Režim Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy - ETSI: Zásady, rozhodné právo a účinok ETSI voči predloženým vyhláseniam Straus, J.

In the context of European standardization efforts the European Telecommunications Standards Institute (ETSI) plays a special role. The Institute was founded upon an initiative on the EU-Commission with the aim of drafting European telecommunication standards in order to secure the interoperability, to advance the competition on the merits between technologies of different companies, and to serve the consumer's welfare.

The legal framework of ETSI, which is composed of ETSI Statutes, ETSI Directives, including ETSI Rules of Procedure and ETSI Intellectual Property Rights Policy, is governed by French law. This legal framework is so construed that ETSI standards, which constitute European norms, are and remain accessible to all companies also in case they fall within the scope of protection of one or more patents ("standard essential patents"). ETSI organs have ensure, if necessary assisted by the EU-Commission, that technologies which are covered by patents can become standards only if their proprietors irrevocably declare that they are prepared to irrevocably license their standard essential patents under fair, reasonable and non-discriminatory (FRAND) terms and conditions. In case a declaration according to Clause 6.1 of ETSI IPR Policy is refused, ETSI has to undertake all the measures which are necessary to prevent that the respective patented technology will become or remain a standard.

As the entire ETSI legal regime, also the legal qualification of the declaration given according to Clause 6.1 of the ETSI IPR Policy is governed by French law. According to Article 1121 of the French Civil Code (Code Civile), it is to be assumed that the declaration under Clause 6.1 of ETSI IPR Policy constitutes a , thus a contract in of third parties. From the established contractual relationship between the "Stipulant" (contractant), i.e. ETSI, and the "Promettant" (promisor), i.e. the proprietor of a patent designated as standard essential, rights accrue directly in of third beneficiaries, without any relationship between third beneficiaries and the contractant (ETSI). For the conclusion of the neither an acceptance of the third beneficiary is necessary, nor is the contract subject to any formalities. The acceptance, which is only necessary to effectuate the contract effects, and which has to be expressed towards the promisor, also does not need any specific form and can even be implied or tacit. From the point in time of the acceptance by the third beneficiary, the contract can only be revoked by consent of all parties. If subsequently the third beneficiary(ies) expresses his/her will to conclude a licensing agreement as regards specific standard essential patents, at this point in time a licensing agreement between the promisor and the third beneficiary into being. This is true even if the promisor subsequently would like to refuse the contract for some specific reasons. A final agreement (mutual consent) as regards the price, i.e. license royalty, is no precondition for the coming into being of the license contract. In case of dispute the fixing and the assessment of the reasonableness of the price is a matter for courts. It should be added that a subsequent assignment of the standard essential patent(s) at issue to third parties does not affect the license concluded under the FRAND conditions, as it is revealed from Article L 613-8 of the French Code de la Propriété Intellectuelle (CPI). As it is further revealed from the case law of the District Court of Düsseldorf, which is conform with the opinions predominantly expressed in legal doctrine, a proprietor of a standard essential patent who has issued a declaration under clause 6.1 ETSI IPR Policy cannot claim an injunction against third party beneficiaries under a "stipulation pour autrui", if they have expressed their wish to license the respective patent. Only that way it can be secured that ETSI standards remain accessible under non-discriminatory and reasonable conditions fixed in a dispute by courts. The latter being an important pre-condition for the interoperability and competition on the merits between technologies of different companies to the well-being of consumers.

V globalizovanom svete čoraz komplexnejšie vznikajúcich technológií zohrávajú technické normy a normalizačné organizácie, ktoré ich určujú a spravujú, stále významnejšiu rolu. Tieto organizácie majú, okrem iného, za úlohu dbať aj o to, aby i normalizované technológie, ktoré sú podložené patentmi, boli prístupné každému za čestných/ spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok - "Fair, Reasonable, Nondiscriminatory" (FRAND). Tento príspevok sa zaoberá ETSI, jeho funkciami, právnymi základmi a spôsobom práce, osobitne otázkou, ako režim ETSI zabezpečuje, aby jeho normy, ktoré často utvárajú monopol ("Normmonopolen gewordene Standards"), nestáli v ceste schopnosti rôznych systémov vzájomne spolupracovať, t.t ich interoperabilite. Je pokusom, dúfajúc, že nie nepoužiteľným, prihovoriť sa tematickému okruhu, ktorý sa východiskovo týka tak medzinárodného súkromného práva, ako aj vlastného súkromného práva - záväzkového práva, poukazuje však i na právo duševného vlastníctva a súťažné právo.

Skôr, ako prikročíme k relevantným otázkam týkajúcim sa právnych základov režimu Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy (ETSI), treba aspoň v stručnosti venovať pozornosť úlohe, ktorá prislúcha normalizačným organizáciám a osobitne ETSI, v kontexte európskej súťažnej a inovačnej politiky, ako aj s touto úlohou - v rámci jej cieľov - spätému súťažnému a patentovému právu.

, bývalá komisárka EÚ pre hospodársku súťaž, poukázala vo svojom prejave 10. júna 2008¹⁾ na vzrastajúci význam technickým noriem, ku ktorým najskôr vyhlásila:

"Normy sú dnes jasne významnejšie ako predtým. Často uľahčujú ekonomiku s úspornejším rozsahom nákladov ("economies of scale"), avšak ich skutočný dopad na trh technológií spočíva v ich interoperabilite.

S rozvojom komunikačných sietí vzrástol význam interoperability medzi použitým zariadením, medzi poskytovanými službami a medzi výmenou dát. Interoperabilita podporuje súťaž na základe vecnej prednosti ("competition on the merits") medzi technológiami rôznych spoločností a pomáha predchádzať [trhovému rozhodovaniu]"lock-in".

Normy sú základom interoperability."

Keď komisárka EÚ poukázala na to, že existujú vlastnícky chránené ("proprietary") a voľné ("non-proprietary") normy, pričom - pokiaľ ide o druhú a tretiu generáciu mobilných technológií ("mobil technologies", "mobile Funktechnologien") - jadrom európskeho úspechu sú chránené technológie, upozornila na to, že ochrana duševného vlastníctva je stále nutná na zabezpečenie spravodlivej náhrady ("reward") za investície vložené do ich výskumu a vývoja a napokon kladie rečnícku otázku: "Čo to znamená v praxi?"

Nasleduje táto odpoveď

"Po prvé, malo by sa normalizovať len vtedy, keď je preukázateľný úžitok a nemalo by sa unáhliť s normovaním určitej technológie príliš skoro.

Po druhé, nevidím, že by bolo v záujme spotrebiteľov zahrnutie vlastnícky chránených technológií do noriem, keď nie je jasný a preukázateľný úžitok oproti nechráneným alternatívam.

Po tretie, normalizačné dohody sa majú zakladať na prednostiach zahrnutých technológií. Súťažné pravidlá bežne nedovoľujú spoločnostiam, aby si zasadli za stôl a dohodli technický rozvoj pre svoj priemysel. Preto, ak sa im to dovolí, musíme obozretne hľadieť na to, ako sa to deje.

* * *

Normalizačné orgány vykonávajú významnú prácu v rôznych okolnostiach. Avšak ako my všetci, ich pravidlá musia držať krok s meniacim sa obchodným prostredím. Ak potrebujú pomoc v sprísnení svojich pravidiel, aby sa vyhlo ich manipulovaniu v úzkych obchodných záujmoch, alebo ak chcú navrhnúť vhodné pravidlá, potom majú moju podporu. Moje dvere sú vždy otvorené.

Po štvrté, ak rozširujeme rozsah ochrany duševného vlastníctva na technológiu, mali by sme to robiť len vtedy, ak je to opodstatnené podľa zásad duševného vlastníctva, t.t na základe dôkazu, že také rozšírenie povedie k zväčšeniu rozsahu inovácií, a bude preto podporovať blaho spotrebiteľov.

Napokon, ak sa normy rozvíjajú cez spotrebiteľské preferencie, väčšinu času by sme nemali robiť nič.

* * *

Samozrejme, hoci silne verím v trhové nachádzanie správnych výsledkov, nie som naivná. Občasné intervencie budú nutné.

* * *

Tam, kde vlastník technológie využíva svoju moc,²⁾ môže byť nutný zásah orgánu na ochranu hospodárskej súťaže alebo jej regulátor. Nie je to vôbec ideálna situácia, ale ideálne by nebolo ani zbaviť orgán na ochranu hospodárskej súťaže jeho povinnosti chrániť súťažný proces a spotrebiteľov.

Ide v podstate o to, aby orgán na ochranu hospodárskej súťaže znovu vytvoril také podmienky súťaže, aké by mali vzniknúť z riadne uskutočňovaného normalizačného postupu."

Z týchto výkladov komisársky pre hospodársku súťaž N. Kroes možno vyvodiť iba záver, že normy a postupy, ktoré smerujú k ich prijatiu, zahŕňajú v sebe aj nutnosť, aby sa podnikateľské subjekty, zúčastnené na týchto technológiách, na normách dohodli, zjednotili, len pokiaľ je to súťažnoprávne (kartelovoprávne) prípustné; napríklad, ak prostredníctvom zabezpečenia interoperability Naproti tomu, ak sa používa trhová moc majiteľa chránených práv, zakladajúca sa niektorej norme, potom je povinnosťou úradov pre hospodársku súťaž zasiahnuť na ochranu súťažného procesu a spotrebiteľov.

Hoci toto zásadné vyhlásenie komisárky EÚ pre hospodársku súťaž pochádza z roku 2008, nevysvetľuje nič iné ako základné chápanie Komisie, ktoré vyjadrovala opakovane od prijatia Smernice rady 83/189/EHS o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti noriem a technických predpisov z 28. marca 1983.³⁾ Podľa druhého z odôvodnení tejto smernice sú obchodné obmedzenia na základe technických predpisov vzťahujúcich sa na výrobky označené ako prípustné iba vtedy, ak sú nevyhnutné na to, aby sa vyhovelo kogentným požiadavkám ( "zwingende Erfordernisse", "essential requirements", "exigences impératives") a ich cieľom je slúžiť verejnému záujmu, pre ktorý sú podstatnou garanciou. Zároveň čl. 1, bod 2. tejto smernice definuje ako "normu" ( "Norm", "standard", "norme") technickú špecifikáciu, ktorú schválila uznaná normalizačná organizácia na opakované alebo trvalé používanie, ktorej zachovávanie však nie je predpísané ako obligatórne ( "nicht zwingend vorgeschrieben ist", "not compulsory", "n´est pas obligatoire"). V 1. zozname príloh smernica uviedla - dodatkovo k normalizačným grémiám členských štátov - tiež Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELC), obidva v Bruseli.

Zriadenie ETSI, ktoré nasledovalo v roku 1988, má svoj pôvod v odporúčaní Komisie, vyjadrenom, okrem iného, v Zelenej knihe k normám ("Grünbuch zu Standards"). Podľa toho má byť úlohou ETSI navrhovanie európskych telekomunikačných noriem.⁴⁾

Od prijatia smernice 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti noriem a technických predpisov, ako aj predpisov o službách informačnej spoločnosti,⁵⁾ je ETSI uznaný - vedľa CEN a CENELEC - ako tretie "európske grémium pre normalizáciu".⁶⁾

Komisia si bola tiež vždy vedomá tak napätých vzťahov medzi právami na duševné vlastníctvo na jednej strane a normami na druhej strane, ako aj ich významu pre hospodársky a technický rozvoj. Hoci normalizácia a ochrana duševného vlastníctva sledujú rôzne ciele, podľa Komisie musia koexistovať na tom istom priemyselnom a hospodárskom poli. Účelom normalizácie je rozširovanie technológie vo verejnom záujme, zatiaľ čo práva na duševné vlastníctvo zabezpečujú ochranu súkromného vlastníctva.⁷⁾ V decembri 1991 sa Komisia vyjadrila, že by privítala taký vývoj, v priebehu ktorého by normalizačné grémiá schválili jasné podmienky pre začleňovanie práv na duševné vlastníctvo do noriem.⁸⁾ Vzhľadom na dobrovoľnú povahu normalizačných postupov Komisia sa neusiluje upraviť proces normalizácie zasahovaním priamo zákonnými opatreniami. Súčasne však zdôraznila:

Z tohto dôvodu Komisia nastavila rad zásad, o ktorých verí, že by mohli poskytnúť základ pre interné pravidlá, ktoré by mali vypracovať normalizačné grémiá. Tieto grémiá zostali slobodné, aby ustanovili pravidlá pre svoje členstvo a interné organizačné postupy. Výsledky ich činnosti musia, prirodzene, zodpovedať normalizačným potrebám Spoločenstva a byť v súlade s právom Spoločenstva a jeho medzinárodnými záväzkami.¹⁰⁾

Pravidlá, ktoré ETSI od svojho vzniku v roku 1988 schválila, treba teda chápať a vykladať v tom kontexte, že majú slúžiť - najmä prostredníctvom zabezpečenia interoperability - podpore súťaže na základe vecnej prednosti (resp. súťaže na základe vlastnej výkonnosti - "Leistungswettbewerb", "competition on the merits") medzi technológiami rôznych podnikov a byť na prospech spotrebiteľov. To platí celkom všeobecne, ale osobitne aj pre pravidlá, ktoré majú v centre pozornosti vyvážený vzťah medzi priemyselnými normami a právami na duševné vlastníctvo.

Michael Fröhlich, právny zástupca a riaditeľ právneho oddelenia ETSI ("legal affairs"), opísal potenciál tohto konfliktu a riešenia predstavené ETSI - okrem iného, takto:

"Normalizácia je však aj preto dôležitá, lebo sa ňou zamedzuje dvojité vynakladanie práce, znižujú výrobné náklady, podporuje súťaž a utvára vyššia dôvera k jednotlivým výrobkom, ktoré potom môžu medzi sebou plynule komunikovať. Úspech normalizácie sa pritom meria podľa rozšírenia a používania normy platnej v danom čase na trhu. Čím viac sa norma rozšíri a čím častejšie ju trh uplatňuje a spotrebitelia využívajú, tým bude úspešnejšia. Tento aspekt normalizácie je v napätom vzťahu k právam na duševné vlastníctvo a v ich rámci najmä k patentovému právu. Kolektívne normalizačné záujmy všeobecnej pospolitosti, ktorá si želá čo najväčšie rozšírenie a využívanie noriem, stoja diametrálne proti výlučnému charakteru patentového práva, ktoré sa zrkadlí v záujmoch majiteľa na ekonomickom zhodnotení jeho patentu. To nevyhnutne vedie ku konfliktom, ak obsah normy spadá do oblasti chránenej patentom, lebo majiteľ patentu má potom možnosť uplatnenie normy blokovať odmietnutím licencie. Kedykoľvek taký prípad nastane a aplikácia normy si nevyhnutne vyžaduje použitie chráneného technického riešenia ("technische Lehre"), takže norma sa nemôže použiť bez toho, aby nutne došlo k porušeniu patentu, ide o tzv. základné práva duševného vlastníctva ("essential IPR"), resp. podstatný patent ("wesentliches Patent"). Taký podstatný patent možno použiť aj na to, aby sa prekazila interoperabilita a zabránilo iným vyvíjať nové riešenia, ktoré sa môžu s existujúcimi riešeniami spájať.

Pre ETSI má vyriešenie tohto napätého vzťahu osobitný význam, pretože ICT,¹¹⁾ čo je sektor relevantný pre ETSI, sa vyznačuje veľmi vysokou inovačnou rýchlosťou, a tým aj veľmi vysokou hustotou patentov. Výzva pre verejne uznané normalizačné grémium pri riešení tohto napätého vzťahu teda spočíva v tom, aby vytvorilo čo najférovejšie vyrovnanie proti sebe stojacich záujmov. Konkrétne to znamená, že okrem práv majiteľov patentov, ktorí chcú svojím výlučným právom slobodne disponovať a hospodársky ho využiť, treba prihliadať aj na záujmy tých, ktorí by radi chceli normovateľné výrobky vyrábať a predávať za primeraných podmienok. Prirodzene, svoju rolu zohráva aj verejný záujem, pretože budúci používatelia normy by nemali byť zbytočne viazaní a ohraničení niektorou špeciálnou vlastníckou technologickou platformou. Napokon, treba tiež uvážiť, že aj samo normal