1. Eurázijská hospodárska únia a jej právny poriadok
Prvé regionálne integračné snahy väčšieho a trvácejšieho druhu siahajú do obdobia po druhej svetovej vojne.
1)
Jedno z prvých regionálnych integračných zoskupení vôbec vzniklo v Európe a stal sa z neho zatiaľ najúspešnejší integračný projekt v dejinách ľudstva. Tvoril súčasť dôvodov pre doktrinálny obrat v oblasti skúmania medzinárodných vzťahov (vznik školy tzv.
neoliberálneho inštitucionalizmu
).
2)
V tomto zmysle aj inšpiruje integráciu v iných oblastiach sveta. A takto inšpiroval aj vznik integrácie v podobe Eurázijskej hospodárskej únie (tiež aj len Eurázijská únia alebo Únia).
3)
Eurázijská hospodárska únia je regionálne hospodárske zoskupenie s medzinárodnoprávnou subjektivitou. Vznikla v roku 2015 a nadväzuje na existenciu a fungovanie dovtedajšej eurázijskej hospodárskej štruktúry - Eurázijské hospodárske spoločenstvo, ktoré vzniklo v roku 2000 (tiež aj len Spoločenstvo) a na Eurázijskú colnú úniu (2010) či Eurázijský hospodársky priestor (2013). Výkonným centrom Eurázijskej únie je Moskva (sídlo komisie). Aktuálne v sebe združuje päť členských štátov v rámci ktorých z hľadiska ekonomickej sily jednoznačne dominuje Ruská federácia.
Naším cieľom je skúmať povahu a prínos Súdneho dvora Eurázijskej únie. Snažíme sa určiť mieru súdnej aktivity a súdneho aktivizmu - čo sú foneticky podobné, ale sémanticky zásadne odlišné pojmy - tohto regionálneho súdneho orgánu, s cieľom určiť, či ide o orgán s ambíciou pôsobiť ako motor eurázijskej integrácie formulujúci odvážne právne závery, podobne ako jeho náprotivok z Európskej únie.
Na účely toho je potrebné preskúmať jeho judikatúru, vylúčiť rozhodnutia a časti rozhodnutí, ktoré nejdú do samotnej podstaty práva Únie a zamerať sa na tie, ktoré nám, mutatis mutandis, hovoria o všeobecných princípoch, ktoré idú nad rámec dikcie zmlúv a iných prameňov práva Eurázijskej únie. Na druhej strane však analýza týchto častí rozhodnutí môže predstavovať zaujímavý predmet skúmania pre vedné disciplíny, ktorých predmetom skúmania sú iné (pod)odvetvia práva (daňové, colné, hospodárske, športové a pod.).
4)
Ako sme zmienili, Eurázijská únia vznikla
1.1.2015
a plynule nadväzuje na dovtedy existujúce Spoločenstvo a integruje v sebe Eurázijský hospodársky priestor, ako aj Colnú úniu. Všetky medzinárodné zmluvy, ktoré prijalo Spoločenstvo, ako aj rozhodnutia Komisie Spoločenstva sa napriek jeho zániku
považujú za platné
,
5)
čiže Eurázijská únia vstupuje do medzinárodnoprávnych vzťahov ako právny nástupca Spoločenstva..
Medzi orgány Únie patria:
a)
Najvyššia eurázijská hospodárska rada
Najvyššia eurázijská hospodárska rada (Высший Евразийский экономический совет, Vysšij Evrazijskij èkonomičeskij sovet,
6)
tiež len Najvyššia rada), čo je najvyšší politický orgán Únie na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád;
7)
b)
Eurázijská medzivládna rada
(Евразийский межправительственный совет, Evrazijskij mežpravitel’stvennyj sovet), ktorá pozostáva z podpredsedov vlád a dohliada nad integračnými procesmi, vykonáva všeobecné riadenie Únie, napr. prostredníctvom vydávania pokynov Komisii či nahrádzania rozhodnutí Komisie vo veciach, v ktorých nevedela rozhodnúť. Taktiež dohliada (osobitne v rovine finančnej) jej činnosť a vykonáva ďalšie činnosti v zmysle Zmluvy;
c)
Eurázijská hospodárska komisia
(Евразийская экономическая комиссия, Evrazijskaâ èkonomičeskaâ komissiâ, tiež len „Komisia“), je nadnárodný výkonný orgán Únie; a napokon
d)
Súdny dvor Eurázijskej hospodárskej únie
(Суд Евразийского экономического союза, Sud Evrazijskogo èkonomičeskogo soûza, tiež len Súdny dvor).
8)
Prebiehajú aj diskusie o zriadení ďalšieho orgánu Únie, ktorým by mal byť
Eurázijský parlament
. Dosiaľ k jeho vzniku nedošlo a tak Únia nemá žiaden orgán, ktorý by vznikol z priamej voľby. Práve naopak, v porovnaní s jeho predchodcom došlo k zníženiu vplyvu parlamentnej moci, keďže Spoločenstvo malo vo svojom inštitucionálnom systéme zahrnutých aj reprezentantov vyslaných jednotlivými národnými parlamentami
Journal of Advanced Research in Law and Economics
, Vol: 9, No. 3 (2018), s. 965 - 970; ROSANO, A. Wrong way to direct effect?: Case note on the advisory opinion of the court of the Eurasian Economic Union delivered on 4 April 2017 at the request of the Republic of Belarus In:
Legal Issues of Economic Integration
, Vol: 45, No. 2, s. 211-219; VINOKUROV, E.
Introduction to the eurasian economic union
. Petrohrad: Centre for Integration Studies, Eurasian Development Bank, 2018, 211 s; ako aj oficiálne webové sídlo Súdneho dvora http://courteurasian.org/. (Medziparlamentné zhromaždenie Spoločenstva) - práve tento orgán predtým volil sudcov Súdneho dvora Spoločenstva na návrh Medzištátnej rady Spoločenstva. Dnes je táto kompetencia len na úrovni hláv štátov, bez predpokladanej začlenenia národných parlamentov do tohto procesu. Aj v tomto môžeme vidieť špecifikum eurázijskej integrácie, ktorá na rozdiel od EÚ je postavená na silnej pozícii výkonnej moci a nie na posilňovaní parlamentarizmu, či už prostredníctvom priamej voľby do orgánov nadnárodnej organizácie (EP EÚ) alebo cez zapojenie národných parlamentov.
Eurázijská únia je medzinárodným integračným zoskupením predovšetkým a typicky ekonomického charakteru. Samotné štáty to vyjadrili v
Zmluve o Eurázijskej hospodárskej únii
(ďalej len Zmluva). Táto Zmluva tvorí základ tzv.
primárneho práva Únie
, do ktorého patria aj medzinárodné zmluvy uzatvorené v rámci Únie a medzinárodné zmluvy uzatvorené Úniou s tretími stranami. Na jeho základe a v jeho medziach sa následne vytvára sekundárne právo Únie, ktoré je tvorené rozhodnutiami jeho orgánov, t.j. Najvyššej rady, Komisie a Medzivládnej rady.
9)
V záujme integrácie tak členské štáty preniesli svoje regulačné právomoci na nadnárodnú úroveň, aby mohli vzniknúť zjednotené (uniformované) právne normy platné pre všetky členské štáty - a to v rámci zmluvne vymedzenom rozsahu a hraniciach.
10)
S úmyslom naplnenia definovaných cieľov
11)
členské štáty vybavili Úniu právomocami a zaviazali sa vyvárať vhodné podmienky pre ich naplnenie. Oblasti (politiky), v ktorých pôsobí Únia, nie sú rovnaké, ale je ich možné deliť na oblasť "
spoločnú
", "
koordinovanú
" a "
zdieľanú
",
12)
pričom práve v prvej (spoločnej) sa predpokladá najvyššia inherencia Únie v podobe existencie unifikácie príslušnej legislatívy a presunu kompetencií členskými štátmi do rámca pôsobnosti nadnárodných orgánov.
13)
Vo vzťahu k nadnárodným právnym aktom Únie sa formulovalo pravidlo o ich
priamej aplikovateľnosti
- Komisia Únie v rámci svojich právomoci môže prijímať právne akty regulačného typu, ktoré tvoria súčasť práva Únie a sú priamo aplikovateľné.
14)
Predpokladom je, že norma je dostatočne určitá a presná, a tak nevyžaduje pre svoju aplikáciu implementáciu do vnútroštátneho právneho poriadku.
15)
Len pripomíname, že na úrovni práva EÚ (ES) práve uznanie priamej aplikovateľnosti (resp. priameho účinku) právnych aktov EÚ (ES) vo veci
Van Gend en Loos
(1963)
16)
bolo zásadným bodom vo vývoji nadnárodného charakteru (západo)európskej integrácie.
Problém sa však vo vzťahu k Súdnemu dvoru Únie môže javiť v tom, že a) priama účinnosť Úniového aquis bola formulovaná v poradnom posudku, ktorý má len konzultatívny charakter, b) posudok nebol Súdnym dvorom prijatý jednomyseľne a c) postoj členských štátov nie je naklonený priamej aplikovateľnosti nadnárodných či medzinárodných noriem v prípade, ak nie sú v súlade s vnútroštátnym právom. Uvádzame to vo svetle recentnej judikatúry Najvyššieho súdu Ruskej federácie, ktorou (dovolíme si polemizovať) Ruská federácia obnovila
čiastočný monizmus medzinárodného práva s primátom vnútroštátneho práva
,
17)
ktorý bol už považovaný za prekonaný.
18)
A to napriek tomu, že spomedzi postsovietskych štátov sa práve Ústava Ruskej federácie sa považuje za najviac naklonenú medzinárodnému právu.
19)
V inej veci Súdny dvor konštatoval, že ak ide o oblasť, ktorá bola orgánu Únie zverená členskými štátmi, tak jeho právomoc vydať právny akt regulačného typu (normatívny právny akt) je na diskrécii orgánu Únie a nezávisí od toho, či v danej oblasti existuje alebo neexistuje predchádzajúca právna úprava na vnútroštátnej úrovni.
20)
Čo jeho diskréciu obmedzuje, je
princíp špeciality
, ktorý znamená, že jednak (ako sme sa už zmienili) orgány Únie, resp. Únia ako taká disponuje iba právomocami, ktoré jej zverili členské štáty (nemá všeobecné právomoci) a aj tie právomoci, ktoré jej boli zverené, musia byť vykonávané v súlade s cieľmi Únie.
21)
V nadväznosti na princíp priamej aplikovateľnosti sa vo vzťahu k právu Únie uplatňuje aj
princíp prednosti práva Únie
, ktorý znamená, že v prípade kolízie vnútroštátnej právnej normy a právnej normy Úniového práva, tak "Úniová právna norma" má prednosť. Súdny dvor judikoval, že v prípade, ak právne normy nie sú v rozpore a subjekt konal v rozpore tak s normou úniového, ako aj vnútroštátneho práva, tak prichádza do úvahy iba zodpovednosť podľa úniového práva a zodpovednosť podľa vnútroštátneho práva je vylúčená.
22)
Aj keď Súdny dvor hovorí o vylúčení zodpovednosti (... и исключает ответственность по национальному законодательству, ... i isklučaet otvetstvennost' po nacional'nomu zakonodatel'stvu), čo je hmotnoprávny pojem, z jeho argumentácie vyplýva, že problém, ktorý riešil, bola skôr kolízia súbežných právomocí vnútroštátneho a Úniového orgánu (Komisie), ktorý Súdny dvor rieši v prospech Úniového orgánu
23)
- Súdny dvor tak uplatňuje princíp konkurenčnej priority nadnárodného orgánu, čo je skôr otázka procesnoprávna.
Najnižšie miera inherencie Únie je v prípade koordinovanej politiky, kde sa predpokladá "iba" spolupráca štátov na základe všeobecných prístupov schválených v rámci Únie, či už zo strany orgánov Únie, alebo samotnými členskými štátmi. Zdieľaná politika predpokladá postupnú harmonizáciu prijatú zo strany členských štátov samotných, hoci na základe rozhodnutí orgánov Únie.
24)
Právny systém Únie pritom predstavuje "
jednotný systém
", ktorý je autonómny od vnútroštátnych právnych poriadkov. V prípade, ak v danom odvetví práva Únie neexistujú osobitné pravidlá, ktoré by vykladali sporný pojem, tak je ho potrebné vyložiť v súlade s jeho obvyklým významom, ktorý má v rámci práva Únie. Iba v prípade, ak neexistujú príslušné pravidlá na úrovni Úniového práva, je možné pojem vykladať s odkazom na vnútroštátne právo.
25)
2. Všeobecná charakteristika Súdneho dvora
Základom samotnej existencie a pôsobenie Súdneho dvora je Zmluva, ktorá ako jeden zo svojich orgánov v čl. 8 ods. 1 uvádza Súdny dvor. Jeho postavenie, zloženie, jurisdikcia a ďalšie otázky s ním spojené sú bližšie upravené v Štatúte Súdneho dvora, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o Eurázijskej hospodárskej únii (ďalej len Štatút). V konaní postupuje podľa Pravidiel konania Súdneho dvora. Úradným jazykom všetkých orgánov Únie je
ruština
.
26)
Vo svojej či