Osobitné majetkovoprávne nároky minoritných akcionárov pri cezhraničných zlúčeniach a splynutiach podľa slovenského práva

This article deals with two specific claims of minority shareholders according to Slovak law that are connected with the process of cross-border mergers. On the one hand, this article deals with the claim for an appropriate additional monetary payment if the exchange ratio of shares and any additional payments in money, determined by the agreement on a cross-border merger, were not stipulated appropriately. On the other hand, it deals with the claim for an appropriate monetary consideration if the minority shareholders exercise their right to withdraw from the company. The Cross-Border Merger Directive does not regulate the conditions for the rise and for the exercise of these specific proprietary claims. Therefore, these legal institutions are not unified within the European Union. The article points out that Slovak law is on the one hand distinctive, based on the fact that it provides these claims both to the shareholders of the companies being dissolved and the shareholders of the successor company in the case of fulfilment of the basic legal conditions. Apart from this, Slovak law guarantees that also in the case of export mergers the shareholders can exercise these claims at Slovak court according to Slovak law. On the other hand, the institutions of procedural law were not adjusted to this legal situation, which makes the specific proprietary claims hardly enforceable. This fact causes legal uncertainty - not only for the shareholders but also for the company that became the legal successor of the merging companies.

Osobitné majetkovoprávne nároky, ktoré môžu minoritní akcionári podľa slovenského práva uplatniť pri cezhraničných zlúčeniach a splynutiach,¹⁾ sú predstavované nárokom na poskytnutie dodatočných akcií, resp. nárokom na primeraný peňažný doplatok v prípade, že výmenný pomer akcií a prípadné doplatky v peniazoch určené zmluvou

Táto štúdia sa zaoberá otázkou, do akej miery slovenský právny poriadok efektívne a vyvážene chráni majetkovoprávne nároky minoritných akcionárov pri cezhraničných fúziách. Dôraz je položený na exportné zlúčenia, teda zlúčenia, v rámci ktorých slovenská akciová spoločnosť zanikne a jej imanie prejde na už existujúcu nástupnícku spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, resp. v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore,⁶⁾ na základe čoho dochádza vo vzťahu k akcionárom slovenskej zanikajúcej spoločnosti k zmene rozhodného práva obchodných spoločností. Ťažisko skúmania tkvie v posúdení predpokladov pre vznik týchto nárokov a podmienok ich uplatnenia na súde. Otázkami predbežnej kontroly výšky primeraného peňažného protiplnenia a výmenného pomeru s prípadnými doplatkami zo strany predstavenstiev a nezávislých expertov,⁷⁾ ako i problematikou určenia konkrétnej majetkovej hodnoty týchto nárokov⁸⁾ sa na tomto mieste bližšie nezaoberáme.

Nakoľko cezhraničné fúzie majú svoju predlohu v príslušnej európskej smernici,⁹⁾ predstavuje predmetná smernica, ako aj jej obligatórne prevzatie do slovenského právneho poriadku, východiskový bod našej štúdie.

Európsku predlohu pre cezhraničné fúzie predstavuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností,¹⁰⁾ ktorú boli členské štáty povinné transponovať do svojich právnych poriadkov najneskôr k 15. decembru 2007.¹¹⁾

K výslovným cieľom smernice o cezhraničných fúziách patrí úprava ustanovení práva Spoločenstva, ktoré uľahčia cezhraničné fúzie rôznych druhov kapitálových spoločností riadiacich sa právom rôznych členských štátov za účelom dokončenia a fungovania jednotného trhu.¹²⁾ S tým súvisí v prvom rade povinnosť jednotlivých členských štátov povoliť cezhraničné fúzie kapitálovej spoločnosti podľa ich vnútroštátneho práva s kapitálovou spoločnosťou z iného členského štátu, ak vnútroštátne právo týchto členských štátov povoľuje fúziu takýchto foriem spoločností.¹³⁾ V tejto súvislosti boli členské štáty povinné ustanoviť, aby sa na každú spoločnosť, ktorá sa podieľa na cezhraničnej fúzii, ako aj na každú zúčastnenú tretiu osobu sa naďalej vzťahovali predpisy a formálne náležitosti vnútroštátneho práva, ktoré by sa uplatňovalo v prípade vnútroštátnej fúzie, ak nie je v smernici ustanovené inak.¹⁴⁾ Tomuto účelu slúži následne čl. 4 ods. 1 písm. b) prvá veta smernice o cezhraničných fúziách, ktorý stanovuje, že spoločnosť, ktorá sa podieľa na cezhraničnej fúzii, musí dodržať ustanovenia a formálne náležitosti podľa vnútroštátneho práva, ktorému podlieha. Subsidiárne uplatnenie vnútroštátneho práva sa tak vzťahuje aj na vznik a uplatnenie osobitných majetkovoprávnych nárokov, ktoré vzniknú minoritným akcionárom v súvislosti s cezhraničnou fúziou, pričom sú, podľa nášho názoru, v jednotlivých prípadoch možné aj odchýlenia, ktoré sú podmienené práve medzinárodnou povahou fúzie, pokiaľ tým nie je dotknutá zásada rovnakého zaobchádzania v akciovom práve upravená v § 176b ods. 2 ObZ.¹⁵⁾

Smernica o cezhraničných fúziách upravuje v prevažnej miere postup cezhraničnej fúzie do okamihu jej účinku; ochrana minoritných akcionárov sa preto v smernici o cezhraničných fúziách prejavuje najmä formou predbežnej kontroly transformačných dokumentov.¹⁶⁾

Pri skúmaní uplatňovania osobitných majetkovoprávnych nárokov zo strany minoritných akcionárov dni účinnosti cezhraničnej fúzie¹⁷⁾ vychádzame zo základu, že je to oblasť, ktorá nie je na európskej úrovni zjednotená. Napriek tomu nie sú tieto nároky akcionárov v smernici o cezhraničných fúziách úplne vynechané. To vyplýva nepriamo už zo štvrtého bodu preambuly smernice o cezhraničných fúziách, ktorý stanovuje, že musí byť určený jednotný minimálny obsah návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii¹⁸⁾ pre všetky spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnej fúzii v rôznych členských štátoch s tým, že spoločnostiam zostáva možnosť dohodnúť sa na ďalších náležitostiach. V nadväznosti na to ustanovuje čl. 4 ods. 2 druhá veta smernice o cezhraničných fúziách, že členský štát môže prijať úpravu týkajúcu sa spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnej fúzii, ktoré sa riadia jeho právnym poriadkom, na účely zaistenia primeranej ochrany minoritných spoločníkov, ktorí boli proti cezhraničnej fúzii. Pod to spadajú predovšetkým nároky oponujúcich akcionárov na finančné vyrovnanie.¹⁹⁾ Podrobnosti ohľadom konaní, ktorých účelom je kontrola výmenného pomeru akcií a kontrola peňažného protiplnenia, nie sú upravené ani v smernici o cezhraničných fúziách, ani v smernici o vnútroštátnych fúziách.²⁰⁾ Skutočnosť, či sú takéto konania aprobované, ako aj regulácia ich konkrétneho priebehu patrí do kompetencie jednotlivých členských štátov.²¹⁾ V tejto súvislosti chceme poukázať na čl. 10 ods. 3 smernice o cezhraničných fúziách, ktorý ustanovuje, že pokiaľ právo členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť podieľajúca sa na cezhraničnej fúzii, reguluje postup umožňujúci preveriť a zmeniť výmenný pomer cenných papierov alebo podielov, alebo postup umožňujúci odškodniť minoritných spoločníkov, pričom tento postup nebráni zápisu cezhraničnej fúzie, uplatní sa tento postup iba vtedy, ak ostatné spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnej fúzii, ktoré majú sídlo v členských štátoch, ktorých právne poriadky tieto postupy neupravujú, pri schválení návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii výslovne súhlasia s tým, že spoločníci tejto prvej spoločnosti podieľajúcej sa na cezhraničnej fúzii môžu uplatniť s tým súvisiace práva na súde príslušnom pre danú spoločnosť. Pre zavŕšenie cezhraničnej fúzie má význam posledná veta daného ustanovenia; v prípade takéhoto súhlasu zo strany všetkých zúčastnených spoločností môže totiž príslušný orgán uvedený v čl. 10 ods. 1 smernice o cezhraničných fúziách (t.j. súd, notár alebo iný príslušný orgán) vydať predbežné osvedčenie, ktoré predstavuje jeden z obligatórnych predpokladov nadobudnutia účinkov fúzie aj vtedy, keď sa konanie o uplatnenie práv začalo. V osvedčení však musí uviesť, že takéto konanie prebieha. Rozhodnutie v konaní o uplatnenie práv je pre spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničnej fúzie, a pre všetkých jej spoločníkov záväzné.²²⁾

Právna úprava cezhraničných fúzií nebola na Slovensku vykonaná prijatím osobitného zákona a tieto sú upravené spolu s vnútroštátnymi fúziami v druhej časti Obchodného zákonníka, ktorá upravuje práva obchodných spoločností a družstiev. P