O niektorých lingvistických problémoch v teórii verejnej správy

Clear language is necessary and ultimate precondition for proper understanding of professional texts - however, there are many terms used nonsystematically in the Slovak academic literature. Our article deals with problems when translating key public administration terms and . We suggest that the metaterm today is , rather difficult to translate properly into the Slovak language - and we ask all authors to use its possible translations only if this metalevel is discussed. Authors also document the second dimension of translation problems - many existing texts in English do not use core terms properly - one such example is the publication European Principles for Public Administration" (OECD, 1999) - in reality the text deals only with . To prevent problems with translating of terms and different sources we suggest that the "contextual" approach shall be used - authors of translations should first read the text carefully for its contents and only afterwards decide how to translate its core terms.

Pritom rešpektovanie jazyka má pre spoznávanie reality, myšlienkové pochody a konštrukcie oveľa väčší význam, než sme ochotní na prvý pohľad pripustiť. Bertrand Russell v tejto súvislosti tvrdí, že "/h/oci nemožno nekriticky predpokladať, že gramatická klasifikácia zodpovedá skutočnému filozofickému rozlíšeniu, napriek tomu je táto klasifikácia evidenciou pre filozofické rozlíšenie a často ju môžeme využívať veľmi úspešne ako zdroj objavov... Celkovo sa mi zdá, že gramatika nám umožní dostať sa k správnej logike omnoho bližšie než súčasné názory filozofov.".¹⁾ Možno sa oprávnene domnievať, že citovanú myšlienku je vhodné zovšeobecniť aj na iné jazykové aspekty ľudskej činnosti.

Pojmy sa považujú za základný prvok ľudského myslenia. Napriek tejto skutočnosti sa samotný pojem používa nejednoznačne. Komplikovanejšia situácia (z hľadiska nejednoznačného používania pojmov) nastáva tak v jazykoch jednotlivých vedných odborov, ako aj v medziodborovej komunikácii. Z pohľadu traktovanej problematiky je významný vzťah pojmu k jeho "označeniu", t.j. k jeho výrazu. Vo všeobecnosti sa pojem definuje ako význam (jazykového) výrazu.²⁾ Komunikáciu v jednotlivých vedných odboroch (nielen v právnej teórii) uľahčuje požiadavka obojstranne jednoznačného (jednojednoznačného) priradenia výrazu a významu. Tento prístup zahŕňa predovšetkým predpoklad stálosti (konštantnosti) terminológie, t.j. aby odborný jazyk na označenie určitého významu používal vždy rovnaký výraz tak, aby bolo možné usúdiť, že vždy, keď sa použije určitý výraz, mieni sa ním to isté a ak sa použije iný výraz, myslí sa tým niečo iné.³⁾

Zdá sa, že ku skvalitneniu komunikácie môže napomôcť o. i. vhodná aplikácia Fregeho sémantického trojuholníka, modelu znázorňujúceho základné vzťahy medzi objektívnou realitou, myšlienkovou sférou a jazykovou oblasťou; teda súvzťažnosť medzi slovom (znakom) - predmetom - myšlienkou (predstavou).⁴⁾

Možno ho považovať za "metatermín" a možno aj za termín, ktorého kľúčový význam môže mať len prechodný charakter. "(Public) Governance" - na rozdiel od "Corporate Governance", ktorý používa podniková ekonomika - je termín, ktorý v značnej miere vznikol ako reakcia na "zlyhanie" koncepcie "New Public Management".⁷⁾

Kríza štátu, ktorá sa začala naplno prejavovať v osemdesiatych rokoch minulého storočia, viedla k vzniku názorov, podľa ktorých uplatnenie trhových nástrojov vo verejnom sektore napomôže skvalitnenie fungovania štátu a vyrieši naakumulované problémy.⁸⁾ Najmä anglosaské krajiny pristúpili k zásadným reformám, ktorých obsahom bola privatizácia, kontraktácia, výkonový manažment a mnohé ďalšie prvky.⁹⁾ Súčasné analýzy však poukazujú na skutočnosť, že "trh" problémy štátu nevyriešil, ale mnohé z nich prehĺbil a že reformné snahy priniesli len obmedzené pozitívne výsledky. Reakciou, ktorá sa začala prejavovať už od začiatku tohto storočia, je snaha hľadať nové alternatívy. V odbornej literatúre, ale aj v politických dokumentoch, sa najčastejšie uvádzajú výrazy ¹⁰⁾