Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej únie
Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov Európskej
únie
JUDr.
Milan
Hodás
riaditeľ legislatívno-právneho odboru Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu
SR, doktorand, katedra ústavného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského,
Bratislava
HODÁS, M.: Problematika názvov právnych predpisov a názvov právnych aktov
Európskej únie. Právny obzor, 96, 2013, č.2, s.126 - 136.
The issue of titles of the bills and of the legal acts of the European Union.
In
the presented contribution, the author deals with the names of the bills in terms of related
legislative technics and requirements on law-making resulting from the value orientation of the
legal system on the rule of law, i.e. particularly the requirements for transparency - a good
orientation in law, the requirement of legal certainty and clarity of the law. The author also
describes the essentials of the names of the acts of the European Union and associated legislative
technique. Critically speaks above a change of names of the legislation as well as changing the
names of the acts of the European Union, which makes the already difficult orientation in the system
of law even more difficult. As a possible way to improve the orientation in the system of law sees
electronization of authentic versions of the legislation, which will serve as a legitimate authentic
source of law.Key words:
change of name of legal regulation, legislative technique,
transparency of law, comprehensibility of law, access to law, publication of authentic electronic
versions of legal normsÚvod
Podľa Ulpiana - Právne pravidlá sú tieto: čestne žiť, nikomu neubližovať a každému priznať, čo
mu patrí.1) V dnešnej komplikovanej postmodernej spoločnosti sme nútení (máme
tendenciu) vyjadrovať Ulpianovu jednoduchú a výstižnú tézu vo veľkom množstve právnych predpisov -
t.j. rozsiahlou normotvorbou.
Iuris praecepta haec sunt: honeste vivere, alterum non laedere, suum
cuique tribuere
Požiadavky na normotvorbu sú determinované hodnotovou orientáciou právneho
poriadku.2) Slovenská republika sa ako právny štát v normotvorbe usiluje o
dodržania princípov právneho štátu, teda aj princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je požiadavka
na oprávnenú dôveru v právo, t.j. prístupnosť práva, poznateľnosť práva a predvídateľnosť
práva.3) Na tieto požiadavky potom reflektujú legislatívno-technické pravidlá
normotvorby. V právnom štáte musí mať právo okrem materiálnej aj náležitú formálnu kvalitu. V teórii
práva sa v tomto kontexte hovorí o tzv. formálnych hodnotách práva, ktoré síce neurčujú obsah
právnych predpisov, majú však právu zaistiť samotnú existenciu, akceptáciu a aplikovateľnosť. Podľa
Ústavného súdu Českej republiky medzi tieto hodnoty patria hodnoty ako poriadok, predvídateľnosť,
sloboda od arbitrárnosti, právna rovnosť či právna istota.4) Jednoducho
povedané, každá právna úprava musí vyjadrovať rešpekt k všeobecným právnym zásadám (princípom), ako
je dôvera v právo, právna istota a predvídateľnosť právnych aktov, ktoré štrukturujú právny poriadok
demokratického právneho štátu, resp. sú z neho odvoditeľné. V súvislosti s legislatívno-technickými
požiadavkami je potrebné osobitne akcentovať princíp predvídateľnosti práva ako jeden z princípov
vyplývajúcich z princípu právneho štátu.5) Princíp predvídateľnosti práva ako
dôležitý atribút právneho štátu podstatným spôsobom súvisí s princípom právnej istoty a je
nevyhnutným predpokladom všeobecnej dôvery občanov v právo.6)
Možno skonštatovať, že jedným zo základných cieľov a dôvodov existencie legislatívnej
techniky je prehľadnosť, jednotnosť a zrozumiteľnosť právneho poriadku. Zbyněk Šín uvádza: metodický
prístup k tvorbe právnych predpisov má zabezpečiť rešpektovanie stability, systémovosti, jednoty,
súladu, vnútornej previazanosti, normatívnosti a zrozumiteľnosti právneho
predpisu.7) Príprava a spracovanie právnych predpisov podlieha legislatívnym
pravidlám už od čias Márie Terézie.8) Vo svojom liste zo 4. augusta 1772,
adresovanému vtedajšiemu prezidentovi najvyššieho súdu, vtedy zákonodarnej komisii nariadila, aby sa
pri vypracúvaní Všeobecného občianskeho zákonníka
(
"Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch"
) riadila týmito zásadami:1.
"Látku jest přehlednouti a ze zákona vypustiti to, co patří do
učebnice.
2.
Jest se vyjadřovati, pokud možno, krátce a zbytečné podrobnosti, zejména ty, které
jsou pro zákonodárce lhostejné, jest přejíti.
3.
Jest se vystříhati dvojsmyslností, nejasností, zbytečného opakování a rozvláčnosti
v nařízeních, o kterých žádný rozumný člověk nepochybuje.
4.
Není se vázati na římské právo a jest za základ bráti přirozenou
slušnost.
5.
Není se pouštěti do subtilností a jest usilovat o
jednoduchost.".
9)Významnú rolu tu zohrávajú legislatívno-technické pravidlá týkajúce sa názvov právnych
predpisov.
Názov právneho predpisu a Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej
republiky
Názov právneho predpisu je pre adresáta právnych noriem dôležitý pre orientáciu v právnom
poriadku. Pre adresátov právnych noriem obsahuje veľa významných informácií, bez ktorých by práca s
právnymi predpismi (normami v nich obsiahnutými) nebola možná.10) A v
situácii, keď zlyhávajú, resp. sú nedoceňované mimoprávne mechanizmy regulácie spoločenského života,
v situácii postmoderného11) polycentrizmu práva,12)
hypertrofie právnych noriem (nazývanej aj "legislatívna smršť") a legislatívneho optimizmu, t.j.
predstavy, že riešenie každého spoločenského problému je možné pomocou prijatia právneho predpisu,
je orientácia v právnom poriadku mimoriadne dôležitý faktor.
Základom dobrej orientácie v právnom poriadku, základom jeho prehľadnosti a exaktnosti je
metodický prístup k normotvorbe - používanie legislatívnych pravidiel. Vyjadrením metodického
prístupu k normotvorbe sú v dnešnej dobe (v neposlednom rade) legislatívne pravidlá tvorby právnych
predpisov vypracúvané na úrovni vlády Slovenskej republiky, ako aj na úrovni Národnej rady
Slovenskej republiky. Tieto legislatívne pravidlá obsahujú vyjadrenie požiadaviek kladených na
právny predpis, ako aj podrobné legislatívno-technické pokyny pre tvorcov právnych noriem (členov
vlády, poslancov, legislatívnychpracovníkov). Účelom legislatívno-technických pokynov je určiť
jednotnú legislatívnu techniku pri príprave a vyhlasovaní právnych predpisov. Podľa článku 2
Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky je cieľom legislatívnych prác pripraviť taký
zákon, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku
zlučiteľného s právom Európskej únie, pričom vyváženosť právneho poriadku spočíva v súladnom
pôsobení všetkých jeho súčastí. Podrobnosti o tom, ako napísať zrozumiteľný a prehľadný právny
predpis, obsahujú Legislatívno-technické pokyny obsiahnuté v prílohe č.5 k Legislatívnym pravidlám
vlády Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou názvu právneho predpisu je informovať adresáta o tom, čo
je v právnom predpise riešené a aký je účel jeho vydania,13) čiže môžeme
hovoriť o súčasti funkcie "prehľadnosť". V súvislosti s názvom právneho predpisu
Legislatívno-technické pokyny uvádzajú:
"15. Názov právneho predpisu okrem jeho označenia slovom "zákon", "nariadenie vlády
Slovenskej republiky", "vyhláška, výnos, opatrenie (príslušného ústredného orgánu štátnej správy)"
obsahuje dátum schválenia právneho predpisu a stručné vymedzenie jeho hlavného obsahu. Bodka za
názvom sa nedáva. Názov právneho predpisu má byť stručný. Ak sa nemožno vyhnúť dlhšiemu názvu,
odporúča sa v zátvorke pripojiť ešte jeho stručné slovné označenie, napríklad
"Zákon č.364/2004 Z.z. o vodách a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný
zákon)".
16. Právne predpisy vydávané ústrednými orgánmi
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).