Podmienky trestnej zodpovednosti za účastníctvo.

The aim of the article was to provide a comprehensive analysis of the conditions of criminal liability for complicity within the limited scope of the article and subsequently to evaluate current legal regulation related to the given issues. After analyzing the basic theoretical backgrounds and explaining the concept of complicity, the article analyses the conditions of liability for complicity, within which it explains the individual forms of complicity, analyzes general conditions of criminal liability common to the various forms of complicity and the extinction of liability for complicity. Within the individual chapters, it takes a position on the current legal regulation. The article summarizes the individual findings at its conclusion. The aim of the article has been fulfilled within the range limited by the nature of the article. The benefit of the article is a comprehensive evaluation of the conditions of criminal liability for complicity and its punishment and formulation of characteristics person who commissioned the criminal offence. For the creatures of the article were used methods of analysis, synthesis comparative method and method of logical interpretation.

Účastníctvo predpokladá úmyselnú účasť viacerých osôb na trestnom čine. Úmyselná účasť viacerých osôb na trestnom čine zvyšuje pravdepodobnosť úspešného vykonania trestného činu a môže prispievať k zmenšeniu pravdepodobnosti usvedčenia osôb, ktoré sa podieľali na jeho spáchaní. Z toho pramení význam problematiky účastníctva.

Hmotnoprávna úprava v oblasti trestného práva by mala mať za cieľ vytvoriť právne predpoklady na vyvodzovanie trestnej zodpovednosti a trestanie tak, aby sa zabezpečila čo najefektívnejšia ochrana spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti pri dodržiavaní zásad spravodlivosti, humanizmu a rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd. Zároveň by mala byť zrozumiteľná a dostatočne jednoznačná tak, aby vytvorila predpoklady na čo najjednotnejší výklad právnych noriem a právnu istotu. Na naplnenie týchto cieľov by mala byť orientovaná aj hmotnoprávna úprava podmienok na vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za účastníctvo. V záujme boja proti kriminalite je žiaduce vyvodzovanie zodpovednosti nielen voči osobám, ktoré sa priamo zúčastňujú na trestnom čine, ale tiež osobám, ktorých účasť na trestnom čine nie je priama, avšak vytvára predpoklady, nezriedka významné, na úspešné vykonanie trestného činu. Z toho pramení význam hmotnoprávnej úpravy účastníctva a podmienok zodpovednosti za účastníctvo.

Koncepcia trestnoprávnej úpravy podmienok zodpovednosti za účastníctvo sa na našom území od 1.1.1962, keď nadobudol účinnosť Trestný zákon č. 140/1961 Zb., podstatným spôsobom nezmenila, s výnimkou zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb zákonom č. 91/2016 Z.z., účinným od 1.7.2016, ktorý obsahuje tiež definíciu účastníka - právnickej osoby. To by malo nasvedčovať pre záver, že aj aktuálna trestnoprávna úprava účastníctva obsiahnutá v Trestnom zákone č. 300/2005 Z.z. je vyhovujúca, a to aj pre potreby aplikačnej praxe. Predkladaný článok by mal dať odpoveď na otázku, či to tak naozaj je.

Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. oproti svojmu predchodcovi Trestnému zákonu č. 140/1961 Zb. formy účastníctva rozšíril o objednávateľa. Otázkou však zostáva, či legálna definícia objednávateľa je pre právnu prax postačujúca na odlíšenie tejto formy účastníctva od návodu.

Pre aplikačnú prax je pozitívne, že vzhľadom na spomenutú dlhodobo nezmenenú koncepciu účastníctva možno pri riešení konkrétnych prípadov využiť rozsiahlu judikatúru.

Rozpracovaniu problematiky súvisiacej s účastníctvom je v odbornej literatúre aktuálne venovaná pozornosť v rámci učebníc trestného práva hmotného a komentárov k Trestnému zákonu. Nazdávame sa, že právna teória doposiaľ nevenovala pozornosť zameranú na ustálenie charakteristických znakov objednávateľa trestného činu v takej miere, aby v aplikačnej praxi bolo možné jednoznačne odlíšiť túto najnovšiu formu účastníctva od návodu.

Cieľom článku je podať komplexný rozbor podmienok trestnej zodpovednosti za účastníctvo v rozsahu limitovanom jeho charakterom a vyhodnotiť aktuálnu právnu úpravu súvisiacu s danou problematikou. Vzhľadom na obmedzený rozsah sa článok nevenuje analýze a hodnoteniu trestania účastníctva podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. Problematika trestania účastníctva podľa aktuálnej právnej úpravy by naplnila obsah samostatného článku.

Pri práci boli použité metódy analýzy, syntézy, komparatívna metóda a metóda logického výkladu.

Účastníctvo predpokladá úmyselnú účasť viacerých osôb na trestnom čine, namierenú proti rovnakému konkrétnemu záujmu chránenému zákonom, ktorou tieto osoby zamýšľajú spôsobiť rovnaký následok. Účastník sa zúčastňuje na trestnom čine nepriamo.

Účastníctvo patrí medzi formy trestnej súčinnosti.

Trestnoprávna náuka rozoznáva účastníctvo v užšom zmysle, do ktorého v súlade s aktuálnou slovenskou právnou úpravou zaraďuje organizátora, návodcu, objednávateľa a pomocníka, a v širšom zmysle, kam okrem uvedených foriem účastníctva zaraďuje tiež spolupáchateľstvo.¹⁾

Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. (ďalej tiež TZ) chápe účastníctvo v užšom zmysle. To je zrejmé z ustanovenia § 21 TZ nazvaného Účastník, v ktorého rámci sú taxatívne vymenované a definované formy účastníctva. Podľa § 21 ods. 1 TZ účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor), b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca), c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník).

Predkladaný článok vychádzajúc zo slovenskej právnej úpravy analyzuje účastníctvo v rozsahu jeho užšieho chápania. Príspevok sa však nezaoberá len účastníctvom na trestnom čine a jeho pokuse, ale tiež prípadmi, keď nedostatok vývojového štádia trestného činu umožňuje formy trestnej súčinnosti, inak patriace pod účastníctvo, posudzovať len ako kolektívnu formu prípravy na zločin.

Podľa V. Solnařa "charakteristickým znakom účastníctva je, že rovnako ako príprava a pokus rozširuje dosah ustanovení osobitnej časti"²⁾ Trestného zákona.

S účastníctvom súvisí otázka alebo účastníctva.

"Akcesorita vyjadruje akési "príslušenstvo" jedného javu k inému javu; dôsledkom tohto príslušenstva je potom závislosť javu akcesorného na onom inom jave. Akcesorita účastníctva znamená podľa toho závislosť účastníctva a jeho trestnosti na trestnom čine, ku ktorému sa účastníctvo pripína, teda spravidla na trestnom čine páchateľa (na trestnom čine "hlavnom"). Právnym výrazom tejto závislosti je potom posudzovanie účastníka podľa toho ustanovenia osobitnej časti trestného zákona ako konanie páchateľa."³⁾ "Zásada osamostatnenia na rozdiel od akcesority znamená naproti tomu nezávislosť účastníctva, jeho trestnosti, na trestnom čine hlavnom."⁴⁾

Trestnoprávna teória a náuka v súvislosti s účastníctvom v rovnakom význame ako zásada osamostatnenia používa tiež slovné spojenie .

Akcesorita účastníctva môže mať rôznu formu. Napr. trestnosť účastníctva možno podmieňovať spáchaním (hlavného) trestného činu zo strany páchateľa, pričom trestnosť účastníctva môže byť viazaná na dokonanie alebo existenciu určitého minimálneho vývojového štádia (hlavného) trestného činu. Trestnosť účastníctva môže byť taktiež závislá od trestnej zodpovednosti páchateľa (hlavného) trestného činu (z hľadiska veku, príčetnosti) a úmyselného zavinenia páchateľa. Prejavom akcesority účastníctva je ďalej nemožnosť vyvodzovania trestnej zodpovednosti za účastníctvo pre skutkové okolnosti, ktoré fakticky znamenajú pokus účastníctva. Napr. osoba A sa snažila naviesť osobu B na vraždu osoby C, avšak osoba B navádzaniu odolala. V tomto prípade na uplatnenie akcesority možno konanie osoby A kvalifikovať ako formu prípravy na zločin, a nie ako pokus účastníctva.

Ak v už uvedených prípadoch zásada akcesority bráni vyvodeniu trestnej zodpovednosti za účastníctvo, nie je vylúčená trestná zodpovednosť za takéto konanie inak podraditeľné pod účastníctvo. Prichádza do úvahy uplatnenie zásady osamostatnenia (samostatnosti) a vyvodenie zodpovednosti za vzdialenejšie vývojové štádium trestného činu (podľa slovenského TZ za prípravu na zločin), resp. za nepriame páchateľstvo.

"Zásada samostatnosti sa uplatňuje aj v prípade vybočenia tzv. excesu (excessus mandati), ktorý môže byť tak na strane účastníka, ako aj na strane hlavného páchateľa."⁵⁾

V rámci trestania účastníctva sa akcesorita môže prejavovať závislosťou trestnej sadzby účastníka od trestnej sadzby vzťahujúcej sa na páchateľa.

Akcesorita môže mať rozličný stupeň a mieru. Napríklad trestná sadzba vzťahujúca sa na účastníka môže byť plne závislá od trestnej sadzby stanovenej za hlavný trestný čin páchateľa, alebo, napríklad je možné u účastníka s ohľadom na okolnosti účasti znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby vzťahujúcej sa na hlavný trestný čin.

Nazdávame sa, že v súvislosti s uplatňovaním, resp. neuplatňovaním zásady akcesority možno v teoretickej rovine rozlišovať taktiež nasledujúce skupiny prípadov.

Do prvej skupiny spadajú prípady, ktoré predstavujú . V rámci nich je právne kvalifikovanie konania ako účastníctvo závislé od hlavného trestného činu, ku ktorému sa účastníctvo viaže. Rovnako trestanie účastníctva je závislé od hlavného trestného činu. Akcesorita však môže dosahovať rôzny stupeň. Napríklad zákon pripustí trestanie účastníctva výlučne podľa trestnej sadzby stanovenej za hlavný trestný čin alebo je možný za určitých podmienok odklon od takejto sadzby (napríklad na základe osobitných ustanovení o mimoriadnom znížení dolnej hranice sadzby pri účastníctve). Uvedený odklon už však spadá do tretieho okruhu prípadov (pozri neskôr uvedený výklad), keď hovoríme o osamostatnení účastníctva.

Do druhej skupiny patria prípady, v ktorých rámci je právne posúdenie konania ako . Zákonodarca však podmieňuje vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za účastníctvo na vzťah takéhoto konania ku skutku zakladajúcemu znaky trestného činu. Účastníctvo však nie je trestné pri každom trestnom čine, ale len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. V týchto prípadoch je možné hovoriť o Napríklad "nórske právo upravuje účastníctvo v osobitnej časti, čím je celkom odstránená akcesorita. Účastníctvo nie je trestné vždy, ale len tam, kde je to v osobitnej časti stanovené"⁶⁾. Iným prípadom sú ustanovenia osobitnej časti slovenského TZ, definujúce skutkové podstaty trestných činov, pri ktorých sa účasť na čine posudzuje ako priame páchateľstvo, avšak samotný čin, ku ktorému sa posudzované konanie viaže, nie je trestný. Napríklad pri trestnom čine nedovoleného prerušenia tehotenstva podľa § 152 ods. 1 TZ je trestné konanie páchateľa spočívajúce v navedení tehotnej ženy na alternatívy konania uvedené v tomto ustanovení, avšak čin samotnej tehotnej ženy nie je trestný.

Do tretej skupiny spadajú prípady, keď dôjde k prelomeniu v rámci konkrétneho trestného zákona inak uplatňovanej zásady akcesority. V týchto prípadoch však neuplatnenie zásady akcesority nemá za následok nekvalifikovanie konania ako účastníctvo. Napríklad trestný zákon môže podmieňovať posudzovanie konania ako účastníctvo tým, že hlavný trestný čin, ku ktorému sa posudzované konanie viaže, dospel aspoň do štádia pokusu. Na druhej strane však trestný zákon môže upravovať trestanie páchateľa viac alebo menej nezávisle od právnej úpravy vzťahujúcej sa na postih páchateľa hlavného trestného činu. Takéto prelomenie inak uplatňovanej zásady akcesority môžeme označiť ako . Napríklad podľa § 34