Posudzovanie platnosti vkladovej zmluvy v správnom súdnom konaní

Posudzovanie platnosti súkromnoprávnych úkonov je typickou doménou súdov v civilnom sporovom konaní. Právna úprava vkladového konania na rozhraní správneho (verejného) a občianskeho (súkromného) práva však spôsobuje, že atypicky platnosť súkromnoprávnych úkonov súdy posudzujú aj v správnom súdnom konaní v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností vydaných vo vkladovom konaní (ďalej aj len "rozhodnutie vo vkladovom konaní"), a to za podmienok stanovených v Správnom súdnom poriadku.

platnosť jedného a toho istého súkromnoprávneho úkonu môže byť súdom posudzovaná tak v civilnom sporovom konaní, ako aj v správnom súdnom konaní. Súd v civilnom sporovom konaní pritom nikdy nebude viazaný posúdením platnosti súkromnoprávneho úkonu v správnom súdnom konaní, keďže správny súd nikdy nemôže konštatovať priamo vo výroku svojho rozhodnutia, ktorý jedine nadobúda záväznosť, (ne)platnosť súkromnoprávneho úkonu - správny súd v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutia vo vkladovom konaní posudzuje platnosť súkromnoprávneho úkonu "len" ako prejudiciálnu otázku v nadväznosti na rozsah a dôvody správnej žaloby. Na druhej strane, ak súd v civilnom sporovom konaní posudzuje platnosť súkromnoprávneho úkonu, či už v rámci prejudiciálnej otázky, alebo i vo výroku svojho rozhodnutia, nie je ani správny súd týmto posúdením priamo formálne viazaný. Samozrejme, ak súd v civilnom sporovom konaní určí priamo vo výroku neplatnosť, prípadne i platnosť právneho úkonu, nemôže ani správny súd napriek absencii normatívne ustanovenej viazanosti toto posúdenie ignorovať. Takéto posúdenie totiž znamená, že o platnosti právneho úkonu už bolo právoplatne rozhodnuté na to príslušným súdom. Ignorovanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho bolo aj ignorovaním právomoci súdu v civilnom sporovom konaní. Napriek tomu, že Civilný sporový poriadoknevzťahuje záväznosť takéhoto rozhodnutia aj na správny súd a Správny súdny poriadoksúčasne neustanovuje viazanosť takýmto civilnoprocesným rozhodnutím, je namieste, aby správny súd z takéhoto rozhodnutia vychádzal, a to minimálne s odkazom na princíp právnej istoty spoločný pre civilný i správny súdny proces. Vzhľadom na výrazné "vytesnenie" posudzovania platnosti právnych úkonov do sféry prejudiciality v rámci reformy právnej úpravy civilného procesu z roku 2015 možno predpokladať, že posúdenie platnosti súkromnoprávneho úkonu bude len výnimočne predmetom výroku rozhodnutia súdu v civilnom sporovom konaní, a že teda len výnimočne bude výrok rozhodnutia súdu v civilnom sporovom konaní "rozhodným podkladom" pre súd v správnom súdnom konaní vo vzťahu k posudzovaniu platnosti súkromnoprávneho úkonu.

Táto dichotómia posudzovania platnosti súkromnoprávnych úkonov súdom v civilnom sporovom konaní a v správnom súdnom konaní, ako ani osobitosti posudzovania platnosti súkromnoprávnych úkonov súdom v správnom súdnom konaní neboli doposiaľ predmetom výraznejšej vedeckej reflexie. Ambíciou tohto príspevku je preto upriamiť pozornosť odbornej verejnosti na posudzovanie platnosti takého typického súkromnoprávneho úkonu, akým je vkladová zmluva, v rámci správneho súdnictva, ktoré má svoje úskalia vyplývajúce z presahov správneho (verejného) a občianskeho (súkromného) práva v právnej úprave vkladového konania, ako aj na riziká vyplývajúce z možnoskonaní.