Pojem dobré mravy v kontexte generálnej klauzuly nekalej súťaže

In this contribution the author discusses legislatively indefinite term of standard practices of competition. In order for a conduct to be qualified as conduct of unfair competition there must be cumulatively fulfilled all features of the general clause of unfair competition as defined in § 44 of the Commercial Code. One of these features is the conflict of such conduct with accepted practises of unfair competition. Commercial Code does not contain legal definition of what standard practices of competition mean. The term of conflict of such conduct with accepted practices of unfair competition evokes in legal doctrine but also in the decisions of courts most interpretative difficulties. However numerous attempts to define term of standard practices of competition, either in case law or legal doctrine, we consider inappropriate, since this term has its own local, temporal and factual connection. Every judicial decision should in its reasoning quite clearly clarify not only why the judge on the case applied standard practices of competition but it must be evident how the judge evaluates a specific situation in terms of compliance or noncompliance with standard practices of competition.

Pod pojmom nekalá súťaž rozumieme právnu kvalifikáciu spoločensky nežiaduceho správania, ktorým konajúci zneužíva svoju účasť na hospodárskej súťaži. V niektorých prípadoch môže ísť o obyčajnú nedbanlivosť, v iných o zavrhnutiahodnú nepoctivosť, parazitizmus a zákernosť súťažiteľa. Samotné pohnútky či úmysel súťažiteľa sú však z hľadiska právnej úpravy nekalej súťaže irelevantné.

Slovenská právna úprava nekalej súťaže, zakotvená v § 44 až § 55 Obchodného zákonníka, vychádza z koncepcie . Inými slovami povedané to znamená, že pokiaľ absentuje špeciálna skutková podstata pre určité konanie, ktoré spĺňa znaky všeobecnej generálnej klauzuly, bude sa považovať za nekalosúťažné a bude posudzované podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Všeobecnosť generálnej klauzuly, ktorá sa na jednej strane môže zdať ako negatívum, na strane druhej znamená jej flexibilnosť na každý konkrétny prípad.¹⁾ Ide teda o hľadanie optimálnej miery všeobecnosti právnej normy, t.j. takej normy, ktorá by nevyvolala právnu neistotu, ale na druhej strane by sudcovi príliš pevne nezväzovala ruky pri rozhodovaní. Generálna klauzula je nekalosúťažného konania.²⁾ Okrem toho platí, že ak je naplnená niektorá zo skutkových podstát uvedených v § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka, musí protiprávne konanie napĺňať aj znaky generálnej klauzuly podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Dobré mravy sú jednou zo základných ciest na zachovanie spravodlivých spoločenských vzťahov. Všeobecne je možné uviesť, že mravné aspekty súkromného práva bránia čisto formálnej interpretácii a aplikácii akéhokoľvek normatívneho právneho aktu a umožňujú riešiť rôzne situácie zákonodarcom výslovne neupravené.

Vo vzťahu k dobrým mravom vystupuje rozpor so zákonom ako špeciálny korektív, ktorý má pôsobiť vo funkcii strážcu vnútornej súladnosti práneho poriadku, resp. jeho noriem. Pojem dobrých mravov hrá v súkromnoprávnom prostredí veľmi podstatnú rolu akéhosi barometra spoločenského cítenia.³⁾

Už samotný výklad pojmu dobré mravy vo všeobecnej rovine môže spôsobovať interpretačné ťažkosti, nakoľko tento pojem nie je legálne definovaný. Azda jedinou výnimkou je definícia konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, obsiahnutá v § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa: Podľa nášho názoru však táto definícia môže na účely výkladu pojmu dobrých mravov v generálnej klauzule nekalej súťaže slúžiť maximálne ako interpretačná pomôcka.

O určité vymedzenie pojmu dobré mravy sa snaží predovšetkým právna doktrína a judikatúra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu.⁴⁾

Ani takéto vymedzenie pojmu dobrých mravov však neodstraňuje interpretačné problémy a je nutné, aby bol podľa skutkových okolností posúdený každý jednotlivý prípad a vzhľadom na toto posúdenie bolo stanovené, či v tom ktorom prípade išlo o rozpor s dobrými mravmi. Tento názor zastáva aj Najvyšší súd ČR, ktorý judikoval: ⁵⁾

Najvšeobecnejšie predpoklady fungovania trhového mechanizmu sú existencia konkurenčného prostredia - súťaživosť, ktorá predpokladá rozmanité formy podnikania na základe rôznych foriem vlastníctva, relatívna voľnosť vstupu nových a výstupu existujúcich výrobcov na trh, voľná tvorba cien na trhu na základe ponuky a dopytu, vytváranie všeobecných podmienok na pôsobenie trhového mechanizmu zo strany štátu. Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce civilný delikt nekalej súťaže zabezpečujú, okrem iného, prostredníctvom inštitútu dobrých mravov to, aby tieto mechanizmy a vzťahy boli etické a mravne čisté.

Samotný pojem dobré mravy súťaže so sebou prináša celý rad zaujímavých interpretačných otázok. Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy pojem dobré mravy súťaže, rovnako ako pojem dobré mravy vo všeobecnej rovine nedefinujú. Napokon medzi právnikmi sa často hovo