Rozlišovacia spôsobilosť farby ako označenia spôsobilého byť samostatným predmetom ochrannej známky

The author analyses the distinctive power of colour as marking capable of being autonomous subject of a trademark and the conditions that must be fulfilled for such abstract colour marking to be entered into the register of trade marks. The core of examination of this issue is the case-law of the Court of Justice of the European Union, through which the Court of Justice provides binding interpretations for individual provisions of the Directive 2008/95/EC of the European Parliament and of the Council to approximate the laws of the Member States relating to trade marks.

Ochranné známky umožňujú spotrebiteľom ľahko rozoznať pôvod výrobku alebo pôvod značky, ku ktorým sa viažu, či už sú vyobrazené na etiketách výrobkov, v reklame na bilboardoch, v časopisoch, v televízii alebo na predajných miestach podnikateľských subjektov. Schopnosť ochrannej známky symbolizovať značku je pravdepodobne jej najdôležitejšou funkciou. Mnohé, najmä celosvetovo známe ochranné známky, však dnes majú veľmi vysokú trhovú hodnotu, a preto nemôžeme opomínať ani ekonomický význam, ktorý prinášajú svojim majiteľom. Renomované firmy môžu svoje výrobky alebo služby označené ochrannou známkou predávať za podstatne vyššie ceny, ako je to pri rovnako kvalitných výrobkoch alebo službách menej známych firiem.

Keďže samotní výrobcovia alebo poskytovatelia služieb majú v súčasnosti zaregistrovanú celú škálu rôznych druhov ochranných známok, čoraz viac prihlasujú a registrujú netradičné ochranné známky.

V minulosti možnosť zaregistrovania farby ako abstraktnej ochrannej známky, neprichádzala vôbec do úvahy. Farba sa však postupom času stala pre niektoré podnikateľské subjekty významným rozlišovacím prvkom a dlhodobým používaním sa stala pre určité subjekty príznačná. Podnikatelia si uvedomili, že spotrebitelia majú tendenciu rozlišovať ich produkty alebo služby práve na základe určitej farby alebo kombinácie farieb, ktoré s nimi spájajú. Azda najjasnejším príkladom toho na Slovensku sú mobilní operátori. Takmer každý si spája, vedome či nevedome, jednotlivých mobilných operátorov, ich produkty a služby s určitou charakteristickou farbou. Pre spoločnosť Orange je charakteristická oranžová farba, pre spoločnosť Telekom špecifický odtieň ružovej farby (tzv. telemagenta) a pre spoločnosť O2 modrá farba.

je ochranná známka chrániaca farbu alebo kombináciu farieb, ktoré však nie sú viazané na určitú kontúru a nemôžu tak byť chránené v bežnej podobe v rámci zo všetkých strán ohraničenej a presne definovanej ochrannej známky.¹⁾ To, za akých podmienok je možné v súčasnosti prihlásiť a zaregistrovať abstraktnú farebnú ochrannú známku, je predmetom ďalšieho rozboru.

Podmienky pre tzv. zápisnú spôsobilosť ochrannej známky stanovuje zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení. Tento právny predpis nahradil predchádzajúci zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach, ktorý upravoval úroveň právnych vzťahov súvisiacich s ochrannými známkami porovnateľne s ostatnými krajinami Európskej únie a týmto zákonom v znení noviel, ktoré boli prijaté v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, boli transponované príslušné normy Európskej únie.

Zákonodarca však vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a úprav považoval za potrebné prijať nový zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ktorý precíznejším spôsobom transponoval ustanovenia smerníc týkajúcich sa ochranných známok. Ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len "harmonizačná smernica"),²⁾ ktorá je pre túto oblasť základnou právnou normou pre členské štáty Európskej únie, a ďalej smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Zákonodarca v aktuálne platnej právnej úprave zohľadnil aj rozhodovaciu prax Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa týkajúcu sa prejudiciálnych konaní začatých z dôvodu potreby výkladu jednotlivých článkov uvedených smerníc, ako aj rozhodovaciu prax týkajúcu sa preskúmania rozhodnutí Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ďalej tiež "OHIM")³⁾ vydaných v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.⁴⁾ Na základe jedinej prihlášky, podanej v súlade s nariadením o ochrannej známke Spoločenstva na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu v Alicante, môže získať prihlasovateľ ochranu vo všetkých členských štátoch EÚ.

Na záver tejto časti nemôžeme opomenúť, že v oblasti ochranných známok Slovenská republika pristúpila k medzinárodným zmluvám a je viazaná Dohovorom o obchodných

aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS)⁵⁾ a Singapurským dohovorom o práveochrannej známky, ktoré v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR majú prednosť pred zákonom.

V zmysle článku 15 ods. 1 TRIPS:

Podľa čl. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa Slovenský zákonodarca predmetnú smernicu transponoval do § 2 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v jazykovo mierne pozmenenom, avšak obsahovo a významovo zhodnom znení:

Základnou podmienkou, aby bolo možné považovať označenie za ochrannú známku, je jeho grafické znázornenie, pričom definícia ďalej uvádza len demonštratívny výpočet toho, čím môže byť grafické znázornenie označenia tvorené. Ďalšou podmienkou obsiahnutou už v samotnej definícii označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je jeho rozlišovacia spôsobilosť.

Z jazykového vyjadrenia je zrejmé, že zákon a ani samotná smernica farbu, resp. kombináciu farieb ako označenie schopné tvoriť ochrannú známku v demonštratívnom výpočte neuvádzajú.⁶⁾

Dôležitou podmienkou pre označenie, aby sa mohlo stať ochrannou známkou, je, aby mohlo odlišovať tovar alebo služby jedného výrobcu alebo poskytovateľa od iných. Rozlíšiť tovar je jednou z hlavných funkcií ochrannej známky, a preto sa ochrannou známkou nemôže stať označenie, ktoré túto funkciu neplní, keďže identifikácia ochrannej známky je predpokladom na to, aby mohla plniť svoje funkcie.

Označenie má rozlišovaciu spôsobilosť vtedy, ak spotrebiteľ vďaka nemu dokáže odlíšiť výrobky alebo služby jedného subjektu od iných. To, či označenie má alebo nemá túto spôsobilosť, je nutné posudzovať viacero hľadísk. Záleží nielen na individuálnych vlastnostiach označenia, ale aj na cieľovom trhu a , najmä jeho schopnosti rozlíšiť tovary alebo služby: ⁷⁾