Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Sudcovské rady
GAJDOŠOVÁ, M.: Sudcovské rady∗∗. Právny obzor, 107, 2024, č. 3, s. 199 – 235.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.3.01
Judges’ Councils. Judicial governance is a complex concept that takes into account the competences of the Ministry of Justice, the Judicial Council, presidents and vice-presidents of courts, directors of court administrations, judges‘ councils, various judges‘ associations, judicial educational institutions and their institutionalised relationships. This article discusses judges‘ councils as special organs of judicial self-government, as a manifestation of the interest self-government of judges, as well as their special position in the context of the complex concept of judicial governance and management.
Key words: Judges’ Council, Self-government, Judicial self-government
Úvod
Sudcovské rady nepatria v odbornej a vedeckej právnickej literatúre k podrobne spracovaným témam, okrem ojedinelých príkladov. Sudcovské rady sú pritom jediným, hoci osobitným, prejavom záujmovej samosprávy, ktorý má výslovnú úpravu v Ústave Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústava").
Samospráva v jej verejnoprávnom zmysle, ktorá sa člení na územnú a záujmovú, má zakotvenie na úrovni ústavy a na úrovni zákonov. V štvrtej hlave ústavy je upravená územná samospráva a v siedmej hlave - súdna moc - sú upravené sudcovské rady. Ich osobitné podoby ďalej upravujú mnohé zákony. Pre územnú samosprávu je to predovšetkým zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)
1)
. Pre záujmovú samosprávu sú to osobitné zákony, ktoré upravujú samosprávne komory rôznych slobodných povolaní a ďalších profesií, samosprávu akademickú, školskú samosprávu, samosprávu zastrešenú komorou v rôznych oblastiach hospodárskej a podnikateľskej činnosti, samosprávu vo vede, no je tu aj samospráva zákonom regulovaná pre prokurátorov a sudcov.Ústavnoprávne všeobecné zakotvenie záujmovej samosprávy v našich najnovších štátoprávnych dejinách nie je výslovne prítomné, prítomná je tu osobitne sudcovská samospráva. Pritom naša historická tradícia "pamätá" na prítomnosť záujmovej samosprávy vo všeobecnom zmysle, aj priamo v ústave(1920
2)
):
Složení a působnost svazů samosprávných upravují zvláštní zákony.
Ústavnoprávnu implicitnú prítomnosť, a teda aj ústavnoprávnu garanciu záujmovej samosprávy, vyslovil Ústavný súd SR v náleze v roku 2016 (PL. ÚS. 19/2014 zo 16.3.2016), čím podporil tézu, že záujmová samospráva patrí k základným prvkom decentralizácie a demokratického usporiadania spoločnosti a štátu, jej personálny princíp sa viaže na právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, teda v našej ústave záujmová samospráva oporu i zdôvodnenie má. Záujmová samospráva totiž patrí k dôležitým prejavom, ktorý vyplýva z vývoja občianskej spoločnosti v jej úsilí o participáciu na správe vecí verejných.Sudcovské rady sú v našom právnom prostredí relatívne novým inštitútom (necelých 30 rokov) a sú orgánmi sudcovskej samosprávy, podieľajú sa na správe a riadení súdov, zároveň vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov sudcov. Sudcovské rady sú súčasťou komplexného pojmu správa a riadenie súdov, ktorý podlieha vývoju, legislatívnemu i faktickému. Zo zahraničného porovnania možno zhodnotiť, že za posledné tri dekády sa "
s rastúcou právomocou vnútroštátnych súdov rozšírila aj súdna samospráva
", pričom v záujme zabezpečenia primeranej rovnováhy medzi nezávislosťou súdov a ich zodpovednosťou mnohé štáty upustili od modelov dominantného postavenia ministerstva spravodlivosti a zaviedli nové formy riadenia súdnictva. "
V povojnovej Európe, (...) väčšina krajín zriadila súdne rady, a to buď dobrovoľne (napr. Taliansko, Francúzsko a Holandsko), alebo pod vplyvom Európskej únie a Rady Európy (najmä v strednej a východnej Európe). Kandidátskym krajinám Európskej únie zo strednej a východnej Európy boli súdne rady (...) odporúčané ako najlepší projekt, ktorý zabezpečuje princípy nezávislosti súdnictva, deľby moci a emancipácie sudcov (...). Rada Európy a jej interlocutori, ako napríklad Benátska komisia, Poradná rada európskych sudcov a Európska sieť súdnych rád, verili, že model súdnej rady je liekom na všetky choroby súdnictva v strednej a východnej Európe
."
3)
Pri skúmaní pojmu správa a riadenie súdnictva sú dôležité rôzne komponenty, a to pôsobnosť ministerstva spravodlivosti, súdnej rady, predsedov a podpredsedov súdov, riaditeľov správ súdov, sudcovských rád, rôznych sudcovských združení, sudcovských vzdelávacích inštitúcií a ich inštitucionalizované vzťahy. Súhlasím s názorom
Šipulovej et alia
, že oblasť komplexného pojmu správy súdnictva i sudcovskej samosprávy nepatrí k tým vedecky diskutovaným, pričom jednotlivé vedecké práce sa osobitne zameriavajú na politicky najvýznamnejšie témy - výber, ustanovenie a odvolanie sudcu, vznik a vývoj súdnych rád či vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcu.
4)
Typológia súdnej správy sa vyvíja, zaznamenávame juhoeurópsky (podľa talianskeho vzoru
Consiglio Superiore della Magistratura
) a severný manažérsky typ, neskôr trojskupinové členenie podľa zloženia súdnej rady (prevládajú sudcovia Najvyššieho súdu, sudcovia nižších súdov alebo nesudcovia) a jej právomocí, ktoré sa delí na rozsiahle (disciplinárne konanie, odvolávanie a menovanie sudcov, ustanovovanie sudcov do vyšších funkcií), stredné (menovanie sudcov) a minimálne (hospodárske funkcie). Neskôr možno uviesť
Bobekovu
a
Kosařovu
klasifikáciu, ktorá rozlišovala päť foriem riadenia súdnictva v Európe na základe charakteru a kompetencií orgánu riadenia súdnictva, a to model ministerstva spravodlivosti, model súdnej rady, model súdnej služby (
the courts service model
5)
), hybridný model a socialistický model. Osobitný prístup k štúdiu správy súdov a sudcovskej samosprávy predstavil nedávno (2018)
Kosař
, pričom identifikoval osem dimenzií správy - regulačná, personálna, administratívna, finančná (rozpočtová), vzdelávacia, digitálna, informačná a etická, zároveň tiež rozšíril kategóriu aktérov zapojených do správy a riadenia súdov, aby zahŕňala nielen súdne rady a ministerstvá, ale aj sudcovské združenia, justičné akadémie a predsedov súdov.
6)
Úvahy nad systémom správy a riadenia súdnictva, čiže úvahy, ako nastaviť inštitucionálne i fakticky zaručený funkčný, nezávislý, profesionálny a patrične výkonný justičný systém, v sebe kombinujú mnohé faktory.
Šimka
uvádza, že "
pri správe justície totiž viac než kdekoľvek inde platí, že už cesta je cieľ a že dielo nebude nikdy hotové
", pričom do popredia kladie základné systémové atribúty, a to akcieschopnosť (schopnosť systému rýchlo reagovať na nečakané podnety a koncentrovať zdroje a úsilie na priority) a zároveň kontrolu (v zmysle obmedzenia moci nad súdnictvom tým, že táto moc nebude centralizovaná a "
bude pokiaľ možno sťažená možnosť vykonávať ju svojvoľne a bez racionálnych dôvodov pro jednotlivé mocenské kroky
").
7)
Tento článok sa venuje sudcovským radám ako osobitným orgánom sudcovskej samosprávy, ako prejavu záujmovej samosprávy sudcov, ako aj ich osobitnému postaveniu v kontexte komplexného pojmu správa a riadenie súdnictva.
1. Kedy vstúpili sudcovské rady do nášho právneho prostredia?
Sudcovské rady vstúpili do nášho právneho prostredia v roku 1996. Zákon (FZ ČSFR) č. 335/1991 Zb.o súdoch a sudcoch vo vyhlásenom znení ešte so sudcovskými radami nepočítal. Až v dôsledku novely účinnej od roku 1996 sudcovské rady dostali svoju zákonnú úpravu.
8)
Sudcovské rady vznikli v dôsledku nadnárodného tlaku právne upraviť sudcovskú samosprávu. Zákon tak - v záujme zavedenia sudcovskej samosprávy - zaviedol nasledujúce sudcovské orgány: sudcovské rady, Radu sudcov SR a zhromaždenie sudcov. V zákone o súdocha sudcoch sa
sudcovské rady
zadefinovali ako:(i)
orgány zúčastňujúce sa na štátnej správe súdov,
(ii)
poradné orgány predsedov súdov pri výkone štátnej správy súdov,
(iii)
orgány zriadené na druhostupňových súdoch a na Najvyššom súde,
(iv)
orgány tvorené maximálne 15 sudcami, z toho 2/3 voľbami na zhromaždení sudcov a 1/3 tvorená predsedom súdu a ním menovanými sudcami, pričom predseda súdu bol zároveň predsedom sudcovskej rady a dvaja podpredsedovia sudcovskej rady boli volení zhromaždením sudcov,
(v)
členstvo v sudcovskej rade (i v Rade sudcov SR) bolo viazané na 5-ročné funkčné volebné obdobie, mohlo sa zastávať najviac dvakrát po sebe, šlo o čestnú funkciu a odvolanie z nej bolo možné len disciplinárnym rozhodnutím.
Zákonom sa tiež určila
Rada sudcov Slovenskej republiky
, ktorá bola zložená z predsedov a podpredsedov sudcovských rád. Rada sudcov SR bola koordinačným orgánom sudcovských rád a súčasne poradným orgánom ministra spravodlivosti pri výkone štátnej správy súdov. Predseda Najvyššieho súdu bol predsedom Rady sudcov SR.
Zhromaždenia sudcov
boli vytvorené pre krajské súdy, Vyšší vojenský súd, Mestský súd v Bratislave a pre Najvyšší súd a tvorili ho jeho sudcovia. Zhromaždenia sudcov krajských súdov, Mestského súdu v Bratislave a Vyššieho vojenského súdu tvorili aj sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Pre začiatok zorganizovania ich funkčnosti bol zvolený princíp vekovo najstarších sudcov - teda skúsenosť podľa veku. Zhromaždenie sudcov malo normatívnu pôsobnosť - uznášalo sa na volebnom poriadku a rokovacom poriadku.
9)
Pôsobnosť sudcovských rád a Rady sudcov SR bola v zásade akousi množinou pôsobností, z ktorých väčšia časť dnes patrí Súdnej rade SR a menšia časť dnešným sudcovským radám. Dôvod ich zavedenia do právnej úpravy možno zjednodušene zhrnúť:
(i)
zvýšiť garancie nezávislosti súdov,
(ii)
zvýšiť účasť sudcov na štátnej správe súdov,
(iii)
priblížiť sa právnym úpravám sudcovskej samosprávy vo vyspelých demokratických štátoch (Nemecko, Rakúsko, Belgicko),
(iv)
vytvoriť zo sudcov orgány, ktoré budú pôsobiť ako poradné orgány pre predsedov súdov, ktorí vykonávajú štátnu správu súdov,
(v)
vytvoriť dočasnú schému, ktorá sa po preverení funkčnosti definitívne vyrieši v novom zákone o sudcoch.
10)
2. Sudcovia a dobrovoľná sudcovská samospráva
Ak uvažujeme o sudcovskej samospráve, je potrebné na ňu pozrieť vo význame záujmovej samosprávy verejnoprávneho charakteru, i vo význame súkromnoprávnom. Sudcovská samospráva v jej súkromnoprávnom význame je v súčasnosti zachytená aj legislatívne, hoci stručne. Podľa zákona o sudcoch
11)
:
sudca má právo zakladať záujmové stavovské organizácie sudcov a združovať sa v nich; ich cieľom je presadzovať a ochraňovať práva a záujmy sudcov, ich nezávislosť a podporovať profesijné vzdelávanie. Činnosť v takejto organizácii nemôže byť na ujmu sudcu. Združovanie sudcov podľa osobitného predpisu
(t. j. z. č. 83/1990 Zb.o združovaní občanov)
nie je tým dotknuté.
S ohľadom na nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu zákon o sudcoch priamo určuje, že sudca môže vykonávať funkciu v stavovskej organizácii sudcov a v odborovej organizácii (§ 23 ods. 3).Slobodné dobrovoľné združovanie v združeniach je právom každého, aj každého sudcu. Na druhej strane - združovanie v politických stranách má svoje obmedzenia, aj pre sudcov
12)
. Sudca sa môže s kýmkoľvek združovať v súlade so zásadami dobrovoľného združovania v združeniach v záujme akýchkoľvek dovolených cieľov. Sudca sa však môže združovať aj výlučne stavovsky - výlučne spolu s inými sudcami, a to v záujme výlučne stavovských - sudcovských cieľov (ochraňovať práva a záujmy sudcov, ich nezávislosť, podporovať profesijné vzdelávanie). Tu však možno upozorniť na etické pravidlá sudcov, ktoré kladú na svojich príslušníkov zvýšené nároky vrátane nárokov na ich celkovú činnosť a aktivity, nielen činnosť pri výkone profesie. Zásady sudcovskej etiky v článku III "Pravidlá etického správania sa sudcu vyplývajúce zo všeobecných zásad" v ods. 10 sudcovi ukladajú povinnosť: "
Sudca nesmie byť členom najmä organizácií presadzujúcich a hlásajúcich nenávisť či praktizujúcich nezákonnú diskrimináciu osôb z dôvodu ich rasového a etnického pôvodu, pohlavia, vierovyznania, národnosti alebo sexuálnej orientácie
."
13)
takto opísaná organizácia napĺňa znaky
i. a.
nedovoleného združenia (podľa § 4 z. č. 83/1990 Zb.), no môže ísť aj o iný typ právnickej osoby, resp. o entitu bez právnej subjektivity, dôležitá je tu opísaná činnosť. Uvedené etické pravidlo by sa v súvislosti s členstvom sudcu v združení mohlo aplikovať na prípady, kedy existujúce združenie začne vyvíjať takéto činnosti a nedošlo k upusteniu od nedovolenej činnosti. Súdna rada SR v roku 2021 uznesením prijala stanovisko k etickej dileme - "
Predstavuje členstvo sudcu v golfovom klube a športové aktivity sudcu s tým spojené riziko konfliktu s jeho povinnosťami vyplývajúcimi zo sudcovskej funkcie
?". Súdna rada SR tu rozlišuje medzi združovaním športovým a združovaním za účelom vplyvu/výhod, pričom apeluje na opatrnosť sudcu
14)
.V registri mimovládnych neziskových organizácií možno nájsť v sekcii "občianske združenie, odborová organizácia, organizácia zamestnávateľov" napríklad nasledujúce subjekty: Sudcovia "Za otvorenú justíciu" (2011-2018), Združenie sudcov Slovenska, so sídlom v Bratislave (1992 - 2007), Združenie sudcov Slovenska, so sídlom v Košiciach (od r. 1992), Bratislavská asociácia trestných sudcov (od r. 2010), asociácia rodinných sudcov (od r. 2012) a iné
15)
.Napokon slobodné združovanie podľa zákona o združovaní občanov umožňuje aj odborové združovanie sudcov, a to v záujme napĺňania ich hospodárskych a sociálnych záujmov (prirodzene, právo na štrajk sudcom nepatrí - čl. 37 ods. 4 Ústavy SR). Príkladom odborového združovania (aj) sudcov je Odborový zväz justície v Slovenskej republike (od r. 1992; združuje pracovníkov súdov a ministerstva spravodlivosti a nimi riadených organizácií, časť i., čl. 2 stanov, od r. 2011 združuje zamestnancov súdov a ministerstva spravodlivosti a nimi riadených organizácií, sudcov a zamestnancov odborného aparátu odborového zväzu, časť i., čl. 2stanov).
16)
V súvislosti s týmto zákonom výslovne aprobovaným dobrovoľným stavovským združovaním, s prekážkami výkonu funkcie sudcu a s plateným voľnom, zákon o sudcochpriamo uvádza:
Sudcom, ktorí sú členmi a predstaviteľmi stavovskej organizácie sudcov, patrí v súvislosti s jej činnosťou platené voľno. Rozsah a podmienky poskytovania plateného voľna určí zmluva uzatvorená medzi ministrom a touto organizáciou
. Pričom počas takého voľna patrí sudcovi funkčný plat (§ 58 ods. 4 a 5).Pre širšie súvislosti možno uviesť, že stavovské dobrovoľné sudcovské združovanie je na našom území aj historicky prítomné, napríklad advokátsky časopis v 20. rokoch 20. storočia spomína spolok
Sväz čsl. sudcov
, dokonca spomína aj sudcovský časopis
Sudcovské Listy
.
17)
Taktiež možno pridať aj nadnárodný rozmer sudcovského dobrovoľného združovania -
Magna charta sudcov
uvádza: "
Sudcovia majú právo byť členmi národných a medzinárodných asociácií sudcov, ktoré sú poverené ochraňovať poslanie súdnictva v spoločnosti
."
18)
Pre porovnanie s dobrovoľným sudcovským združovaním v Českej republike, podľa
Šemíka
"
hlavným a dosiaľ tiež jediným subjektom záujmovej samosprávy sudcov s celoštátnou pôsobnosťou a univerzálnym rozsahom svojej činnosti je už viac než tri desaťročia
"
Soudcovská unie
(Sudcovská únia). Bola založená ako nepolitické profesijné a dobrovoľné stavovské združenie sudcov ČR, v súčasnosti má právnu formu spolku. Vzťah "
orgánov štátnej správy súdov, voči stavovskej samospráve sudcov, je ustanovenie § 175 zákona o súdoch a sudcoch"
, ktoré upravuje, že "
orgány štátnej správy súdov postupujú pri výkone svojej pôsobnosti v súčinnosti so záujmovými organizáciami sudcov, s ktorými prejednávajú najmä
a)
návrhy zákonov, ktoré sa podstatne dotýkajú právomoci sudcov a spôsobu jeho výkonu,
b)
zásadné opatrenia týkajúce sa organizácie súdov, postavenia sudcov a výkonu štátnej správy súdov
".
19)
Čiže dobrovoľná účasť sudcov v subjektoch disponujúcich samosprávou, dobrovoľnosťou a autonómiou, je možná, a to predovšetkým formou členstva sudcu v občianskom združení alebo v odborovej organizácii, a to aj v subjekte zastrešujúcom (združujúcom) výlučne sudcov. Napriek tomu, že ide o samosprávne a aj výlučne záujmovo-sudcovské samosprávne subjekty,
nejde o zákonom definované orgány sudcovskej samosprávy
. To je potrebné zreteľné odlíšenie, pretože v zásade možno uvažovať(i)
o samospráve sudcov na dobrovoľnej báze v súkromnoprávnych subjektoch, prípadne tiež v entitách bez právnej subjektivity, v tzv. neformálnych združeniach a
(ii)
o samospráve sudcov takzvanej povinnej, ktorá je upravená zákonom - a tu ide o orgány sudcovskej samosprávy, v našom rozoberanom význame.
Keďže rozlišuje zákon, je potrebné rozlišovať aj pri interpretácii. Pokiaľ zákon uvádza záujmové stavovské organizácie sudcov, interpretujeme ich vo význame sub
(i)
ako združenia sudcov na súkromnoprávnom základe.
20)
Aj v tomto prípade však možno uviesť, že ide o pôsobnosť (upravenú zákonom) - v širšom rozmere - v rámci správy a riadenia súdnictva, lebo sa týka niektorých návrhových oprávnení personálneho charakteru - pre výkon hodnotenia sudcov, pre výber sudcu zastupujúceho Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, či pre výber kandidáta na predsedu a podpredsedu vrcholných súdov (NS SR, NSS SR).
Ak zákon uvádza výslovne
orgány sudcovskej samosprávy
, interpretujeme ich sub(ii)
ako združenia sudcov reprezentujúce záujmovú samosprávu sudcov v jej verejnoprávnom význame, a to ako zákonom upravené sudcovské rady a kolégiá predsedov sudcovských rád.
3. Sudcovia a "povinná" sudcovská samospráva - orgány sudcovskej samosprávy
Pri úvahách
o orgánoch sudcovskej samosprávy
v zmysle nášho ústavného i zákonného zakotvenia je potrebné vychádzať predovšetkým zo stavu
de lege lata
, a to aj s ohľadom na vývoj právnej úpravy od roku 1995 (od novely zákona o súdoch a sudcoch, zákon č. 307/1995 Z. z.), ktorý priniesol od roku 1996 sudcovské rady, zhromaždenia sudcov a Radu sudcov SR.3.1 Zakotvenie orgánov sudcovskej samosprávy v Ústave Slovenskej republiky
Ústava uvádza orgány sudcovskej samosprávy v siedmej hlave - súdna moc - na troch miestach, dvakrát pri úprave Súdnej rady SR a jedenkrát pri sústave všeobecných súdov. Prirodzene, sudcovská samospráva nie je v Ústave prítomná od jej vyhláseného znenia, je to novší inštitút. Možno teda prítomnosť orgánov sudcovskej samosprávy v Ústave predstaviť chronologicky.
1.)
V čl. 141a ods. 10 Ústavysa uvádza:
Podrobnosti
o voľbe a odvolávaní predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o spôsobe ustanovenia a odvolania členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky,
o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy
, ako aj o výkone pôsobnosti podľa čl. 141b,
ustanoví zákon
. (...).Sudcovská samospráva sa do Ústavy dostala v roku 2001, a to novelou Ústavy - ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., spolu so Súdnou radou SR. Vtedy šlo o čl. 141a ods. 6:
Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o organizácii
Ústava v roku 2001 delegovala na zákon úpravu vzťahov Súdnej rady SR k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy. Pritom v roku 2001 zákonná úprava počítala so sudcovskými radami, ktoré sa zúčastňujú na štátnej správe súdov, so zhromaždeniami sudcov a s Radou sudcov SR ako koordinačným orgánom sudcovských rád, ktorý sa zúčastňuje na štátnej správe súdov (§ 58, 58a, 58b z. č. 335/1991 Z. z.o súdoch a sudcoch). Tieto ešte nemali legálnu definíciu (na úrovni zákona) -
a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy
ustanoví zákon.orgány sudcovskej samosprávy
-, ale získali ju Ústavou. V dôsledku zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade SR boli ustanovenia o Rade sudcov SR (§ 58a z. č. 335/1991 Zb.) vypustené, zostali upravené sudcovské rady a zhromaždenia sudcov.2.)
Do Ústavy sa novelou (úst. z. č. 90/2001 Z. z.) vložil ods. 3 do čl. 143:
V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy
.Vtedy ešte sústavu súdov tvorili Najvyšší súd SR a ostatné súdy. V dnešnej podobe je sústava všeobecných súdov ústavne zakotvená tak, že ju tvoria Najvyšší súd SR, Najvyšší správny súd SR a ostatné súdy s tým, že účasť orgánov sudcovskej samosprávy na riadení a správe súdov je naďalej zachovaná v rovnakom znení.
3.)
Orgány sudcovskej samosprávy dostali svoje "tretie miesto" v Ústave v roku 2014, v pozícii spolupráce so Súdnou radu SR. Pri výpočte pôsobností Súdnej rady SR v čl. 141a ods. 6 písm. j) Ústavy je uvedené:
Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
.vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy
Problematika sudcovskej etiky prepojila pôsobnosť Súdnej rady SR a orgánov sudcovskej samosprávy, a to ústavnou novelou v roku 2014
21)
v čase, keď orgány sudcovskej samosprávy už mali svoju priamu a výslovnú zákonnú úpravu, boli nimi sudcovské rady na každom súde a tiež kolégium predsedov sudcovských rád (§ 45 až § 48 zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch). Príprava a výklad etického kódexu sudcov je rovnako súčasťou - v širšom kontexte - správy a riadenia súdnictva tak, ako to vyplýva aj z kritérií širokého vymedzenia správy súdnictva, ktorý "
umožňuje uplatniť čo najširší prístup a zachytiť kompetencie v rôznych dimenziách správy súdnictva
".
22)
Teda zhrňme - orgány sudcovskej samosprávy - v našom ústavnom zakotvení:
(1)
sa podieľajú na riadení a na správe súdov v rozsahu ustanovenom zákonom;
(2)
ich vzťah k Súdnej rade SR upravuje zákon;
(3)
spolupracujú so Súdnou radou SR pri vydávaní zásad sudcovskej etiky.
3.2 Orgány sudcovskej samosprávy - zákonná úprava
Sudcovské rady majú v našom právnom poriadku miesto od roku 1996 a najpodstatnejšou zákonnou úpravou je dnešný zákon o súdochz roku 2004
23)
, ktorý ich definuje ako orgány sudcovskej samosprávy, ďalej je to najmä zákon o sudcoch (zákon č. 385/2000 Z. z.), zákon o Súdnej rade SR (zákon č. 185/2002 Z. z.), zákon o justičnej akadémii (zákon č. 584/2003 Z. z.) a disciplinárny súdny poriadok (zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov - disciplinárny súdny poriadok).Základná statusová úprava pre orgány sudcovskej samosprávy je zákon o súdoch. Systematicky je upravená v tretej časti zákona o súdoch - Orgány riadenia a správy súdov, týkajú sa jej teda všeobecné ustanovenia (prvej hlavy) § 32 - 34, potom je samostatne upravená sudcovská samospráva v tretej hlave, § 45 - 48. Orgány sudcovskej samosprávy podľa stavu
de lege lata
predstavujú
sudcovské rady
a
kolégiá predsedov sudcovských rád
.3.3 Čo je sudcovská rada?
Sudcovská rada je súčasť riadenia a správy súdu. Keďže súdy držia a vykonávajú štátnu moc - súdnu moc - sudcovská rada je svojím spôsobom orgánom riadenia a štátnej správy súdov. Toto vyjadrenie - "štátnej správy súdov" - však už súčasný zákon o súdoch neobsahuje, na rozdiel od úpravy z roku 1996 (§ 58 zákona č. 335/1991 Zb.), preto aj pri interpretácii pojmu sudcovskej rady je to potrebné zohľadniť. Sudcovské rady sú reprezentantmi záujmovej samosprávy, teda samosprávy v jej verejnoprávnom význame.
Možno použiť staršiu
Škrobákovu
definíciu: "
Sudcovská samospráva je inštitútom, ktorý zveruje rozhodovanie o určitých záležitostiach týkajúcich sa súdnictva do rúk osôb, ktoré sú súčasťou organizačného mechanizmu súdnej moci: platí teda, že sudcovia rozhodujú alebo aspoň spolurozhodujú o otázkach, ktoré sú predmetom ich spoločného záujmu, ktorý je prioritne možné ponímať ako záujem stavovský. Otázky, ktoré sú predmetom spoločného záujmu sudcov, sú však zároveň aj predmetom záujmu širokej verejnosti: záujem na výkone súdnictva (ktoré predstavuje realizáciu štátnej moci) napĺňajúcom požiadavky odbornosti, spravodlivosti, nestrannosti, rýchlosti a hospodárnosti je kľúčovým verejným záujmom
."
24)
Záujmová samospráva je reprezentovaná subjektami a inými zákonom definovanými entitami, pričom je ťažiskovo postavená na personálnom a na vecnom princípe. Personálny princíp je v našom prípade vyjadrený výslovne v osobách vo funkcii sudcu a vecný princíp sa viaže na záujem týchto osôb, ktorý je pre nich spoločný, ktorý je však záujmom zároveň verejným
25)
. Pre túto kategóriu činností vykonávaných určitými osobami možno použiť pojem "stavovský". Sudcovský stav je totiž všeobecne zrozumiteľným pojmom, pričom adjektívum "stavovský" sa viaže na vykonávateľov istej profesie alebo činnosti. Neuvažujeme v zmysle stredovekých stavov (nižšia a vyššia šľachta, duchovenstvo, meštiansto), ale
Heglových stavov
v občiansky rovnej spoločnosti podľa vykonávania určitých činností.
26)
ak dnes uvažujeme o stavoch, máme na mysli stav advokátsky, notársky, lekársky a iné stavy viažuce sa na profesiu zastrešenú samosprávnou komorou zo zákona, ale aj bez takého zastrešenia - napríklad stav učiteľský, sudcovský, prokurátorský
27)
.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 3/2024
