Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
O prípustnom použití argumentu ad hominem.
O prípustnom použití argumentu ad hominem.
Mgr.
Marek
Káčer
PhD.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
KÁČER, M.: O prípustnom použití argumentu
ad hominem
. Právny obzor, 99, 2016,
č. 6, s. 455 - 465.On admissible use of the argument.
In this article I deal with
the admissibility of ad hominem
ad hominem
ad hominem
ad hominem
ad hominem
ad hominem
Key words:
argument ad hominem
, argument ex concessis, recusal, legal logic,
theory of truth, typology of dialoguesÚvod
Juraj Šeliga sa vo svojom článku1) "
ako synonymum pre námietku zaujatosti vznesenú voči sudcom. Tento mätúci terminologický posun stojí
na inak celkom správnej úvahe: Problematiku argumentácie možno spojiť s
problematikou vznášania námietok zaujatosti voči sudcom, keďže oprávnené vznesenie námietky
zaujatosti je prípadom platného použitia danej argumentácie. Pozrime savšak, o čo Šeliga svojuhlavnú
tézu opiera:
Keď sa namieta sudca
pokúsil obhájiť nasledujúcu tézu: "Udržateľnosť argumentu
ad hominem
pri jeho správnom
použití závisí najmä od veľkosti množiny sudcov, ktorú argument napáda. Presnejšie povedané, čím je
množina menšia, tým má argument väčšiu šancu na úspech
.".2) Na prvé
počutie znie táto téza trochu zvláštne, pretože Šeliga používa výraz "argument ad hominem
ad hominem
Šeliga tvrdí, že argument , ktorý sa z pohľadu formálnej logiky javí byť
logickou chybou, môže byť z pohľadu právnej logiky platným úsudkom. Právna logikaje na rozdiel od
tej formálnej kontextuálne citlivá, čo Šeliga demonštruje tvrdením, že " použiť platne vtedy, ak ním spochybníme také vlastnosti osoby,
ktoré sú pre správne rozhodnutie vo veci nevyhnutné. Šeliga tieto vlastnosti zastrešuje termínom
" je
závislá najmä od počtu osôb, voči ktorým sadaný argument používa.
ad hominem
aplikácia práva znamená i
subjektívny prvok, a síce osobu, ktorá rozhoduje o práve.
".3) V tomto
kontexte možno ad hominem
autorita
", čím má na mysli jednak autoritu rozhodovať spory, ale aj autoritu svedčiť alebo
"len čokoľvek tvrdiť v spore
".4) Prípustnosť takéhoto popierania
"autority" však má svoje hranice, ktoré Šeliga vidí v celkovej funkčnosti systému aplikácie práva.
Námietkou zaujatosti, hoc aj oprávnenou, nemožno namietať všetkých sudcov s právomocou prejednať
danú vec, inak by táto vec ostala nerozhodnutá, čo saprieči základnému účelu aplikácie práva. Takto
sa Šeliga dostáva k svojej hlavnej téze, podľa ktorej prípustnosť argumentu ad hominem
V tomto článku sa pokúsim čitateľom ukázať, v čom Šeliga pri obhajovaní svojej tézy
zlyhal. Budem tvrdiť, že prípustnosť argumentu nie je závislá ani od špecifík
právnej logiky (ak takáto logika vôbec existuje), ani od počtu osôb, voči ktorým sa tento argument
vznáša. Predtým než prejdem k tejto kritike, pokúsim sa čitateľom v stručnosti predstaviť, čo je to
argument a rovnako stručne načrtnem, za akých okolností možno uvažovať o jeho
prípustnom použití.
ad hominem
ad hominem
1.
Ad hominem
V učebniciach logiky je opis argumentácie väčšinou spojený priamo aj s
jej hodnotením, a to častokrát spôsobom, keď sa jedno od druhého nedá poriadne oddeliť. Tak
napríklad František Gahér definuje ako "
ad hominem
ad hominem
eristickú argumentáciu, ktorá znevažuje
či spochybňuje osobné, odborné či morálne kvality protivníka prekrúcaním, urážkami, podozrievaním a
obviňovaním, čím chce presadiť u poslucháčov odmietnutie názoru
protivníka.
".5) Hneď na začiatku by sme sa mali pýtať, prečo
argumentopisovať v tak negatívne ladených termínoch.Chybnosť argumentácie je zjavná prinajmenšom z dvoch
vzájomne sa dopĺňajúcich perspektív: z logickej perspektívy ide o to, že namiesto toho, aby sme
argumentovali vecne (), argumentu jeme osobne (), čím naše slová vo
vzťahu k pôvodnému predmetu diskusie strácajú relevanciu. Daným argumentom presúvame pozornosť z
jedného problému na druhý. Ak minister financií predostrel návrh, podľa ktorého je správne zvýšiť
sadzbu dane z pridanej hodnoty, výrok jeho politického oponenta, že minister žije v luxuse, ktorý si
obyčajný človek ani len nevie predstaviť, nebude platným proti argumentom k danému návrhu už len z
toho dôvodu, že je vecne irelevantný. Tu by sa dalo namietať, že výber témy, o ktorej sa má viesť
argumentácia, nie je vecou logiky. Ak si dá rečník dostatočný pozor, aby osobný útok prezentoval nie
ako reakciu na vecnú argumentáciu, ale ako legitímnu zmenu predmetu argumentácie, z logického
hľadiska mu nebudeme mať čo vytknúť, pretože logikov nemá čo zaujímať, že sa dialóg o sadzbe dane z
pridanej hodnoty predčasne ukončil (prerušil?) tým, že bol nahradený novým dialógom, tentokrát o
nákladnosti životného štýlu ministra financií. Paradoxne, ak chceme argument
označiť za "logickú" chybu, je užitočné pozrieť sa naň nie len cez optiku logiky, ale aj cez optiku
pragmatiky. Ako hovorí Paul Grice, " nie je relevantná, pretože posúva tému od veci k osobe, stojí na pevnom základe až
vtedy, ak od účastníkov dialógu požadujeme nie len dodržiavanie logických pravidiel, ale aj
dodržiavanie konverzačných pravidiel, v rámci ktorých sa majú snažiť o vzájomnú kooperáciu napríklad
aj tým, že zbytočne neodbiehajú od pôvodne nastolenej témy.7) Dodržiavanie
takýchto konverzačných pravidiel však nemusí byť samozrejmosťou. Napríklad Richard Rorty formuluje
konverzačné pravidlo, podľa ktorého " chybná aj bez toho, aby sme hrubo porušili pravidlá zdvorilosti tak, ako naznačuje
Gahér vo svojej definícii. Netreba, aby sme nášho protivníka napadli "
ad hominem
prima facie
ad rem
ad personam
ad hominem
naše rečové transakcie zvyčajne nemajú podobu série vzájomne
neprepojených pripomienok a ani by neboli racionálne, ak by takúto podobu mali. Pre tieto transakcie
je charakteristické, že sú aspoň do určitej miery kooperatívnym úsilím a každý, kto sa na nich
zúčastňuje, v nich do určitej miery rozpoznáva spoločný účel alebo súbor účelov, alebo prinajmenšom
vzájomne akceptovaný smer.
".6) Obvinenie, že argumentácia ad
hominem
žiadny potenciálny príspevok do diskusie nemožno odmietnuť
len preto, že jeho autorom je človek s atribútom, ktorý sa môže meniť nezávisle od jeho názorov -
týmto atribútom môže byť napríklad to, že je čierny, žid alebo homosexuál,"
"pričom však trefne
dodáva, že dané pravidlo je len "lokálne
", pretože "ide proti predstavám mnohých ľudí mimo
provincie, v ktorej my, dedičia osvietenstva, vedieme výchovno - vzdelávacie
inštitúcie.
".8) Napokon z pragmatického hľadiska môže byť argumentácia
ad hominem
prekrúcaním, urážkami,
podozrievaním a obviňovaním
", stačí mu len vypovedať konverzačnú spoluprácu napríklad tým, že ho
napadneme suchým konštatovaním faktov, ktoré on sám nepopiera.Ak by sme teda mali zhrnúť, v čom spočíva chybovosť argumentácie bez
o
ad hominem
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).