. v primárnom a sekundárnom komunitárnom práve. Národné právne úpravy ochrany hospodárskej súťaže, ktoré boli predmetom harmonizácie práva väčšinou už v období pred vstupom kandidátskych štátov do Európskej únie, vykazujú vysoký stupeň konvergencie s komunitárnym právom. Koexistencia komunitárnej a národnej právnej úpravy vyžaduje úpravu podmienok aplikácie komunitárneho a národného práva v záujme optimálneho fungovania celého systému ochrany hospodárskej súťaže. To motivovalo prijatie nar. č. 1/2003, ktoré upravuje modernizovaný a decentralizovaný spôsob aplikácie súťažnoprávnych noriem upravujúcich zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. Nová právna úprava, ktorá nahradila pôvodné nar. č. 17/62 (prvé vykonávacie nariadenie k článkom 81 a 82 Zmluvy o ES), je vybudovaná na princípe paralelných kompetencií, teda komunitárne súťažné právo môžu popri Európskej komisii aplikovať aj národné orgány ochrany hospodárskej súťaže, ktoré spolu vytvárajú Európsku súťažnú sieť. V tomto zmysle čl. 3 ods. 1 nar. č. 1/2003 predpokladá, že tam, kde národné súťažné orgány, resp. súdy aplikujú národné súťažné právo, budú povinné aplikovať aj čl. 81 a 82 Zmluvy o ES, ak dohody a zneužívajúce praktiky môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Národné súťažné orgány však stratia právomoc aplikovať čl. 81 a 82 Zmluvy o ES, ak v tej istej veci začne konanie Európska komisia.
Konzistentná aplikácia národného a komunitárneho súťažného práva vyžaduje, aby dohoda, resp. praktika, ktorá je v súlade s čl. 81 Zmluvy o ES, nemohla byť zakázaná podľa národného súťažného práva a naopak, aby to, čo je zakázané podľa čl. 81 Zmluvy o ES, bolo povolené podľa národného súťažného práva. To však nevylučuje možnosť aplikácie prísnejšieho národného súťažného práva na jednostranné správanie (čl. 3 ods. 2 cit. nar.). Z tejto právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že národné súťažné orgány môžu aplikovať na prípady s komunitárnym prvkom svoje národné právo len popri komunitárnom práve, a nie namiesto neho.
Decentralizovaný systém aplikácie komunitárneho súťažného práva, ktorý nar. č. 1/2003 prináša, pripúšťa paralelné konanie vo viacerých členských štátoch. V takomto prípade má konanie viesť tzv. dobre umiestnený orgán (well placed authority), čo môže byť podľa povahy veci buď niektorý národný súťažný orgán, alebo Komisia. Komisia v tomto zmysle slova bude konanie viesť vtedy, ak praktika bude mať dopad na trhy viac ako troch členských štátov, alebo vo veciach, ktoré prispievajú k rozvoju alebo konzistentnosti judikatúry.1) V každom prípade však cieľom je, aby konanie viedol len jeden orgán.2)
3. Rozhodovacia prax v Slovenskej republike
Pripustenie paralelného konania v súťažných veciach so sebou prináša riziko porušenia zásady
ne bis in idem
. Princíp
ne bis in idem
predstavuje pôvodne trestnoprávnu zásadu, ktorá bola povýšená na úroveň ľudských práv.3) Princíp
ne bis in idem
Európsky súdny dvor (ďalej ESD) uznal ako jeden zo základných princípov komunitárneho práva. Tento princíp sa v súťažnom práve uplatní, ak je daná zhodnosť v troch aspektoch: v skutkovom stave, páchateľoch a chránenom právnom záujme.4)
Polemiku o zásade
ne bis in idem
v našej rozhodovacej praxi vyvolala v ostatnom čase kartelová dohoda, ktorá sa týkala koordinácie správania zúčastnených podnikateľov na relevantnom trhu výroby a predaja zapuzdrených plynom izolovaných spínacích zariadení, známa ako GIS (gas insulated switchgear) kartel. Išlo o celosvetový kartel, ktorý trval od 15.4.1988 do 11.5.2004 a o ktorom rozhodla Rada Protimonopolného úradu (ďalej PMÚ) 14.8.2009.5) Rada PMÚ, rovnako ako úrad, posudzovala túto dohod
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).