Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Súbeh disciplinárneho konania a trestného konania proti sudcovi

ČENTÉŠ, J., BELEŠ, A.: Súbeh disciplinárneho konania a trestného konania proti sudcovi. Právny obzor, 104, 2021, č. 1, 39 - 53.
Key words:
disciplinary proceedings, criminal proceedings, concurrence, Ne bis in idem, disciplinary authority, court
1)
1 Úvod
Zásada
ne bis in idem,
ktorú možno preložiť ako nie dvakrát o tom istom (v totožnej veci), zakazuje dvojité stíhanie, súdenie alebo potrestanie za totožný skutok, totožnej osoby,
2)
pričom jej zmyslom je dosiahnuť, aby osoba bola za jeden skutok sankcionovaná len raz. Aplikovanie zásady
ne bis in idem
medzi právnymi odvetviami navzájom je predmetom rozsiahlych polemík
3)
a mnohých nejasností a je aj jadrom predkladaného článku. Uvedenú zásadu možno skúmať pri súbehu viacerých trestných konaní, pri súbehu viacerých správnych konaní, ale aj pri súbehu správneho a trestného konania a opačne, či pri súbehu konaní medzi verejnoprávnymi (trestnými, resp. správnymi) konaniami a súkromnoprávnymi konaniami sankčného charakteru.
4)
Vo verejnej mediálnej i odbornej diskusii sa - v súvislosti s podozreniami z korupčného správania niektorých sudcov
5)
- problematickým bodom javí súbeh disciplinárneho konania a trestného konania vo vzťahu k sankcionovaniu sudcov za totožný skutok. Vyžadujú si princípy ochrany základných práv a slobôd ochranu jednotlivca - sudcu pred trestným konaním (stíhaním), ak bol za totožný skutok postihnutý disciplinárne? Odpoveďou je bližší rozbor rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), slovenských a českých súdov a nadväzujúcej právnej úpravy.
2 Ne bis in idem z pohľadu Dohovoru
Zásada
ne bis in idem
ustanovená v čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej Dohovor)
6)
, znie:
"Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu."
Pri autonómnom výklade pojmu trestné konanie
7)
chápaniu tohto pojmu v slovenskom jazyku zodpovedajú termíny trestný čin aj priestupok, resp. porušenie zákona kvalifikované buď ako priestupok, alebo ako trestný čin.
Z týchto dôvodov sa vnútroštátne uplatňovanie
8)
zásady
ne bis in idem
nevzťahuje len na trestné konania v zmysle Trestného poriadku,
9)
ale aj na tie druhy administratívnych konaní (správnych konaní), ktoré majú trestnú povahu.
10)
Zvýrazňujeme, že v záujme jednotnosti judikatúry súdov Správny súdny poriadok
11)
ustanovuje v § 195 povinnosť prihliadať a presadzovať základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku a základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona v rámci správneho trestania.
12)
Medzi tieto zásady nesporne patrí aj zásada
ne bis in idem.
Na existenciu garancie zákazu dvojitého potrestania
ne bis in idem
podľa čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru a zodpovedajúcej rozhodovacej činnosti ESĽP je potrebné, aby boli splnené tri komponenty
13)
:
i)
pluralita konaní (napr. trestného a trestného alebo trestného a správneho o totožnom skutku);
ii)
tieto konania musia mať trestný charakter podľa autonómneho výkladu pojmov obsiahnutých v Dohovore - tieto prvé dva komponenty sa týkajú výkladu prvku
bis
;
iii)
totožnosť predmetu konania, čo sa týka výkladu prvku
idem
.
Rozhodovacia činnosť ESĽP prvotne preferovala výklad prvku
idem
ako totožnosti právnej kvalifikácie
14)
, čiže hmotnoprávny prístup
15)
. Napokon vyvodila záver
16)
, že prvok
idem
je nevyhnutné chápať v intenciách totožnosti skutku. Výklad zameraný na totožnosť právnej kvalifikácie by zužoval rozsah práv garantovaných Dohovorom. Zachovanie totožnosti skutku znamená podľa rozhodovacej činnosti ESĽ
17)
- zachovanie rovnakých skutočností (identických faktov) alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké ako predmet v zbiehajúcich sa konaniach. Takáto definícia teda pripúšťa úplne zhodné vymedzenie skutku, ako aj zachovanie podstaty skutku s určitými odlišnými skutočnosťami, aby bola totožnosť skutku zachovaná. To je v súlade s ustálenou judikatúrou k pojmu totožnosť skutku v podmienkach slovenského vnútroštátneho práva.
18)
Ďalším aspektom prvku
idem
je totožnosť subjektu, voči ktorému sa kumulatívne vedú (viedli) konania. K porušeniu zásady
ne bis in idem
neprichádza, ak sa opakovane koná o totožnom skutku, avšak proti rozdielnym subjektom.
Prvok
bis
, teda pojem vyjadrujúci mnohosť konaní, ktoré "sa zbiehajú" o totožnom skutku voči totožnej osobe, je potrebné vykladať tak, že garancia
ne bis in idem
podľa Dohovoru platí v prípadoch súbehu trestného konania, ako aj správneho konania, ak má konanie trestnú povahu, teda nepostačuje
per se
verejnoprávny charakter konania.
3 Engelovské kritériá
Na určenie trestnej povahy konania
19)
sa uplatňujú tri tzv. engelovské kritériá, ktoré ESĽP rozvinul v prípade Engel
20)
a v nasledujúcej rozhodovacej činnosti.
21)
Tieto kritériá majú alternatívnu povahu a pre naplnenie pôsobnosti článku 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru sa vyžaduje naplnenie minimálne jedného z nich. Nedostatok trestnej povahy sankcie
22)
nevylučuje naplnenie prvého alebo druhého kritéria. V prípade pochybností sa však môže druhé a tretie kritérium testovať kumulatívne.
23)
Prvým kritériom je
právna kvalifikácia skutku vo vnútroštátnom práve
, ak čin (skutok) patrí do trestného práva, tak ide o čin v zmysle Dohovoru.
Z hľadiska druhého kritéria sa
povaha deliktu z hľadiska chráneného záujmu
(všeobecný, partikulárny) skúma s ohľadom na to, či je daný právny predpis adresovaný všetkým osobám (trestná povaha)
24)
alebo určitej špecifickej skupine osôb, ktoré majú osobitné postavenie, keďže podlieha súboru osobitných napr. disciplinárnych pravidiel (sudcovia, prokurátori, vojaci,
25)
odsúdení
26)
a pod.). Pri skúmaní druhého kritéria sa tiež skúma účel sankcie, a teda či je preventívno-represívny (aspoň čiastočne) alebo reparačný.
27)
V rámci tretieho kritéria sa skúma
stupeň prísnosti sankcie
(druh a stupeň závažnosti sankcie),
ktorá hrozí dotknutej osobe
. Výška a charakter uloženej sankcie v konkrétnom prípade sú (spravidla) bez významu, keďže podstatným ukazovateľom sú výška a charakter sankcie, ktorú možno uložiť za spáchaný delikt.
28)
Aplikáciou týchto kritérií možno ochranu rozšíriť aj do odvetví, ktoré nepatria do tradičných kategórií trestného práva.
29)
Engelovské kritériá sú ďalej doplnené testom komplementárnosti, na ktorého základe je možné pripustiť dvojité vedenie konania a dvojitý postih totožného páchateľa za totožný skutok, avšak prvok bis nebude naplnený vzhľadom na určité kritériá -
kritériá komplementárnosti
a
časovej súvislosti
, ktoré ESĽP podrobne definoval v rozhodnutí A. a B. proti Nórsku.
30)
Komplementárne konania musia byť kombinované integrovaným spôsobom tak, aby vytvorili súvislý celok.
31)
To znamená, že musia spĺňať nasledujúce kritériá:
i)
rôzne konania sledujú doplnkové účely, a teda nielen abstraktne, ale aj konkrétne, riešia rôzne aspekty spoločensky závažného konania;
ii)
dualita konania je predvídateľným dôsledkom toho istého skutku
(idem),
tak z právneho hľadiska, ako aj v praxi;
iii)
príslušné súbory konaní sú vedené takým spôsobom, aby sa v najväčšej možnej miere zabránilo duplicite pri zhromažďovaní, ako aj posudzovaniu dôkazov, najmä prostredníctvom primeranej interakcie medzi rôznymi príslušnými orgánmi, aby sa tak zistilo, že skutočnosti zistené v jednom konaní sa používajú aj v druhom konaní a
iv)
sankcie uložené v konaniach, ktoré sú ukončené ako prvé, sa zohľadňujú v ďalších konaniach, ktoré sú ukončené až následne, resp. ako posledné, aby sa zabránilo tomu, že dotknutá osoba bude napokon znášať nadmerné bremeno; toto riziko sa minimalizuje, ak existuje kompenzačný mechanizmus určený na zabezpečenie toho, aby celková výška uložených sankcií bola primeraná.
32)
Okrem kritéria komplementárnosti sa vyžaduje aj kumulatívne splnenie kritéria
časovej súvislosti
, ktorá musí byť dostatočne úzka, aby chránila jednotlivca pred neistotou, prieťahmi a predlžovaním konania aj v prípadoch, keď vnútroštátny systém obsahuje integrovaný systém oddeľujúci správne a trestné zložky.
33)
Z uvedeného vyplýva, že tak ako engelovské kritériá rozširujú ochranu, kritériá komplementárnosti a časovej súvislosti znamenajú zúženie širokého výkladu engelovských kritérií, a teda aj ochrany.
4 Súbeh disciplinárneho konania a trestného konania z pohľadu rozhodovacej činnosti ESĽP
Vzhľadom na rozmanitosť správnych konaní nie je možné všeobecne ustanoviť, že práva priznané v trestnom konaní sa musia uplatňovať pri rozhodovaní o akomkoľvek správnom delikte. To platí najmä o disciplinárnych deliktoch, ktorých trestnú povahu nemožno konštatovať na základe druhého engelovského kritéria (napr. nie sú priestupkami). Disciplinárna zodpovednosť pri týchto disciplinárnych deliktoch totiž môže vzniknúť len vnútri určitej organizačnej štruktúry, teda nemá
externé účinky.
34)
A contrario,
účinky zodpovednosti pri disciplinárnych deliktoch sú interné, keďže sa vyvodzujú voči špecifickej skupine osôb, ktoré majú právny vzťah k organizačnej štruktúre určitých orgánov alebo inštitúcií (napr. na základe menovania, voľby, pracovnej zmluvy)
35)
- teda disciplinárne delikty sledujú partikulárne záujmy týchto orgánov alebo inštitúcií (napr. súdneho systému). Do úvahy tak prichádza určenie trestnej povahy disciplinárneho deliktu len na základe tretieho engelovského kritéria. Sankcie sa pri jednotlivých typoch
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 1/2021

1/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov