Regionalizmus ako nástroj zmeny vo vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), časť 2.

The relationship between international and national law has been traditionally defined by the theories of monism and dualism.¹⁾ These theories became established in a period when it was argued about the primacy of international law over national law or , or whether international law can be regarded as an autonomous legal system worth of adherence. However, the ideas have been replaced by reflections on the relationship between legal systems as such, in particular in the European area, where European law has wedged in between international and national law. The European Union continuously strengthens the autonomy of European law; therefore we present several considerations on the influence of European law as another legal order applicable by authorities of the member states on the relationship between the laws in conditions of the European region. Although the theory of pluralism is not a generally established and respected theory describing the relationship among international, European and national laws, a variety of different considerations lead us to revise our view of this relationship. They include new functions of international law, European regionalism and internationalization of constitutional law and other concepts, which were initially only applicable to national law. Also these reasons bring the ideas on legal pluralism of laws to the foreground. However, there are also considerations, which undermine the position of pluralism as a suitable theory for the relationship among international, European and national law, such as fragmentation of international law undermining the legal certainty in international law or constitutionalism at global or European level.

V prvej časti príspevku sme poukázali na niekoľko skutočností odôvodňujúcich vznik myšlienok o právnom pluralizme, preto je obsahom tejto časti príspevku objasne nie samotného pojmu pluralizmu a jeho niekoľkých podôb.

Pluralizmus môže byť použitý vo vzťahu k pluralite alebo početnosti platných právnych noriem v jednom právnom poriadku alebo, v globálnom rozsahu, vo vzťahu k početnosti právnych poriadkov. Zaujímavosťou je, že pojem pluralizmus sa používa v medzinárodnom práve vo vzťahu k pluralite noriem, prameňov a režimov v rámci medzinárodného práva (interný pluralizmus), rovnako ako vo vzťahu k pluralite právnych poriadkov mimo medzinárodného práva (externý pluralizmus).²⁾ Pojem pluralizmu sa môže taktiež používať iným spôsobom, a to s odkazom na rovnocenné právne normy alebo pramene, či už v rovnakom právnom poriadku, alebo medzi odlišnými právnymi poriadkami. V tomto zmysle je tak pluralizmus opakom hierarchie a vzťahuje sa na úroveň právnych noriem rovnakého právneho poriadku alebo rôznych právnych poriadkov prekrývajúcich sa na danom území alebo spoločnosti.³⁾

BurkeWhite⁴⁾ svojimi myšlienkami o medzinárodnom právnom pluralizme navrhuje, aby sa na medzinárodné právo nehľadelo ako na systém podliehajúci fragmentácii, ale ako na systém meniaci sa na pluralitný. Namiesto podkopávania medzinárodného práva fragmentáciou tak môžu byť pravidlá, inštitúcie a procesy medzinárodného právneho poriadku posilnené vznikom medzinárodného právneho pluralizmu. Pri hodnotení, či medzinárodné právo prechádza procesom fragmentácie, je potrebné zamerať sa nielen na určitý špecifický aspekt vývoja medzinárodného práva, ale je potrebná kompletná analýza zameraná na skúmanie mnohých trendov a spôsobov, ktorými sú vzájomne prepojené. Preto je potrebné zvážiť trendy, ako sú diverzifikácia súdnych tribunálov aplikujúcich medzinárodné právo, nárast a potenciálny konflikt právnych noriem, vzrastajúce možnosti neštátnych subjektov pred medzinárodnými súdnymi orgánmi (pričom tieto trendy podnecujú pluralizmus), rozdiel medzi právomocou a rozhodným právom v rámci medzinárodných súdnych tribunálov, rýchly nárast medzisúdneho dialógu, zjednocovanie procesov a tradícií naprieč súdmi a právnymi systémami a vznik hybridných súdov začleňujúcich vnútroštátne a medzinárodné znaky (tieto trendy poukazujú na nové formy vzájomného pôsobenia vnútroštátnych a medzinárodných činiteľov a na vznik medzinárodného právneho pluralizmu). Takýmto porovnaním dokazuje, že nebezpečenstvá spojené s fragmentáciou sú nadhodnotené a vznikajúci medzinárodný právny pluralizmus môže byť vysoko prínosný pre posilnenie medzinárodného práva. Hovorí tak o novom type medzinárodného právneho systému, ktorý nie je plne fragmentovaný, ale ani úplne jednotný. Pluralitný právny systém akceptuje rad rôznych, ale rovnako legitímnych normatívnych možností výberu medzi vnútroštátnymi a medzinárodnými inštitúciami, ale robí tak v rámci jednotného, univerzálneho systému. V dôsledku širokého súboru súdnych orgánov môžu byť záväzky, ktorým čelia štáty, interpretované odlišne rôznymi súdmi a môžu si odporovať. Na druhej strane však rešpekt pre legitímnu odlišnosť prirodzenú pre pluralistickú koncepciu môže v skutočnosti zvýšiť efektivitu medzinárodného práva, a to zvyšovaním legitimity a politickej akceptovateľnosti medzinárodnoprávnych pravidiel. Táto rozmanitosť a legitímna odlišnosť môže podporiť zhodu ústiacu do efektívnejšieho, aktívnejšieho a robustnejšieho medzinárodného právneho systému.⁵⁾

Pluralizmus by však podľa Violu⁶⁾ nemal byť zamieňaný s pojmom pluralita. Pre právny pluralizmus je nevyhnutné, aby každý právny poriadok, nielen vnútroštátny, nebol nastavený ako výhradný, a teda z vlastného uhla pohľadu by mal každý uznať ako legitímne právne nároky iných poriadkov bez toho, aby ich inkorporoval. Z jeho pohľadu je nevyhnutné, aby všetky dotknuté pramene práva boli považované za legitímne, mali by sa týkať rovnakej skutočnosti alebo sociálnej situácie a v niektorých ohľadoch by mali byť odlišné, no nemala by byť prezentovaná žiadna jasná či ustálená normatívna hierarchia.

Myšlienky o pluralizme právnych poriadkov sa objavujú najmä v súvislosti so zamýšľaním sa nad dopadmi globalizácie či internacionalizácie, najmä pokiaľ ide o tradičné vnímanie oddelenosti medzinárodného a vnútroštátneho práva. Nijman a Nollkaemper⁷⁾ poukazujú na vývojové tendencie, ktoré vyvolávajú nové úvahy nad vzťahom právnych poriadkov, medzi ktoré patrí aj vytváranie súboru medzinárodných hodnôt, spojených s Rule of Law a ľudskými právami, ktoré tvoria základ politiky štátov, medzinárodných vládnych i nevládnych organizácií, a ktoré tak zasahujú do domény vnútroštátneho i medzinárodného práva. Politický a sociálny kontext, ktoré pôvodne inšpirovali teórie dualizmu a monizmu, sa z ich pohľadu od súčasného veľmi líšia. Súčasné vývojové tendencie v neprávnych oblastiach, odlišné od tých, ktoré inšpirovali teórie mon