Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Princíp najužšej väzby v kolíznom práve

SISÁK, Ľ.: Princíp najužšej väzby v kolíznom práve. Právny obzor, 105, 2022, č. 1, s. 48 – 70.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.1.04

The closest connection principle in conflict of laws. The closest connection principle has dominated European conflicts law for around two hundred years. Yet the (Czecho-)Slovak scholarship fails to explicitly address this topic in adequate depth not only in university textbooks, but also in scientific writing. Without any theoretical foundations to work with, it is of little surprise that the Slovak conflicts code – Act No. 97/1963 Coll. on private international and procedural law (PIL Act) treats the closest connection principle in a rather confused manner. Against this background, the ambition of this paper is to serve as an introductory, but still rather complex treatise on the mentioned principle. We structure the text into two parts. In the first part, we clarify the meaning of the closest connection maxim. Afterwards, we confront it with other related notions of conflicts law on the one side and with concurring values on the other. We conclude the first part by unravelling the relationship between the PIL Act and the closest connection principle. In the second part, we focus on conflicts of law tools designed to strengthen the fulfilment of the said principle when dealing with more or less atypical cases. On this note, we discuss the usage of the closest connection directly as a connecting factor in conflicts rules. Finally, we pay attention to the so-called escape clause.

Key words: conflicts of law, the closest connection principle, conflicts justice, Act No. 97/1963 Coll.

Úvod
Popri medzinárodnej právomoci a uznaní a výkone cudzích rozhodnutí je kolízne právo jednou z pilierových oblastí medzinárodného práva súkromného. Poslaním kolízneho práva je určovanie rozhodného práva pre súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. Doktrinálne východiská tejto vetvy medzinárodného práva súkromného sa počas histórie menili. Od antiky do vrcholného stredoveku sa zásadne odmietala myšlienka, že by súd mal za istých okolností posudzovať cezhraničné veci cudzím právom, a uprednostňovalo sa použitie
lex fori.
Od vrcholného stredoveku začala kolíznemu právu dominovať tzv. štatutárna teória. Výraznejšie náznaky dogmatického odklonu od tejto teórie sa začali objavovať až na prelome 18. a 19. storočia, a to predovšetkým v germánskej jurisprudencii.
1)
Skoncipovala sa tu myšlienka, že úlohou kolízneho práva je vyhľadať ten právny poriadok, ktorému právny vzťah podľa vlastnej povahy patrí alebo ktorému je podrobený.
2)
Pre každú kategóriu právnych vzťahov sa má nájsť ich "sídlo".
3)
Reakcia odbornej verejnosti na tento nápad bola prevažne pozitívna a vznikla nemalá iniciatíva pracovať na jeho zdokonalení. Počas 19. storočia tak došlo k precizovaniu načrtnutej idey a zhruba ku jeho koncu sa aj zavŕšilo jej formovanie. Výsledkom bol vznik fenoménu, pre ktorý sa vžilo označenie "princíp najužšej väzby". Podľa tohto princípu sa majú cezhraničné súkromnoprávne vzťahy spravovať právnym poriadkom, s ktorým sú najintenzívnejšie prepojené. Faktormi, ktoré sú zohľadňované pri hodnotení tejto prepojenosti, sú všetky relevantné geografické, subjektívne a objektívne činitele. Princíp najužšej väzby v tomto chápaní sa stal vedúcou hodnotou moderného vnútroštátneho aj nadnárodného kolízneho práva a je ňou dodnes. Zatiaľ čo mnohým iným európskym krajinám je rozoberaný koncept dobre známy aj na vedecko­pedagogickej či legislatívnej úrovni, slovenské kolízne právo s ním operuje pomerne rozpačito, a to aj v terminologickej aj v doktrinálnej rovine. Terminologická rozpačitosť sa prejavuje v používaní pojmu "rozumné a spravodlivé usporiadanie vzťahu", ktorému sa bližšie venujeme neskôr. Doktrinálna rozpačitosť je zas viditeľná na viacerých miestach zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej SZMPS). S výhradou budúceho podrobnejšieho odôvodnenia je princíp najužšej väzby v SZMPS podľa nás raz zohľadnený nedostatočne (najmä § 21 ods. 1; § 22 ods. 1; § 33) a inokedy sa zas využíva, aj keď by sa z povahy veci nemal (§ 35). Práve absencia literatúry uspokojivo pokrývajúcej princíp najužšej väzby a ťažkopádne zaobchádzanie s touto fundamentálnou hodnotou v slovenskom kolíznom práve nás motivovali chopiť sa uceleného všeobecného spracovania danej matérie, a to s ohľadom na súčasné poznatky zahraničnej právnej vedy hlavne germánskeho pôvodu. Veľkou hnacou silou pre nás bolo aj presvedčenie, že tento článok by mohol poslúžiť ako hodnotná pomôcka pre nadchádzajúce rekodifikačné práce na slovenskom medzinárodnom práve súkromnom. Pre úplnosť napokon zdôrazňujeme, že táto stať má uvádzací charakter a podrobnejšie skúmanie parciálnych kolíznoprávnych otázok spojených s princípom najužšej väzby prenecháva ďalším vedeckým prácam.
Stať rozdeľujeme na dve časti. V prvej časti sa venujeme charakteristike princípu najužšej väzby a jeho konkretizácii, ako aj jeho vzťahu k iným pojmom a hodnotám kolízneho práva. V tomto spojení definujeme na jednej strane pojmy tomuto princípu príbuzné, na druhej zas hodnoty konkurenčné. Druhá časť článku sa koncentruje na kolíznoprávne techniky posilňujúce princíp najužšej väzby. Sú nimi využitie najužšej väzby ako hraničného určovateľa a nástroj zvaný "úniková klauzula".
1. Princíp najužšej väzby a jeho vzťah k iným pojmom a hodnotám kolízneho práva
1.1. Definícia princípu najužšej väzby
Definícia princípu najužšej väzby podľa nás vzniká syntézou troch pojmov: princíp, najužšia väzba a účel kolízneho práva. Význam najužšej väzby sme naznačili už v úvode: že sa zisťuje podľa všetkých podstatných geografických, objektívnych a subjektívnych činiteľov.
4)
Zostáva teda objasniť pojem (a) princíp, pripomenúť (b) účel kolízneho práva a napokon sformulovať definíciu princípu najužšej väzby.
Ad (a):
Právo sa vyznačuje rozmanitosťou pravidiel. Tá sa prejavuje nielen vo formách, v ktorých sú právne pravidlá vyjadrené, ale aj v stupni abstraktnosti či konkrétnosti. Najabstraktnejšími a hierarchicky vysokopostavenými pravidlami práva sú princípy.
"Princíp" sa však v právnickom jazyku nezriedka mieša s pojmami "zásada", "norma" či "pravidlo", pričom význam a vzájomné vzťahy medzi uvedenou štvoricou často nie sú dostatočne zreteľné. Na účely terminologickej zrozumiteľnosti tejto práce každopádne postačí, ak vzťah pojmov v dvojiciach "pravidlo - norma" a "princíp - zásada" ustálime v oboch prípadoch tak, že ide o synonymá. Z hľadiska stupňa abstraktnosti uvedené pojmy zoraďujeme zostupne v poradí pravidlo (norma) - princíp (zásada). Každý princíp teda chápeme ako pravidlo, ale nie každé pravidlo chápeme ako princíp.
Ak máme o najužšej väzbe hovoriť ako o princípe, najskôr musíme ustáliť, čo pod týmto pojmom vlastne rozumieme. To dozaista nie je jednoduchá úloha, dôkazom čoho je skutočnosť, že mnohí poprední myslitelia z oblasti právnej teórie jej zasvätili nemalú porciu svojho akademického života.
5)
K jednotnému záveru však nedospeli. Bez ambície riešiť právnoteoretické dilemy je každopádne potrebné určiť si aspoň pracovnú definíciu "princípu". Pomerne zrozumiteľné vymedzenie ponúka
Alexy
: Princípy sú "normy, ktoré prikazujú, aby sa v rámci právnych a skutkových možností niečo v čo najväčšom rozsahu realizovalo".
6)
Zatiaľ čo existujú aj strešné, "nadotvetvové" právne princípy, ako napr. princípy právneho štátu, svoj súbor princípov má v zásade každé odvetvie a často aj pod­ odvetvie právneho systému. Doterajší vývoj medzinárodného práva súkromného dospel k tomu, že sa do súboru princípov kolízneho práva zaradil princíp najužšej väzby.
Ad b):
Účelom kolízneho práva je určiť, právnym poriadkom ktorého štátu sa majú spravovať súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom.
Syntézou trojice "princíp", "najužšia väzba" a "účel kolízneho práva" dospievame k nasledujúcej definícii: Princíp najužšej väzby v kolíznom práve má zaručiť, aby sa cezhraničné súkromnoprávne vzťahy spravovali vždy tým právnym poriadkom, s ktorým sú geograficky a inak objektívne či subjektívne najsilnejšie prepojené, ak to právne a skutkové okolnosti dovolia.
1.2. Konkretizácia princípu najužšej väzby
Po spoznaní významu princípu najužšej väzby sa môžeme presunúť k otázke, akým základným spôsobom sa daný princíp v kolíznom práve napĺňa. Hľadanie odpovede je neoddeliteľne spojené s prostriedkom na určovanie rozhodného práva v cezhraničných veciach - s kolíznymi normami. Jedno z delení kolíznych noriem rozlišuje jednostranné (neúplné) a dvojstranné (úplné, všestranné
7)
) kolízne normy.
8)
Dvojstranné kolízne normy cez tzv. hraničný určovateľ "navigujú" sudcu na právo štátu, ktorému má daný vzťah podliehať.
9)
Jednostranné kolízne normy na druhej strane neobsahujú hraničný určovateľ. Normotvorca nimi stanovuje predpoklady, na ktorých základe sa na vymedzený okruh otázok uplatní právo štátu konajúceho súdu. Výskyt jednostranných kolíznych noriem je v porovnaní s dvojstrannými podstatne nižší.
10)
Je preto pochopiteľné, že z pohľadu skúmania princípu najužšej väzby sú významnejšie dvojstranné kolízne normy. Dôležitým elementom týchto kolíznych noriem je hraničný určovateľ. Ide o kritérium, podľa ktorého sa má istá právna otázka podriadiť nejakému právnemu poriadku. V závislosti od druhu právneho vzťahu bývajú hraničnými určovateľmi (spoločný) obvyklý pobyt,
11)
(spoločné) štátne občianstvo,
12)
miesto právneho alebo protiprávneho konania
13)
a ďalšie.
14)
Ak hraničný určovateľ dovádza právny vzťah k príslušnému
lex causae
, výber vhodného kritéria na túto pozíciu by mal byť stredobodom pozornosti takého normotvorcu, ktorý má v úmysle naplniť princíp najužšej väzby. Hraničné určovatele v dvojstranných kolíznych normách sú preto zväčša manifestom toho, čo ich tvorca za bežných okolností považuje za najvýznamnejšie kritérium na naplnenie princípu najužšej väzby. Proces výberu hraničných určovateľov pre kolízne normy sa teda pomenúva aj "konkretizácia najužšej väzby".
15)
Nie je vždy jednoduché zistiť, či sa legislatívec pri prijímaní kolíznych noriem riadil zásadou najužšej väzby alebo inou významnou hodnotou.
16)
Zahraničné kódexy medzinárodného práva súkromného a nariadenia Európskej únie (ďalej EÚ alebo Únia) totiž len zriedka výslovne deklarujú, že vzťah s cudzím prvkom chcú podriadiť právu, s ktorým je najužšie previazaný.
17)
Z tohto dôvodu je k želanému zisteniu možné dospieť jednak hlbšou analýzou kolíznych noriem pre konkrétne skupiny právnych vzťahov, ako aj výkladom celého právneho predpisu ako celku.
1.3. Príbuzné pojmy
Popri princípe najužšej väzby sa v kolíznoprávnom žargóne veľmi často používajú dva pojmy, ktorých význam na prvý pohľad nie je príliš jasný. Žiada sa preto objasniť tieto pojmy a vymedziť ich vzťah k princípu najužšej väzby. Ide o pojmy "kolíznoprávna spravodlivosť" a "medzinárodná rozhodovacia harmónia".
1.3.1 Kolíznoprávna spravodlivosť
Teória kolízneho práva rozpracovaná v 19. storočí
18)
sa zvykne označovať ako klasické medzinárodné právo súkromné, resp. klasické kolízne právo.
19)
Metodika právnikov z tejto školy sa vyznačovala tým, že pri hľadaní rozhodného práva pre cezhraničné vzťahy sa neriadili obsahom kolidujúcich právnych poriadkov. Nezaujímalo ich teda, v akej miere sú vecné normy potenciálne rozhodných práv výhodné či nevýhodné pre subjekty právneho vzťahu. Uvažovali výlučne "meta­hmotnoprávne", a týmto spôsobom dospeli k záveru, že vzťahy s cudzím prvkom sa majú riadiť právom toho štátu, kde majú svoje ťažisko, resp. centrum, či sídlo. Postupne sa z tejto terminológie vyvinula dnes už ustálená "najužšia väzba". Ak sa strety právnych poriadkov riešia na základe opísaného ideologického podkladu, hovoríme o tzv. kolíznoprávnej spravodlivosti
20)
nadviazania na rozhodné právo. Z uvedeného vyplýva, že kolíznoprávne spravodlivé posúdenie cezhraničných vzťahov sa riadi podľa princípu najužšej väzby. Kolíznoprávna spravodlivosť a princíp najužšej väzby sa preto používajú synonymicky.
1.3.2 Medzinárodná rozhodovacia harmónia
Okrem kolíznoprávnej spravodlivosti sa v spojení s cieľmi kolízneho práva používa aj pojem "medzinárodná rozhodovacia harmónia". Pôvodcom tohto konceptu sa stal
Savigny
, keď vyslovil, že právne vzťahy by pri strete zákonov mali byť kolíznoprávne rovnako posúdené bez ohľadu na to, v ktorom štáte sa o nich rozhoduje.
21)
V súčasnosti však ešte stále ide skôr o ideál ako o reálny cieľ. Absolútne naplnenie medzinárodnej rozhodovacej harmónie totiž vyžaduje, aby všetky štáty sveta používali rovnaké kolízne právo, t.j. aj jeho všeobecnú aj osobitnú časť. V celosvetovom meradle stále ide o utópiu, no snahy o "regionálnu" rozhodovaciu harmóniu vidíme v unifikačných kolíznoprávnych predpisoch Únie. Preto sa v tejto súvislosti hovorieva o "európskej rozhodovacej harmónii".
22)
Ak teda máme konfrontovať princíp najužšej väzby a medzinárodnú rozhodovaciu harmóniu, dospievame k záveru, že obe hodnoty plnia v kolíznom práve samostatné úlohy. Zatiaľ čo princíp najužšej väzby je referenčnou hodnotou pri určovaní rozhodného práva, medzinárodná rozhodovacia harmónia sleduje jednotu tohto procesu v čo najväčšom množstve štátov. Medzinárodnú rozhodovaciu harmóniu teda nezaujíma výstavba kolíznych noriem a jej doktrinálne odôvodňovanie, ale to, aby výsledky aplikácie kolízneho práva boli, pokiaľ možno, všade na svete totožné. Z uvedeného vyplýva, že princíp najužšej väzby (kolíznoprávna spravodlivosť) a medzinárodná rozhodovacia harmónia sú dva separátne koncepty, ktoré slúžia na naplnenie rozličných cieľov kolízneho práva.
1.4 Konkurenčné hodnoty
Kolíznoprávna spravodlivosť je síce dominantná, no nie jediná hodnota pri riešení stretu právnych poriadkov v súkromnoprávnom styku. Posudzovanie niektorých situácií totiž niekedy ovplyvňujú aj iné činitele. Na jednej strane je to obsah kolidujúcich právnych poriadkov a ich dôsledky na právny vzťah. Ak sa výstavba kolíznych noriem, resp. niektorých inštitútov kolízneho práva opiera o tento základ, hovorí sa o materializácii kolízneho práva, resp. materiálnoprávnej spravodlivosti ako o protipóle kolíznoprávnej spravodlivosti.
23)
Na druhej strane je to autonómia vôle pri voľbe rozhodného práva.
1.4.1 Materializácia kolízneho práva
Materializácia kolízneho práva má viaceré prejavy. Identifikujeme predovšetkým tieto: princíp výhodnosti; ochrana slabšej strany v zmluvných vzťahoch; ochranné mechanizmy.
Ad a): Princíp výhodnosti
Princípom výhodnosti sa vyznačuje určovanie rozhodného práva pre formu niektorých právnych úkonov. Kolízne normy pre formu právnych úkonov sú spravidla konštruované ako alternatívne nadviazania. Princíp výhodnosti má v tomto kontexte podobu tzv. zásady
favor negotii
- pre formálnu platnosť právneho úkonu postačí, ak sú splnené podmienky hociktorého právneho poriadku určeného podľa alternatívnych nadviazaní. Myšlienkou uvedenej úpravy je, že platnosť vybraných právnych úkonov v cezhraničnom súkromnoprávnom styku by nemala stroskotávať pre nedostatky vo forme.
24)
Na princíp výhodnosti natrafíme aj pri deliktuálnom štatúte. Pri strete právnych poriadkov v tejto oblasti sa v niektorých prameňoch občas prikazuje súdu použiť to právo, ktoré je pre poškodeného najpriaznivejšie, resp. poškodenému sa umožňuje vybrať si medzi právom miesta konania a právom miesta vzniku škody
25)
- tzv.
favor laesi
.
26)
Materializáciou sú ďalej poznačené aj kolízne normy pre také cezhraničné súkromnoprávne vzťahy, ktorých hlavným subjektom je maloleté dieťa. Dominujúcim záujmom pri tvorbe kolíznych noriem v tejto oblasti je ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa - tzv.
favor minoris.
Tá sa deklaruje aj v preambule Dohovoru o ochrane detí, pričom je zároveň jeho základnou výkladovou maximou.
27)
Princíp výhodnosti teda narúša princíp najužšej väzby tak, že sa určovanie rozhodného práva prikláňa k právnemu poriadku obsahovo prospešnejšiemu pre konkrétny subjekt právneho vzťahu, a to bez ohľadu na to, ako intenzívne je daný subjekt či vzťah s týmto právom previazaný.
Ad b): Ochrana slabšej strany v zmluvných vzťahoch
Princíp najužšej väzby je oslabený aj pri zmluvných vzťahoch s účasťou tzv. slabšej strany. Za slabšiu stranu sa zvyčajne považujú spotrebiteľ a zamestnanec. Kolízne právo sa usiluje prispieť k väčšej rovnováhe subjektov spotrebiteľských vzťahov a individuálnych pracovnoprávnych vzťahov tak, že určovanie rozhodného práva odvodzuje primárne od slabšej stran
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 1/2022

1/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov