Rozhodovanie súdov týkajúce sa rodovej rovnosti a ľudských práv žien: niekoľko zamyslení nad právnickým diskurzom a jeho spoločensko-kontextuálnymi aspektmi

O význame sudcovského diskurzu v rámci právnického diskurzu niet pochýb. Tento druh diskurzu je kľúčovým nielen pri rozhodovaní o právach a povinnostiach konkrétnych subjektov v individuálnych právnych vzťahoch, ale má výrazný vplyv aj na normotvorbu, ktorá sa uskutočňuje jednak prostredníctvom interpretácie už existujúcich všeobecne záväzných právnych aktov,²⁾ jednak prostredníctvom vplyvu na obsah všeobecne záväzných aktov prijímaných prostredníctvom budúcich legislatívnych procesov.³⁾

Význam sudcovského diskurzu však netkvie len v jeho nezastupiteľnom postavení v systéme právnického diskurzu, ale aj v jeho postavení v rámci celospoločenského diskurzu, resp. v rámci jednotlivých druhov odborných diskurzov. Vzájomná podmienenosť a podobnosť argumentov používaných v rámci týchto diskurzov a ich výsledkov je (alebo by mala byť) daná vzájomnými interakciami medzi jednotlivými normatívnymi systémami spoločnosti, resp. medzi jednotlivými vednými odbormi.

Vplyv právnych noriem alebo iných výsledkov právnického diskurzu má pritom v týchto interakciách osobitné postavenie: donucovacia moc štátu, stojaca za jednotlivými právnymi normami alebo za individuálnymi právnymi aktmi môže totiž fungovať ako katalyzátor alebo naopak, ako spomaľujúci faktor dôležitých spoločenských procesov, resp. môže mať iný vplyv na jednotlivé spoločenské javy alebo vedné odbory. Významným prvkom v týchto interakciách je aplikácia právnych noriem súdmi, počas ktorej súdy v rámci právnického diskurzu nezriedka uplatňujú alebo generujú dôležité právne princípy alebo právnopolitické ciele.⁴⁾ Niektoré právne princípy môžu pritom s právnopolitickými cieľmi bezprostredne súvisieť, respektíve viacero právnopolitických cieľov je prevoditeľných na princípy svojho druhu.⁵⁾

Jedným z príkladov oblastí, v ktorých má právnický a osobitne sudcovský diskurz výrazný vplyv na spoločenské javy a procesy, je oblasť rodovej rovnosti a ľudských práv žien. Hoci rodová rovnosť a dodržiavanie ľudských práv žien formálne predstavujú dôležité právne a spoločenské postuláty, v praxi je diskriminácia žien a iné porušovanie ich práv stále neporazeným fenoménom - a navyše s výrazným štrukturálnym podtónom. Preto budeme tomuto javu v nasledujúcich riadkoch venovať pozornosť, a to z pohľadu vysporiadavania sa s ním v rámci sudcovského diskurzu. Sústredíme sa najmä na opis stavu v oblasti sudcovského diskurzu týkajúceho sa niektorých otázok rodovej rovnosti a ľudských práv žien a na pomenovanie jeho príčin. V závere sa pokúsime načrtnúť možné riešenia, ktoré by mohli napomôcť skvalitneniu sudcovského diskurzu v oblastiach, ktoré súvisia s rodovou rovnosťou a ľudskými právami žien, a tým prispieť k zlepšeniu právnej a faktickej situácie žien tak, aby bola v súlade s vnútroštátne aj medzinárodne deklarovanými právnymi štandardmi.

Keďže na Slovensku neexistujú kvantitatívne ani kvalitatívne výskumy v uvedených oblastiach, v článku sa budeme opierať najmä o výskumy realizované v zahraničí. Z empirických pozorovaní uskutočnených v rámci právnej praxe a z poznatkov vyplývajúcich z vedeckých výskumov uskutočnených na Slovensku v rámci iných vedných disciplín však vyplýva, že výsledky zahraničných výskumov sú aplikovateľné aj na domáce prostredie.

Z rozsiahlych výskumov, ktoré sa uskutočnili v posledných desaťročiach v zahraničí a ktoré opisuje napríklad Kathleen Mahoney,⁶⁾ vyplýva, že rozhodnutia súdov, týkajúce sa mnohých odvetví práva, sú ovplyvnené "predpojatosťou, rodovými stereotypmi, mýtmi a mylnými predstavami o relatívnych zásluhách mužov a žien a o vlastnostiach a rolách jednotlivých pohlaví.".⁷⁾ Mahoney poukazuje najmä na deformácie hmotného práva, ktoré majú základ v rodovej predpojatosti sudcov a sudkýň pri rozhodovaní prípadov spadajúcich najmä do občianskeho, rodinného, trestného a priestupkového práva.

Mahoney napríklad tvrdí, že v rodinnom práve sa sudcovská predpojatosť prejavuje najmä vo východiskových domnienkach a stereotypoch, ktoré podmieňujú rozhodovanie o vyporiadaní majetku manželov po rozvode, o výživnom (vo všetkých jeho formách, vrátane výživného na deti) a o zverovaní detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Odvoláva sa na výskumníčky a výskumníkov zo západných krajín, ktoré a ktorí napríklad priamo spájajú feminizáciu chudoby s nesprávnymi informáciami, z ktorých sudcovia a sudkyne vychádzajú pri rozhodovaní, a s nepochopením ekonomickej a sociálnej reality žien a mužov týmito sudcami a sudkyňami. Tieto nesprávne informácie, resp. nedostatočne pochopená sociálna realita spočívajú napríklad v nepresných ekonomických odhadoch životných nákladov súvisiacich s výchovou detí alebo v nerealistických očakávaniach týkajúcich sa objektívnych možností žien - najmä žien v strednom veku a starších žien - byť zárobkovo činné (čo má dopad najmä na rozhodovanie o poskytovaní príspevku na výživu rozvedenej manželky a jeho výšky). Poukazuje tiež na výsledky výskumov, podľa ktorých až u 42% mužov dôjde po rozvode k zvýšeniu životného štandardu, zatiaľ čo u 73% žien sa životný štandard zníži. Ďalej poznamenáva, že pri rozhodovaní o vyporiadaní majetku sudcovia a sudkyne veľmi podceňujú mieru, v akej ženy svojou prácou v domácnosti a v súvislosti so starostlivosťou o deti prispievajú do manželstva. Podobne tiež sudcovia a sudkyne len zriedkavo berú do úvahy mieru, v akej ženy prispievajú k vzostupu kariéry u svojich manželov.

Vo vzťahu k výchove detí z uskutočnených výskumov vyplýva, že mnoho sudcov a sudkýň má nerealistické predstavy o nákladoch súvisiacich s výchovou a starostlivosťou o deti, čo sa odráža aj na neadekvátnych sumách priznávaného výživného na deti. Podľa niektorých autoriek a autorov, na ktoré a ktorých sa Mahoney odvoláva, tieto sumy odrážajú prístup, ktorý je postavený na tom, čo si môže dovoliť otec bez toho, aby poklesol jeho životný štandard, a nie na reálnych potrebách dieťaťa. V otázke prístupu súdov k rozhodovaniu o zverovaní detí do starostlivosti jedného z rodičov judikatúra podľa Mahoney tiež naznačuje, že sudcovia a sudkyne sú často ovplyvnení a ovplyvnené tradičnými stereotypmi, ktoré znevýhodňujú "netradičné" ženy, ktoré majú prácu mimo domova,⁸⁾ ale tiež mužov, na pleciach ktorých leží prevažná časť bremena starostlivosti o deti.⁹⁾

Mahoney tiež poukazuje na niekoľko oblastí trestného práva, v ktorých je sudcovské rozhodovanie podmienené stereotypným vnímaním vlastností žien a mužov a ich rodových rol. Uvádza "notoricky známe"¹⁰⁾ príklady sexualizovaného násilia na ženách a týrania žien.

V prípadoch rozhodovania o trestnom čine znásilnenia upozorňuje na sudcovské nekritické a šablónovité prijímanie názoru, že oznamovateľky - obete spáchania trestného činu znásilnenia - sú samy osebe podozrivé a ich obvinenia môžu byť falošné. Tiež poznamenáva, že uskutočnené výskumy dokazujú, že sudcovia a sudkyne nemajú dostatok informácií o samotnej podstate znásilnenia, o jeho dlhodobých psychických následkoch pre znásilnené ženy a o rozšírenosti tohto javu (najmä v súvislosti so znásilnením človekom, ktorého znásilnená žena pozná). Táto skutočnosť sa odráža aj v štýle, akým prebieha dokazovanie - sudcovia a sudkyne napríklad pripúšťajú otázky o minulom sexuálnom živote znásilnených žien, ktoré majú za cieľ spochybniť ich dôveryhodnosť. Podľa Mahoney takto koncipované dokazovanie vychádza zo sexistického predpokladu, že ženy, ktoré sú sexuálne aktívne s viac ako jedným mužom, sú klamárky. V súvislosti s rozhodovaním o vine a treste pri trestných činoch znásilnenia Mahoney ďalej pouk