Reschová, J. - Kindlová, M. - Grinc, J. - Preuss, O. - Antoš, M. Státověda: Stát. Jednotlivec. Konstitucionalizmus.

Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, 484 s., ISBN 978-80-7598-321-3

             Na pulty právnických kníhkupectiev sa pomaly vracajú diela venované štátu. Po roku 1989 nahradili učebnice teórie štátu a práva knihy o teórii práva a až neskoršie sa objavili diela nazvané štátoveda. Nadviazali na prerušenú tradíciu relatívne samostatného štúdia štátu predstavujúceho asi nevyhnutnú súčasť právnického vzdelania. Na záver recenzovanej knihy sa nachádza resumé v angličtine nazvané Theory of State, ktoré pripomína, že pojmy štátoveda a teória štátu označujú veľmi podobné oblasti výskumu a možno ide hlavne o obvyklé názvy v rozličných jazykových a čiastočne i kultúrnych prostrediach.

            Kolektív autorov zvolil názov štátoveda spojený so stredoeurópskym prostredím. Vytvoril kultivovanú a dobre sa čítajúcu učebnicu, ktorá je zároveň aj vedeckým dielom, alebo vedeckú monografiu použiteľnú vo výučbe. Spojenie vedeckosti a pedagogického využitia patrí k tradícii veľkých štátovied symbolizovaných menom G. Jellineka. Autori preukázali schopnosť spracovať rozsiahlu a zložitú problematiku do uceleného diela. Relatívna jednotnosť výkladu si zaslúži ocenenie vzhľadom na početnosť autorského kolektívu a svedčí o jeho pozornom vedení. Zvlášť možno vyzdvihnúť, že autori na viacerých miestach pripomenuli tézy, ktoré po vyslovení pôsobia ako notoriety, ale majú zásadný význam.

            Monografia sa opiera o úctyhodný počet vhodne zvolenej odbornej spisby, českej i cudzojazyčnej. Ide vlastne o spojenie poznatkových základní jednotlivých autorov. Na pozadí tejto odbornej literatúry prekvapuje neprítomnosť C. Schmitta, ku ktorého postojom má súčasnosť kritické stanovisko, ale pre štátovedu je potrebný.

            Systematika práce je prehľadná a prispieva k orientácii čitateľa a zvlášť študenta. Opiera sa o 15 ďalej členených kapitol a veľa prezrádza o zameraní diela. K najlepším častiam patrí kapitola 5 Ľudské práva a ich ochrana, ale patrí táto téma do rámca štátovedy? Ide o významnú problematiku týkajúcu sa vzťahu človeka a verejnej moci, ale nespadá skôr do teórie práva alebo do ústavného práva?

            Monografia napriek rozsahu typickému pre štátovedy neobsahuje výklad donucovacích či bezpečnostných zložiek štátneho mechanizmu (polícia, armáda, spravodajské služby, väzenstvo), ktorých poznanie asi nesprostredkuje iný povinný predmet a bez neho nie je možné pochopiť štát ako mocenskú organizáciu.

            Ideovým základom a zjednotiteľom knihy je liberalizmus. Sympaticky pôsobí transparentnosť jeho využívania, ale opomína sa existencia demokracie, právneho štátu atď. aj mimo liberalizmu.

            Silné i tienisté stránky diela dokumentujú jeho časti, ktoré sú obsahovo cenné a zaslúžia si pozornosť.

            Úvod vymedzuje štátovedu a poskytuje prehľad recentnej českej spisby z odboru. Patrí do neho aj kultivovaná esej, prečo študovať klasikov. Informuje aj o ceste vzniku monografie a jej autoroch.

            Kapitola 1. Štát. Základná charakteristika predstavuje náročný, obsažný a pre odborníka zrozumiteľný text, ktorý však môže byť pre študenta informačne pribohatý. To je však cena za spojenie vedeckej práce a učebnice. Pri kvalitnom výklade legitimity chýbajú názory a mená H. Arendta a C. Schmitta. Hľadanie historických zdrojov modernej štátnosti zahŕňa len "dobré a pekné" tradície a opomína napr. vojenskú demokraciu a absolutistickú monarchiu s profesionálnym štátnym aparátom. Predstavuje obraz idealizovanej cesty k liberálnemu demokratickému štátu. Kultivované objasnenie formovania štátu moderného typu vyúsťuje do nevhodného očier