Porovnanie vybraných aspektov procesnoprávnej úpravy zákona o dohľade nad finančným trhom a Správneho poriadku.

One of the subsections of financial law is financial market law consisting of a set of legal norms governing the regulation and supervision of the financial market, the conditions for the conduct of financial intermediaries' activities, the protection of financial consumers and financial instruments. We pay attention to a group of socio-economic relations that can be subsumed under the notion of financial market supervision. Macro-prudential, micro-prudential supervision as well as supervision in the area of financial consumer protection are carried out by the National Bank of Slovakia. Within the framework of financial market supervision, the National Bank of Slovakia conducts, among others, proceedings, grants, licenses, approvals and prior approvals of the National Bank of Slovakia, imposes sanctions and remedies and issues other decisions. The legislation governing selected decision-making processes in the financial market sector has undergone certain developments, from the application of the law No. 71/1967 coll. on the Administrative Procedure (Administrative Procedure) as amended up to Act No. 747/2004 coll. on supervision of the financial market and the amendment of certain regulations as amended (hereinafter the "Financial Market Supervision Act"), which excludes the application of general regulations on administrative procedures. The article focuses on the selected common elements and the most important differences in the regulation of the third section of the Financial Market Supervision Act, referred to as the procedure in supervisory matters and the administrative procedure.

Jedným z pododvetví finančného práva je právo finančného trhu tvorené množinou právnych noriem upravujúcich reguláciu a dohľad nad finančným trhom, podmienky uskutočňovania aktivít finančných sprostredkovateľov, ochranu finančných spotrebiteľov a finančné nástroje. Z uvedeného okruhu venujeme pozornosť skupine spoločensko-ekonomických vzťahov, ktoré možno subsumovať pod pojem dohľadu nad finančným trhom. Makroprudenciálny, mikroprudenciálny dohľad, ako aj dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov uskutočňuje Národná banka Slovenska. cieľom makroprudenciálneho dohľadu je zachovanie stability celého slovenského finančného systému, cieľom mikroprudenciálneho dohľadu je stabilita každej jednotlivej finančnej inštitúcie.¹⁾ V rámci dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska okrem iného vedie konania, udeľuje povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce súhlasy Národnej banky Slovenska, ukladá sankcie a opatrenia na nápravu a vydáva iné rozhodnutia. Právna úprava vzťahujúca sa vybrané rozhodovacie procesy v oblasti finančného trhu prešla určitým vývojom, a to od aplikácie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) až k zákonu č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dohľade nad finančným trhom), ktorý vylučuje použitie všeobecných predpisov o správnom konaní. Článok sa zameriava na vybrané spoločné prvky a najpodstatnejšie rozdiely regulácie tretej časti zákona o dohľade nad finančným trhom, označovanej ako konanie vo veciach dohľadu a správneho konania.

Z propedeutického hľadiska sa ako vhodné javí poukázať na vývoj právnej úpravy konania, v ktorom sa rozhodovalo o právach a povinnostiach subjektov v oblasti finančného trhu, konkrétne v sektoroch kapitálový trh a poistenie. Procesný postup je výsledkom genézy, keď zákonodarca vo vtedajšom legislatívnom prostredí zakotvil spočiatku aplikáciu Správneho poriadku, potom subsidiárne použitie Správneho poriadku (t.j., ak osobitný zákon ustanovil inak - obsahoval odlišnú úpravu ako Správny poriadok, platilo .), následne vzniklo samostatné konanie pre oblasť rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach subjektov na finančnom trhu.

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že správa predstavuje výkonné zaistenie určitých cieľov, záujmov či potrieb. Správa je zámerná, uvedomelá a nepretržitá činnosť, ktorej účelom je dosiahnuť a udržiavať určité usporiadanie predmetu správy.²⁾ Správa sa vyskytuje v rôznorodých sférach ľudskej činnosti a výnimku nepredstavuje ani oblasť ekonomická. V období 90. rokov 20. storočia pôsobilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako autorita dozorujúca a kontrolujúca subjekty v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva.

Jedným z formálnych prameňov práva legitimizujúcich Ministerstvo financií Slovenskej republiky na vykonávanie štátneho dozoru bol predovšetkým zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 31. decembra 1999. Na vznik investičnej spoločnosti a investičného fondu, ich rozdelenie, zlúčenie alebo splynutie s inou investičnou spoločnosťou alebo s investičným fondom bolo potrebné povolenie, ktoré udeľovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Na konanie a rozhodovanie v povoľovacom procese Ministerstva financií Slovenskej republiky sa vzťahoval Správny poriadok.

Podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom do 31. októbra 2000, dozoru podliehali právnické a fyzické osoby, ktoré podnikali v poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré mali na území Slovenskej republiky sídlo alebo bydlisko. Dozor vykonávalo, rovnako ako v oblasti kapitálového trhu, Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej aj dozorný orgán). Na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve, ako aj na zmenu predmetu činnosti poisťovne a jej zlúčenie alebo splynutie s inou právnickou osobou bolo potrebné povolenie, ktoré udeľoval na základe žiadosti dozorný orgán. Na predmetné povoľovacie konanie sa subsidiárne vzťahoval Správny poriadok.

Základnou a podstatnou črtou realizovanej štátnej správy boli jej celospoločenská povaha a funkcie (predovšetkým išlo o dozornú funkciu, ktorá si kládla za cieľ kontrolovať korektné podnikanie dozorovaných subjektov). Predmetná správna činnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky bola odvodená od postavenia a funkcií štátu.

Môžeme teda konštatovať, že vo vzťahu k zákonne vymedzenému okruhu subjektov uskutočňovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky dozor. Všeobecne pod pojmom dozor rozumieme činnosť spočívajúcu v pozorovaní a hodnotení adekvátnosti jednania, spravidla určitej osoby, prípadne následne aj aktivite smerujúcej k náprave nedostatkov.³⁾ Realizovaním štátneho dozoru sa obstarávali záujmy a potreby spoločnosti, a nie jednotlivcov. Štátny dozor na úseku finančnej činnosti štátu predstavuje jednu z foriem správneho dozoru uplatňovaného v mnohých oblastiach verejnej správy.⁴⁾

Zákonnú úpravu reflektujúcu na potrebu zriadenia samostatného orgánu štátnej správy v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva predstavoval zákon č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31. marca 2002. Štátna správa reprezentuje druh činnosti štátu. Štátna správa je činnosť vykonávaná v mene štátu za účelom plnenia úloh a funkcií, a to štátnymi, prípadne štátom splnomocnenými (neštátnymi) subjektmi.⁵⁾ Prostredníctvom štátnej správy dochádza k realizácii štátnej politiky. Pričom platí, že výkon štátnosprávnej aktivity je determinantom druhu orgánu.⁶⁾

Na konanie, v ktorom Úrad pre finančný trh rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb alebo fyzických osôb, sa subsidiárne aplikoval Správny poriadok.

Dňa 1. apríla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 96/2002 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil čl. I zákona č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31. marca 2002. Úrad pre finančný trh sa stal sa právnickou osobou, ktorej sa v oblasti verejnej správy zverilo vykonávanie dohľadu. Pojem dohľad je právnymi predpismi zavedený termín na označenie dozoru, ktorý nevykonáva priamo orgán štátu, ale subjekt od štátu odlišný, ktorému je výkon dozoru štátom zverený.⁷⁾ Dohľad nad činnosťou subjektov finančného trh, respektíve dohľad nad subjektmi podnikajúcimi na finančnom trhu, predstavuje súbor činností, ktoré vykonáva na základe mandátu uvedeného v zákone orgán dohľadu pri dohliadaní nad dodržiavaním ustanovení normatívnoprávnych aktov subjektmi finančného trhu.⁸⁾ Orgán dohľadu však neanalyzuje ekonomické ciele dohliadaných subjektov ani ich ekonomickú efektivitu. Predmetom dohľadu nad činnosťou subjektov finančného trhu sú spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré upravujú príslušné právne normy.⁹⁾ Vznikajú v procese finančnej činnosti štátu v súvislosti s reguláciou, monitoringom, dohľadom a sankcionovaním subjektov finančného trhu.¹⁰⁾

Na konanie, ktoré uskutočňoval Úrad pre finančný trh, podľa zákona č. 96/2002 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2005, sa subsidiárne nevzťahoval Správny poriadok. Zákonodarca vo vtedajšej právnej úprave zakotvil reguláciu vzťahujúcu sa na rozhodovacie procesy. Úrad pre finančný trh disponoval v zákonne vymedzenom rozsahu verejnou mocou, ktorá sa predovšetkým prejavovala pri vedení konaní podľa zákona č. 96/2002 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2005,¹¹⁾ a podľa osobitných zákonov v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva, starobného dôchodkového sporenia, vydávaní povolení či dohliadaním na plnenie ním vydaných rozhodnutí vrátane dodržiavania podmienok určených v týchto rozhodnutiach.

Do dňa 31. decembra 2005 Úrad pre finančný trh vykonával správnoprocesné konanie predovšetkým v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Dodávame, že pre oblasť bankovníctva bola orgánom dohľadu a uskutočňovala správnoprocesné konania Národná banka Slovenska.

S cieľom zamedziť predmetnej dvojkoľajnosti došlo k zrušeniu Úradu pre finančný trh a jeho pôsobnosť prešla na Národnú banku Slovenska, a to na základe ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom. Táto ako nezávislá centrálna banka Slovenska začala zastrešovať dohľad nad celým slovenským finančným trhom. Odo dňa 1. januára 2006 teda môžeme hovoriť v podmienkach SR o vzniku integrovaného dohľadu nad finančným trhom. Taktiež došlo k integrácii právnej úpravy. Dve správnoprocesné konania boli zjednotené do konania vo veciach dohľadu. Tento právny predpis je možné považovať za v oblasti finančnoprávnej regulácie, ktorý je zároveň aj procesným predpisom pre konania (najmä povoľovacie a sankčné), ktoré vedie Národná banka Slovenska.¹²⁾

Procesnoprávne normy predstavujú prostriedok ochrany a realizácie hmotnoprávnych noriem. V pododvetví práva finančného trhu procesnoprávne normy obsiahnuté v tretej časti zákona o dohľade nad finančným trhom zabezpečujú okrem iného uskutočňovanie zásady zákonnosti. Procesné právo slúži na realizáciu práva hmotného. Zárove