Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Spor o podstatu ústavného štátu na pozadí preskúmavania ústavnosti ústavných zákonov Slovenskej republiky (habilitačná prednáška)
BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Spor o podstatu ústavného štátu na pozadí preskúmavania ústavnosti ústavných zákonov Slovenskej republiky (habilitačná prednáška). Právny obzor, 104, 2021, č. 4, s. 271 - 290.
The dispute over the essence of the constitutional state in the background of the review constitutionality of constitutional laws of the Slovak Republic (habilitation lecture). The aim of the article is a test of the constitutionality of Art. 125 par. 4, second sentence of the Constitution of the Slovak Republic „The Constitutional Court shall not decide on the conformity of the Constitutional Act with the Constitution“, which was added to the Constitution in the process of amending the Constitution by Constitutional Act no. 422/2020 Coll. It focuses on the derivation of the legal consequences of the sovereignty of the people and on the perception of anthropological natural law as the focal norm of the system of national, European and international law in the context of constitutional pluralism. The paper perceives the material core of the constitution as an original part of the concept of a constitutional state. The findings on the duality of power pouvoir constituant and pouvoir constitué are linked to the syncretic notion of Robert Alexy‘s concept of law, in the context of the methodology of multilevel constitutionalism. The author comes to the conclusion about the unconstitutionality of Art. 125 par. 4, second sentence of the Constitution of the Slovak Republic. The findings are also applied to the institute of the constitutional referendum, which is part of the level of pouvoir constitué. The subject of the referendum on shortening the parliamentary term of the National Council of the Slovak Republic is assessed as unconstitutional.
Key words: constitutional state, material core of the constitution, unconstitutional constitutional laws, referendum, multilevel constitutionalis
"Najhlbší argument pre demokraciu - viera v človeka, v jeho hodnotu, v jeho duchovnosť a v nesmrteľnú dušu; to je pravá, metafyzická rovnosť. Eticky je demokracia zdôvodňovaná ako politické uskutočňovanie lásky k blížnemu." Tomáš Garrigue Masaryk
Úvod
Táto viera v človeka a v jeho hodnotu je obsahom článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej Ústava SR alebo Ústava), ktorý znie:
"Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné."
S momentom nezrušiteľnosti základných práv a slobôd ostro kontrastuje čl. 125 ods. 4, druhá veta Ústavy SR
"Ústavný súd nemôže preskúmavať ani súlad ústavného zákona s ústavou."
1)
Táto zdanlivo jednoduchá a jasná veta ústavného zákona č. 422/2020 Z.z., ktorá dopĺňa Ústavu SR, vyvolala diskusiu v odborných kruhoch, ktorá posudzuje jej ústavnosť. Relevanciu tejto diskusie zvýrazňuje skutočnosť, že v otázke jej ústavnosti je aktuálne vedené konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Základnou tézou nášho článku je
test ústavnosti
predmetnej časti novely Ústavy č. 460/1992 Zb. Z tohto pohľadu sa zameriame na tri okruhy otázok:1.
Aké sú historické dôvody nesprávneho metodologického prístupu k normotvornej činnosti NR SR.
2.
Hodnotenie idey materiálneho jadra ústavy ako integrálnej súčasti konceptu ústavnosti.
3.
Právomoc ústavného súdnictva preskúmavať ústavnosť ústavných zákonov.
Zistené poznatky budeme aplikovať aj na inštitút referenda, pričom sa zameriame nielen na potrebu jeho zaradenia do roviny moci ustanovenej, ale aj na otázku jeho klasifikácie z pohľadu prameňov práva.
1. Historické dôvody nesprávneho metodologického prístupu k normotvornej činnosti NR SR
1.1 Na počiatku nebol pamflet
Základom úvah o nezrušiteľných častiach ústav, známych aj ako materiálne jadro Ústavy, je existencia
dvoch odlišných subjektov ústavného práva
. Suverénna moc ľudu sa na jeho základe člení na pozitívnym právom neobmedzenú právomoc prijímať novú ústavu
(pouvoir constituant)
a následne ústavoukreovanú a limitovanú moc orgánov verejnej moci
(pouvoir constitué)
. O existenciu tejto duality subjektov ústavného práva sa
argumentačne opiera aj Ústavný súd
Slovenskej republiky pri objasňovaní existencie implicitného materiálneho jadra Ústavy SRv derogačnom náleze PL. ÚS 21/2014.
2)
3)
V slovenských podmienkach sa však existencia tejto duality moci, známej pod Sieyésovskou terminológiou moci ústavodarnej a moci ustanovenej, napáda a vníma ako
totiž vychádza ešte v roku 1758.
"francúzsky revolučný pamflet
"
4)
. Tieto poznatky sú pritom teoretickým základom celej modernej konštitucionalistiky a pravdou zostáva, že ich teoretické základy sú položené o 31 rokov skôr, ako dochádza k Veľkej francúzskej revolúcii. Dielo švajčiarskeho právneho filozofa Emera de Vattela s názvom
"Právo národov alebo zásady prirodzeného práva
(Le droit des gens ou principles de la loi naturalle)Má teda dosť času na to, aby ovplyvnilo nielen dianie o tri desaťročia neskôr vo Francúzsku,
5)
ale aj aby rozhodujúcim momentom prispelo k formulácii textu
Vyhlásenia nezávislosti zo 4. júla 1776
zo strany bývalých severoamerických kolónií.
6)
Otcov zakladateľov oslovujú progresívne osvietenecké ideály švajčiarskeho autora verného demokratickým zásadám svojej vlasti a nachádzajú v ňom želané maximá politickej slobody.
7)
Vattelovo dielo tak putuje z rúk do rúk členov druhého ústavného kongresu vo Filadelfii, ktoré prijíma Vyhlásenie nezávislosti a aj po víťazstve revolucionárov má významný dosah na formovanie dodnes platnej a účinnej ústavySpojených štátov amerických, ktorá sa stáva vzorom pre ďalšie generácie ústav.
8)
Vattelove idey stoja za zrodom nového typu štátu, ústavného štátu.
9)
Vattelovo dielo je totiž prevratné. Je prevratné dôsledným vyvodzovaním právnych následkov svojich prirodzenoprávnych filozofických východísk. Zásadným spôsobom tak mení naše nazeranie na základný zákon štátu - ústavu. Ústavav jeho podaní už nie je stredovekým "lois fundamentales". Nepredstavuje zmluvu uzavretú medzi panovníkom a poddanými.
10)
Vattel ju pod vplyvom nemeckého filozofa Christiana Wolfa
11)
vníma ako právne záväzné vyjadrenie vôle
jediného prirodzeného suveréna, ľudu
, ktorý sa sám bez spolupôsobenia panovníka rozhoduje o podobe spoločenskej zmluvy.
12)
Prevratný je aj jeho pohľad na
právnu záväznosť ústavy
. Suverénnym ľudom vytvorená ústava konštituuje zákonodarnú moc, pre ktorú je ústavanásledne nedotknuteľnou.
V priamej nadväznosti na Vattelovu koncepciu ústavy sa zavádzajú pojmy moc ústavodarná a moc ustanovená
. Aj keď sú to pojmy, ktoré vznikajú vo francúzskych revolučných pomeroch, nie sú "francúzskym revolučným pamfletom".
Sú to iba Sieyésove pojmy precizujúce Vattelove idei, ktoré položili základ ústavného štátu.
Tie predstavujú právno-teoretické rozpracovanie antropologického prirodzeného práva ako ohniskovej normy ústavného štátu (pozri ďalej).1.2 Systémový omyl a slovenská ústavná tradícia
Možno však súhlasiť s odporcami koncepcie materiálneho jadra Ústavy, že
tvrdenie o limitovanej právomoci ústavného zákonodarcu je v rozpore s našou ústavnoprávnou tradíciou
.
13)
Naša ústavná tradícia sa totiž zakladá na tradičnom systémovom omyle
.Skôr než prejdeme k objasneniu jeho dôvodov, radi by sme ešte uviedli nasledujúci poznatok.
Emer de Vattel vníma pojem ústavy veľmi komplexne:
1.
Po
formálnej
stránke zvýrazňuje fakt vyššej právnej záväznosti ústavy.
14)
2.
Po
obsahovej
stránke sa ústavadotýka ustanovení o forme vlády.
15)
3.
Po
sociologickej stránke
má ústavav čo najvyššej možnej miere zachytiť špecifické potreby každého národa. Podobne ako J. G. Herder vychádza z predstavy štátov a národov ako spoločenstiev ľudí, ktoré sa navzájom kultúrne odlišujú.
16)
4.
Jednotlivé národy sú viazané
povinnosťou rešpektovať existenciu prirodzeného práva
ako vo vzťahu k jednotlivcom, tak aj vo vzťahu k ostatným národom, ktoré taktiež majú prirodzené právo na existenciu.
17)
5.
Prepája tak vnútornú a vonkajšiu stránku
práva na sebaurčenie národa.
18)
V priebehu 19. a v prvej polovici 20. storočia však dochádza k významnému
metodologickému redukcionizmu
v terminologickom chápaní štátu, práva a ústavy. Prvým krokom k nemu je odstránenie argumentu prirodzeným právom. Ďalším krokom je rozštiepenie reálneho sveta faktov Sein a ideálneho sveta Sollen.Sociologická argumentácia sa teda z nosnej časti právnej vedy úplne vytráca.
Majstrom metodologického redukcionizmu bol František Weyr
, predstaviteľ Brnianskej normatívnej teórie práva. Rozsah (a dosah) jeho redukcionizmu je extrémny i vo vzťahu k ostatným predstaviteľom Čistej právnej náuky, Verdroßovi a Merklovi a dokonca aj k samotnému Kelsenovi, ktorého ideový program je založený na odmietnutí metodologického synkretizmu.
19)
V čom spočíval Weyrov "metodologický extrémizmus"? Skrýval sa vo
.
vedomom vylúčení
základných poznatkov konštitucionalizmu, konkrétne
poznatkov o dualite pouvoir constituant a pouvoir constitué
. Pre Weyra sú totiž tieto poznatky politológie z pohľadu normatívnej právnej teórie bezpredmetné. Po ich vylúčení je pre neho
parlament pri prijímaní ústavných zmien neustále v pozícii "suveréna"
20)
Odmieta preto akékoľvek úvahy o existencii nezrušiteľných ústavných noriem, ktoré, naopak, Verdroß, Merkel a Kelsen uznávajú.
21)
Uvedené je možné ilustrovať aj na jeho výklade prvej vety Ústavy z roku 1920 § 1:
"
Ľud je jediným zdrojom štátnej moci v republike Československej"
. Podľa Weyra táto veta
nemá normatívny význam
.
22)
Paragraf 1 pritom vyjadruje základný ústavný princíp suverenity ľudu, na ktorej je založená celá argumentácia názorových oponentov koncepcie materiálneho jadra ústavy. Po vylúčení poznatkov konštitucionalizmu o existencii pouvoir constituant a pouvoir constitué pritom stráca akýkoľvek normatívny význam a stáva sa z nej iba politická zásada.Subjektom suverenity je totiž vo Weyrovom ponímaní parlament.
. Robia tak s ohľadom na zachovanie odlesku suverenity panovníka a dokonca aj anglický parlament používa formuláciu "King in the Parlament".
23)
Krátko po zániku Rakúsko-Uhorska dospieva k rovnakým záverom ako staré monarchistické ústavy, ktoré sa vyhýbajú právnemu vyjadreniu suverenity ľuduDemokratické ústavy však z princípu suverenity ľudu vyvodzujú právne následky
v podobe limitácie všetkých orgánov verejnej moci ústavou. Preto aj novoprijímané ústavyv parlamentných monarchiách vyjadrujú suverenitu ľudu ako právny princíp (napr. vo Švédsku a v Španielsku).
24)
Kým sa teda v niektorých demokratických štátoch stretávame s absenciou ústavnej limitácie parlamentu, je to buď dôsledkom vnímania právne nezáväzného princípu suverenity ľudu ako "dobiehania" monarchistickej minulosti, alebo nesprávneho prístupu k interpretácii vedeckých poznatkov z oblasti konštitucionalistiky (pozri ďalej). Inak je zamieňanie suverenity ľudu so suverenitou parlamentu prejavom nedemokratických, spravidla totalitných štátov, ktoré sa uvedenou konštrukciou snažia o elimináciu kontrolných mechanizmov.
Weyrovo konštatovanie o nemožnosti ústavného súdu preskúmavať ústavné zákony
25)
tak vyznieva iba ako vrchol omnoho väčšieho ľadovca. Predchádza mu odmietnutie normatívnej záväznosti princípu suverenity ľudu či rovnosti pohlaví.
26)
Politologické a sociologické aspekty sú totiž pre normatívnu teóriu práva irelevantné.
27)
Normatívna teória práva tak dospieva k neudržateľným záverom.
Vylúčila totiž argument ústavodarného Wollen v prospech základného sociologického hodnotového rámca roviny Sein.
A tak sa v jej ponímaní vyprázdňuje celý ideový odkaz prvej Československej republiky.
28)
Hodnoty liberálnej demokracie sú bez akéhokoľvek normatívneho významu. Z pohľadu ochrany základných ústavných princípov liberálnej demokracie bola absolútne nevhodnou.František Weyr zároveň odmieta uznanie prirodzenoprávnej existencie ľudskej dôstojnosti.
Normatívna teória tak nemá žiaden argumentačný priestor na konštatovanie existencie nezmeniteľných ustanovení ústav.
V období socialistickej diktatúry sa tento nesprávny záver nevyvrátil, pretože ak budeme parafrázovať prof. Sváka "
predstavovala nielen hranie sa na demokraciu,
. Marxisticko-leninská teória štátu navyše apriori odmieta koncepciu spoločenskej zmluvy, deľbu moci a dualitu moci ústavodarnej a moci ustanovenej, keďže vychádza z princípu permanentnej diktatúry proletariátu
29)
ale aj na ústavnosť"30)
. Základné práva a slobody sú v jej podaní iba fikciou.
31)
Veda československého socialistického štátneho práva z ideologických dôvodov vedome ignorovala takmer všetky vedecké poznatky pochádzajúce z obdobia pred nástupom komunizmu.
32)
Národná rada Slovenskej republiky však ani po vyše sto rokoch
33)
od tohto zásadného systémového omylu nechce ustúpiť a
dôvodová správa
napadnutého ústavného zákona si
explicitne zamieňa
novelizáciu ústavy s prijímaním novej ústavy. Roviny pouvoir constitué a pouvoir constituant u nej
splývajú
. Uvedené je zrejmé z nasledujúcej formulácie
"... ústavodarca pristúpi k rozsiahlej
novelizácii
textu ústavy najčastejšie ... z dôvodu "tektonických" spoločenských zmien a potrebe prispôsobenia textu ústavynovej spoločenskej zmluve (tu ide i o vytvorenie
novej identity spoločenstva
) ..."Nová identita
spoločenstva vyjadrená v podobe novej spoločenskej zmluvy je však prejavom moci ústavodarnej (pouvoir constituant), a je preto
vyňatá z procesu novelizácie ústavy,
pretože tá spadá do sústavy moci ustanovenej (pouvoir constitué).
34)
1.3 Gordický uzol metód výkladu ústavy
Kľúčovou otázkou teda zostáva,
aké metódy výkladu sa majú zohľadniť pri výklade textu ústavy
? Postačuje iba svet Sollen, tak ako to formuluje Weyr, alebo aj ú
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 4/2021
