Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pojem zamestnanec v európskej digitálnej perspektíve.
Pojem zamestnanec v európskej digitálnej perspektíve.
Prof. JUDr.
Helena
Barancová
DrSc.
Vedúca Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnická fakulta,
Trnavská univerzita v Trnave.
BARANCOVÁ, H.: Pojem zamestnanec v európskej digitálnej perspektíve. Právny obzor, 101,
2018, č. 4, s. 327 - 344.
Term of Employee in European Digital Perspective.
The current economic development
and the dynamically evolving digitization of production bring about new types and ways of performing
work, which, according to the status de lege lata
de
lege ferenda
, it would be necessary to extend the concept of employee as defined by the Slovak
Labour Code as well as the concept of wage labour. The second alternative would be to define, in
addition to the existing concepts of employee and wage labour under the Labour Code, the status of
economically active employees, which would fall under the scope of the Labour Code, their
relationship would be more flexible than the employment relationship and would be characterised by a
lower level of protection compared to employees engaged in a typical employment.Key words:
Labour Code, term of "employee", self - employed person, term of "dependent
work", atypical kinds and methods of work, digitization of workÚvod
Pojem zamestnanec je centrálnym pojmom slovenského právneho
poriadku.1) Svojimi právnymi účinkami presahuje oblasť pracovného práva. Má
určujúci význam aj pre iné právne odvetvia, najmä pre oblasť sociálneho poistenia, daňové právo,
právo hospodárskej súťaže, ale aj trestné právo. Existujú rôzne prístupy k jeho objasneniu, resp.
právnej interpretácie, ktoré sú ešte relatívne vzdialené od jeho jednotného
používania.2)
Pojem zamestnanec nadobúda osobitnú aktuálnosť aj v súčasnosti, v čase rozširujúcej sa
digitalizácie pracovných procesov najmä tým, že digitalizáciou výroby a s ňou spätých pracovných
procesov vznikajú nové druhy a spôsoby práce, ktoré nevykazujú všetky znaky závislej práce, sú bez
primeranej sociálnoprávnej ochrany a nie sú ani podnikaním.
1. Širšie súvislosti problému
Existujúca situácia v rozvoji atypických foriem práce na svetovom a európskom pracovnom
trhu globálne znižuje podiel zamestnancov v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok. V roku 2016
len 60 percent zamestnancov v rámci EÚ pracovalo v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok a na
neurčitý čas. Podľa štatistických údajov Európskej únie od roku 2014 vzniklo viac ako 5 miliónov
pracovných miest, z toho až 20 percent tvorili nové formy zamestnania bez základnej sociálnoprávnej
ochrany.
Flexibilita a nové formy zamestnania je súčasne dôvodom aj príčinou ďalšieho veľmi
dynamického vytvárania pracovných miest a rastu trhu práce. Nedostatočné právne rámce atypických
zamestnaní môžu pre zamestnancov predstavovať riziko nekalých praktík a sťažovať im presadzovanie
vlastných práv. Z dlhodobého hľadiska: ak nové druhy a spôsoby práce nebudú dostatočne kryté
primeranou sociálnou ochranou, môžu v blízkej budúcnosti ohrozovať aj udržateľnosť vnútroštátnych
systémov sociálnej ochrany. Sťažený prístup k sociálnoprávnej ochrane môže spôsobiť, že čoraz väčšie
skupiny obyvateľstva sa môžu ocitnúť v chudobe a budú využívať sociálne siete financované z daní pri
súčasnom poklese počtu ľudí, ktoré odvádzajú príspevky aj na účely sociálnej
ochrany.3)
Na pracovných trhoch EÚ popri štandardných pracovných pomeroch a samostatnej zárobkovej
činnosti už v súčasnosti existujú rôzne iné pracovnoprávne vzťahy a formy zárobkovej činnosti bez
potrebného právneho krytia. Niektoré z nich sú na trhu práce známe už dlhší čas, niektoré vznikli
len nedávno. Ich význam na začiatku 21. storočia stále rastie. Ak by tieto radikálne nové druhy a
spôsoby prác neboli regulované pracovným právom, bolo by to v rozpore s ochrannou funkciou
pracovného práva.
V porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami už nejde o také atypické formy prác, akou sú
domáca práca, telepráca či čiastočný pracovný úväzok. Digitalizáciou pracovných procesov vznikajú
kvalitatívne odlišné druhy a spôsoby prác, uskutočňované napr. pomocou digitálnych platforiem, ale
aj o rôzne druhy jednorazových prác, napr. práca na vyžiadanie, práca na poukážky, crowdworking,
smartworking, ktoré vykonáva fyzická osoba jednorazovo či s vysokým stupňom samostatnosti a s
výrazným oslabením subordinačného princípu. Na rozdiel od podstatnej väčšiny záväzkových právnych
vzťahov, ktoré sú dvojstrannými právnymi vzťahmi, v obchodom právnom modeli kolaboratívnej ekonomiky
prostredníctvom online platforiem fungujú tri subjekty - poskytovatelia služieb, používatelia
služieb a sprostredkovateľ služieb -, ktorým je konkrétna kolaboratívna platforma. Ide ešte o
závislú prácu, ktorú zamestnanec vykonáva v pracovnom pomere? V právnej veci C-434/15 Súdny dvor EÚ
nevylúčil priznanie online pôsobiacej platforme UBER status zamestnávateľa a fyzickej osobe
vykonávajúcej prácu taxikára status zamestnanca hlavne z dôvodu, že okrem sprostredkovateľskej
činnosti kolaboratívna platforma reálne vykonáva aj dopravnú službu. Súdny dvor EÚ súčasne
deklaroval, že pri pochybnostiach je v každom individuálnom prípade potrebné posúdiť, či fyzická
osoba vykonávajúca takéto práce spĺňa podmienky pojmu pracovník podľa práva EÚ z hľadiska
ukazovateľa povahy vykonávanej práce, odmeňovania a subordinačného princípu.
Aj práca vykonávaná v stále sa rozširujúcej podobe crowdworkingu či smartworkingu je zo
strany fyzickej osoby vykonávaná pomocou moderných médií a uskutočňuje sa ako skupinové
zamestnávanie alebo ako práca na požiadanie prostredníctvom aplikácie internetu.
Skupinovým crowdworkingom sa zadávatelia zákaziek prepájajú s veľkým počtom záujemcov o
dodanie príslušnej služby, resp. iných výkonov, a práca sa vykonáva online spôsobom. Subjekt, ktorý
je v pozícii zadávateľa, "rozdrobí" svoju zákazku väčšieho rozsahu na čo najmenšie časti, ktoré
prostredníctvom otvorenej výzvy rozdelí medzi vopred nedefinovanú skupinu ľudí. Fyzické osoby,
registrované na platforme, si vyberajú úlohy podľa požiadaviek klienta a prostredníctvom digitálnej
platformy. Čiastkové výsledky práce, ktoré fyzické osoby vykonávajú nezávisle od seba, digitálna
platforma spojí do jedného celku a odovzdá zadávateľovi.4)
Digitalizácia pracovných procesov a postupov je spojená s mnohými aj protirečivými
pohybmi, ktoré vo svojich dôsledkoch spôsobujú nielen pozitívne, ale aj negatívne sociálnoprávne
dôsledky. Na riziká spojené s dynamicky postupujúcou digitalizáciou pracovných procesov a postupov
na úkor štandardných pracovných pomerov reagujú v súčasnosti už viaceré právne dokumenty Európskej
únie, ktoré apelujú na členské štáty EÚ, aby poskytli potrebné právne krytie aj prácam fyzických
osôb, vykonávajúcich nové druhy atypických prác, nielen tých, ktoré sú založené na pracovnej zmluve.
Predovšetkým uznesenie Európskeho parlamentu o európskom pilieri sociálnych práv z roku 2016
akcentuje nutnosť primeranej sociálnoprávnej ochrany všetkých, aj neštandardných foriem práce,
nielen pracovných pomerov, v ktorých majú fyzické osoby postavenie
zamestnanec.5) Potrebu sociálnoprávnej ochrany atypických foriem zamestnania
ako dôsledok digitalizácie pracovných a výrobných procesov obsahuje aj návrh odporúčania Komisie o
prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby zo dňa
13.3.2018.6) Prehĺbenie sociálnej ochrany pri výkone atypických zamestnaní
tlmočí aj návrh smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach z roku
2017.7) Významné podnety na ochranu zamestnancov v atypických pracovných
pomeroch boli v roku 2012 prijaté aj odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce o vnútroštátnych
minimách sociálnej ochrany.8)
Úlohou práva EÚ je spolu s úsilím o primeranú sociálnoprávnu ochranu všetkých typických aj
atypických foriem prác súčasne zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania medzi rôznymi druhmi
pracovnoprávnych vzťahov.9)
Pojem zamestnanec a pojem pracovný pomer sa v ostatnom desaťročí dostávajú do centra
pozornosti nielen z dôvodu nových druhov a spôsobov prác, no aj z dôvodu tlaku zo strany samotných
podnikateľských subjektov na národnej a nadnárodnej úrovni. Pracovný pomer ich zaťažuje "bremenom"
povinností, aké nemajú pri iných druhoch právnych vzťahov výkonu práce, a je spojený najmä s vyššími
finančnými, nielen mzdovými nákladmi na pracovnú silu v pracovnom pomere. Digitalizácia výrobných
procesov a podmienky konkurencie na národnej aj nadnárodnej úrovni ich priam "núti" vyrábať čoraz
viac a produktívnejšie s čoraz vyšším ziskom a stále nižším počtom zamestnancov. Okrem iného aj z
toho dôvodu v období ostatných rokov klesol počet zamestnancov podľa dokumentov Európskej únie na
cca 60 percent, čo možno považovať za prudký pokles počtu zamestnancov v pracovných pomeroch na plný
pracovný úväzok a súčasne prudký nárast rôznych iných foriem atypických druhov prác, z ktorých časť
nie je doteraz uspokojivo právne krytá.
Aj uvedené príklady ukazujú, akými zásadnými zmenami v začínajúcej digitálnej dobe
prechádza súčasné pracovné právo. Najmä spôsob a obsah výkonu prác uskutočňovaných prostredníctvom
online pôsobiacich digitálnych platforiem vyvolávajú legitímne otázky zásadného charakteru, či môže
mať fyzická osoba vykonávajúca atypické práce spojené s digitalizáciou status zamestnanca alebo
status samostatne zárobkovo činnej osoby.
Nové druhy a spôsoby prác, ich stále rozširovanie v prevažnej miere bez potrebného krytia
sociálnoprávnou ochranou odôvodnene kladú pred pracovnoprávnu teóriu, ako aj aplikačnú prax otázku
potreby prehodnotenia správnosti chápania pojmu zamestnanec, jeho legálneho vymedzenia v nových
podmienkach digitálnej spoločnosti.
Ešte pred samotnou analýzou pojmu zamestnanec v nových podmienkach digitalizovanej
spoločnosti treba predoslať, že nielen v Európskej únii, ale aj v celosvetovom meradle sa stále
rozlišuje medzi právnym statusom zamestnanca a právnym statusom osoby samostatne zárobkovo činnej.
Rozlišovanie zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb má význam nielen pre existujúce právo,
ale aj pre hospodársky poriadok každej krajiny. Pracovnoprávna teória označuje toto rozlišovanie za
binárny kód zárobkovej činnosti.10) Už v súčasnosti medzi uvedenými dvoma
základnými pracovnými kategóriami existuje a stále sa rozširuje tretia pracovná kategória, ktorá
nezodpovedá binárnemu kódu zárobkovej činnosti. Je na pomedzí pracovného práva a obchodného práva.
Tvoria ju nielen osoby pracujúce prostredníctvom digitálnych platforiem, ktorých konkrétny výkon
práce je ťažko vtesnať pod existujúci legálne definovaný pojem zamestnanec, ale aj skupina
"ekonomicky aktívnych zamestnancov" alebo "ekonomických dodávateľov", ktorí by mohli byť vo
voľnejšom pracovnoprávnom vzťahu, než je pracovný pomer.
Je otázne, či zárobková činnosť fyzických osôb aj v súčasnej digitalizovanej spoločnosti
má byť aj naďalej založená na teórii binárneho kódu zárobkovej činnosti, alebo v súčasnosti má
uvedená teória aj inú právnu alternatívu. Obdobne ako v prípade dynamického rozvoja rôznych druhov
atypických zamestnaní, tak aj v prípade stále sa rozširujúcej pracovnej kategórie ekonomicky
aktívnych zamestnancov (ekonomických dodávateľov) vzniká otázka, či legálny pojem zamestnanec by
nemal byť rozšírený tak, aby zahrnoval aj tieto pracovné kategórie, ktoré podľa právneho stavu
de
lege lata
nezodpovedajú všetkým potrebným právnym charakteristikám z
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).