Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pasívna legitimácia pri zásahoch do cti, dôstojnosti a dobrej povesti výrokmi osôb použitých pri informovaní o výkone verejnej moci (2. časť)
KERECMAN, P.: Pasívna legitimácia pri zásahoch do cti, dôstojnosti a dobrej povesti výrokmi osôb použitých pri informovaní o výkone verejnej moci (2. časť). Právny obzor, 104, 2021, č. 4, s. 291 - 305.
Passive legitimation in cases of damage to the honour, dignity and good name by statements of persons, used for informing about the exercise of public power (Part 2). Honour, dignity or good name can be also damaged by statements of constitutional actors, spokespersons of the state authorities, or by the content of their press releases that are issued to the media in the process of informing about the exercise of public power. The media that spread such information are not responsible for their veracity and therefore it is necessary to reliably determine the entity liable for such damage. The Czech judicial practice offers solutions that are different from those offered by the Slovak judicial practice. It concludes that informing about the exercise of public power is part of the exercise of public power and that provision of information about the exercise of public power to the media should be regarded as an official procedure that is incorrect if provided information proves to be false. This leads to the conclusion that the state, rather than its authority, is liable for damage to the honour, dignity or good name. Liability should be assessed according to a special norm regulating liability of the state for damage caused in the exercise of public power. Liability of the used person will be assessed according to the provisions on the protection of personality in the Civil Code only in case of an excess (abuse?). These conclusions of the Czech judicial practice are convincing and can inspire also the Slovak judicial practice, provided that similar legal provisions are applied. Unambiguous solution of passive objective legitimacy in these cases is the prerequisite of an effective protection of the fundamental right to preservation of human dignity, personal honour and good name.
Key words:
exercise of public power, personality rights, responsibility for acts of the used person, compensation for non-material damageV. Zásahy do cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti výrokmi štátom použitých osôb v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Českej republiky
Česká súdna prax pristúpila k rozhodovaniu sporov, v ktorých sa žalobcovia domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti obsahom informácií poskytnutých masovým médiám hovorcami či predstaviteľmi štátu, pri informovaní o výkone verejnej moci, odlišne než Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najprv si totiž položila otázku, či výroky hovorcov a iných predstaviteľovi štátu o činnosti štátu a jeho orgánov sú alebo nie sú súčasťou výkonu verejnej moci, aby tak mohla uzavrieť, či na právne posúdenie takýchto žalôb je namieste použiť ustanovenia o náhrade nemajetkovej ujmy Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 82/1998 Sb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (ďalej len zák. č. 82/1998 Sb.)
1)
.Medzníkom vývoja českej právnej úpravy bolo nadobudnutie účinnosti zák. č. 160/2006 Sb., ktorý umožnil odškodňovať i nemajetkovú ujmu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (§ 31a). Súdna prax zakrátko vyriešila otázku posudzovania žalôb o ochranu osobnosti, ktorými sa žalobcovia dovtedy snažili domáhať náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej (najmä) väzbou či nezákonným rozhodnutím. Vo vzťahu k väzbe z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky
2)
vyplynulo, že primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú rozhodnutím o väzbe (treste) vydaným pred touto novelou možno priznať priamou aplikáciou čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, no vo vzťahu k rozhodnutiu o väzbe vydanému po nadobudnutí účinnosti tejto novely treba postupovať podľa § 31a zák. č. 82/1998 Sb., pričom takýto nárok nemožno posudzovať ani priznať podľa § 11 a nasl. OZ ako nárok vyplývajúci z ochrany osobnosti. Zakrátko po nadobudnutí účinnosti tejto novely bolo ustálené
3)
i to, že podľa rovnakého ustanovenia (§ 31a zák. č. 82/1998 Sb.) je potrebné posudzovať náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej aj (inými) nezákonnými rozhodnutiami, ako aj nesprávnym úradným postupom orgánov štátu
4)
, a vyslovený bol i záver, podľa ktorého špecialita zák. č. 82/1998 Sb. k Občianskemu zákonníku a jeho ustanoveniam o ochrane osobnosti vylučuje aplikáciu ustanovení o ochrane osobnosti na odškodňovanie morálnej ujmy v prípadoch, ktoré zasahuje zák. č. 82/1998 Sb.Česká súdna prax zároveň výslovne uzavrela, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je založený nielen v Občianskom zákonníku, ale aj v zákone o zodpovednosti za výkon verejnej moci (§ 31a zák. č. 82/1998 Sb.), pričom jeho povaha je odvodená z rovnakého východiska ako všeobecný nárok na ochranu pred zásahmi do osobnostných práv, teda ide o odčinenie ich nepriaznivých dosahov do osobnostnej sféry poškodeného zasahujúcimi predovšetkým jeho česť, vážnosť, dôstojnosť, ale aj súkromie
5)
.Paralelne sa zaoberala i problémom excesov pri výrokoch osôb konajúcich za právnické osoby vrátane predsedov politických strán
6)
, ktorí boli zároveň i ústavnými činiteľmi
7)
. Postupne sa vyvinula ustálená súdna prax posudzovania odškodňovania zásahov do cti, dôstojnosti a dobrej povesti výrokmi, správami hovorcov a predstaviteľov štátu.a/ Zodpovednosť za obsah správy Českej obchodnej inšpekcie poskytnutej médiám
8)
Česká obchodná inšpekcia po tom, čo odobrala na náhodne vybraných čerpacích staniciach vzorky benzínu a nechala ich kvalitu posúdiť štátnemu skúšobnému ústavu, uviedla v správe poskytnutej médiám o benzíne predávanom na čerpacej stanici žalobcu, že nevyhovuje norme, čo vyvolávalo dojem, že benzín môže poškodiť motor motorového vozidla. Žalovaným bola Česká republika - Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky a predmetom konania ušlý zisk žalobcu z predaja benzínu za konkrétne obdobie spôsobený poklesom tržieb v dôsledku uverejnenia tejto informácie. Okresný súd informáciu považoval za zavádzajúcu, vec právne posúdil podľa zák. č. 58/1969 Zb. a zverejnenie neúplných a zavádzajúcich informácii označil za nesprávny úradný postup
Českej obchodnej inšpekcie, ktorý viedol v príčinnej súvislosti k preukázateľnému zníženiu príjmov žalobcu v žalovanom období, za ktorý zodpovedá štát. Odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, keď sa stotožnil aj s právnym záverom, podľa ktorého "
zverejnenie neoverených, nevierohodných, nesprávnych a nepravdivých informácií Českou obchodnou inšpekciou, ktoré nezodpovedali skutočnosti, je nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá štát; štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za takto spôsobenú škodu s poukazom na tvrdené pochybenie iného subjektu, z podkladov ktorého vychádzal."
9)
Dovolací súd dovolanie odmietol.b/ Výroky ministra zdravotníctva a jeho osobná zodpovednosť za ich obsah
10)
V tejto veci sa právnická osoba (prevádzkujúca neštátne zdravotnícke zariadenie) domáhala ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti a vydania rozsudku, ktorým bude určené, že žalovaný minister (zdravotníctva) do nej neoprávnene zasiahol výrokom, podľa ktorého "hospodárila veľmi zvláštnym spôsobom, čo bude mať súdnu dohru" a žalobcovi bude priznané primerané zadosťučinenie v peniazoch. Súd prvého stupňa žalobu v jej určovacom výroku zamietol, no žalobcovi priznal primerané zadosťučinenie. Vyslovil názor, že výrokom žalovaného ministra bola skutočne dobrá povesť žalobcu poškodená. Uzavrel, že minister bol v spore pasívne legitimovaný, pretože svoj výrok nevyslovil v súvislosti s výkonom svojej funkcie a nevyslovil ho ani na základe šetrenia ministerstva zdravotníctva. Odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. Uzavrel, že žalovaný v spore nie je pasívne vecne legitimovaný s odkazom na potrebu analogickej aplikácie § 420 ods. 2 OZ a poukázal aj na čl. 17 ods. 5 Listiny ukladajúci štátnym orgánom povinnosť primeraným spôsobom poskytovať verejnosti informácie o svojej činnosti. Podľa jeho názoru žalovaný sporný výrok vyslovil v rámci odpovede na otázku novinára položenú žalovanému ako ministrovi pri jeho pracovnej (nie súkromnej) ceste, keď ho novinár žiadal o poskytnutie informácii o hospodárení miestnej nemocnice. Pretože nešlo o exces z činnosti právnickej osoby (štátu), jeho dôsledkom je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ministra.
Najvyšší súd Českej republiky dovolanie žalobcu zamietol. Stotožnil sa so záverom odvolacieho súdu, že o exces nešlo, pretože výrok bol prednesený žalovaným ako ministrom zdravotníctva, teda členom vlády, pričom v jeho právomoci ako ministra bolo informovať verejnosť o skutočnostiach týkajúcich sa činnosti žalobcu ako neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Výrok žalovaného preto nebol vybočením z činnosti právnickej osoby (štátu). Rozhodnutie bolo uverejnené v odbornej tlači
11)
s právnou vetou: "
Výrok prednesený ministrom v rámci jeho právomoci nevybočuje z plnenia úloh štátu
."c/ Zodpovednosť za obsah správy verejného ochrancu práv
12)
V ďalšej veci sa žalobca domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy proti Českej republike - ministerstvu financií podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s odôvodnením, že verejný ochranca práv o prešetrení jeho podnetu v správe rozoslanej viacerým subjektom uviedol, že žalobca v minulosti "obchádzal predpisy o výkone advokácie", čo považoval za zásah do svojich osobnostných práv, pretože právnu pomoc za odplatu nikdy neposkytoval. Prvostupňový súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie štátu s odôvodnením, že verejný ochranca práv nevykonáva verejnú moc, pretože jeho právomoci nie sú vynútiteľné, a nevykonáva rozhodovaciu činnosť. Odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil a dodal, že verejný ochranca práv je síce monokratický štátny orgán, avšak rozhodujúce je, že mu nepatrí rozhodovacia právomoc vynútiteľná štátom - výkonom verejnej moci v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenej výkonom verejnej moci je iba vynucovanie vôle vyjadrujúcej verejný záujem, pri ktorom dochádza spravidla k rozhodovaniu o právach a povinnostiach subjektov, voči ktorým štát nie je v rovnom postavení, ale, naopak, koná z vrchnostenskej pozície.
Žalobca podané dovolanie odôvodnil najmä tým, že verejný ochranca práv je štátny orgán s kontrolnou právomocou, je subjektom verejného práva, nekoná ako súkromná osoba, ale v mene štátu, a ak by štát nezodpovedal za škodu spôsobenú verejným ochrancom práv pri výkone jeho právomocí, potom by za takúto škodu nezodpovedal nikto.
Najvyšší súd Českej republiky rozsudky zrušil a konštatoval, že "
za ujmu spôsobenú výkonom právomocí verejného ochrancu práv zodpovedá štát podľa zák. č. 82/1998 Sb
." (rozhodnutie bolo schválené na uverejnenie - Rč. 28/2018). Verejného ochrancu práv považoval za štátny orgán ochrany práva s kontrolnými právomocami nad činnosťou verejnej správy. V odôvodnení ďalej uviedol: "
Výkon verejnej moci v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci musí zahŕňať výkon akejkoľvek verejnoprávnej právomoci, ktorá je zákonom štátnemu orgánu zverená vrátane právomoci spočívajúcej napríklad v poskytovaní určitých informácii alebo zverejňovaní správ. Výkon tejto právomoci je potom úradným postupom, ktorý môže viesť k vzniku ujmy a založeniu zodpovednosti štátu za ňu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 4/2021
