Systém ochrany hospodárskej súťaže podľa článku 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Section 55 paragraph 2 of the Constitution of the Slovak republic¹⁾ stipulates a positive obligation of the State to protect competition. This obligation is imposed on all public authorities, i.e. both the legislator and the bodies applying legal regulations. The public authorities are obliged to provide free access to the market and equality of the rules of conduct of the competitors on the market. When assessing the fulfilment of the legislator´s obligation to ensure equality of the rules of conduct of competitors on the market, the Constitutional Court of the Slovak republic has developed an interesting case-law on admissibility of the criteria for distinguishing among competitors. Activities without economic substance are fully excluded from the scope of application of Section 55 paragraph 2 of the Constitution. For some activities with economic substance the obligation to protect competition is limited or excluded by other public interest.

Podľa článku 55 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej tiež ústava):

Citovaný odsek 1 článku 55 ústavy potvrdil aj na ústavnoprávnej úrovni, že hospodárstvo Slovenska už nie je centrálne riadeným hospodárstvom, ale hospodárstvom trhovým.

Citovaný odsek 2 článku 55 ústavy potvrdzuje, že základným mechanizmom realizácie trhového hospodárstva je hospodárska súťaž. Hospodárska je pre trhovú ekonomiku nenahraditeľná.²⁾

Právna doktrína ponúkla niekoľko definícií, vymedzení či charakteristík hospodárskej súťaže³⁾. Trochu prekvapivo sa uchopiť pojem hospodárskej súťaže podujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ústavný súd), hoci jeho ambíciou nebolo sformulovať ucelenú definíciu hospodárskej súťaže, ale iba vystihnúť jej podstatu. Podľa ústavného súdu podstatou hospodárskej súťaže je navodzovanie pohybu na trhu, ktorý spočíva nielen v nahrádzaní jedného tovaru či služby iným tovarom či službou, ale aj v obmene súťažiacich subjektov, kde časť ekonomicky efektívnejších podnikateľov je úspešnejšia ako iní podnikatelia. V súlade s článkom 55 ods. 2 Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž, a nie neúspešných podnikateľov. K trhovému hospodárstvu patrí aj zánik neefektívnej hospodárskej činnosti a subjektov, ktorí hospodársku činnosť vykonávajú neefektívne. Samotná okolnosť, že podniky, menšie či väčšie, môžu zaniknúť, vypadnúť z hospodárskej súťaže, neodporuje ústave, pretože je v článku 55 ods. 2 ústavy implikovaná.⁴⁾

Hospodárska súťaž, ktorú Slovenská republika podľa článku 55 ods. 2 ústavy chráni a podporuje, je právnym inštitútom; ústavný súd dáva právny inštitút hospodárskej súťaže v zmysle článku 55 ods. 2 ústavy do protikladu tak s prípadným propagandistickým či politickým významom tohto pojmu, ako aj s prípadnou koncepciou hospodárskej súťaže ako tzv. ideálnej či absolútnej hospodárskej súťaže⁵⁾, pretože taká hospodárska súťaž ako právny inštitút neexistuje⁶⁾.

Napriek kľúčovej úlohe, ktorú hospodárska súťaž zohráva v súčasnom hospodárstve, a uznaniu hospodárskej súťaže ako právneho inštitútu, právna doktrína venuje rozboru právneho režimu ochrany hospodárskej súťaže podľa článku 55 ods. 2 ústavy prekvapivo málo pozornosti. V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa síce na stránkach časopisu rozvinula zaujímavá doktrinálna debata, ktorá sa čiastočne opierala o článok 55 ods. 2 ústavy, ale táto debata nesmerovala primárne ku konštruovaniu obsahu záväzku chrániť hospodársku súťaž podľa článku 55 ods. 2 ústavy, ale skôr k správnemu koncepčnému uchopeniu hospodárskej súťaže, ktorá sa chráni podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže⁷⁾. Zastávame názor, že doteraz vydané rozhodnutia ústavného súdu vytvárajú podklad na načrtnutie aspoň základných prvkov systému ochrany hospodárskej súťaže podľa článku 55 ods. 2 ústavy.

Článok 55 ods. 2 sa v systematike ústavy zaraďuje do tretej hlavy prvého oddielu, ktorý má názov Hospodárstvo Slovenskej republiky.

Ustanovením článku 55 ods. 1 ústavy sa určujú princípy, na ktorých sa zakladá hospodárstvo Slovenskej republiky. Ide o princíp sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. aby bol zákon v súlade s článku 55 ods. 1 ústavy, musia byť splnené všetky tieto ustanovené princípy. Ústava v článku 55 ods. 2 deklaruje ochranu a podporu hospodárskej súťaže⁸⁾.

Ustanovením článku 55 sa formulujú . Princípy hospodárskej politiky patria k ⁹⁾.

Článok 55 ods. 2 ústavy - na rozdiel od práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré je subjektívnym právom oprávnených osôb - fyzickej alebo právnickej osoby. Ustanovenie článku 55 ods. 2 ústavy nezaručuje právo na hospodársku súťaž, ani právo byť účastníkom hospodárskej súťaže¹⁰⁾.

Skutočnosť, že ochrana hospodárskej súťaže je osobitným ústavným princípom výslovne zaručeným článkom 55 ods. 2 ústavy, privodzuje - spolu s inými skutočnosťami - záver, podľa ktorého ústavnoprávneho ochrany hospodárskej súťaže . V konaní podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej tiež ZOHS) niet dôvodu uplatňovať základné procesné práva priznané ústavou z titulu kvázi trestnej povahy tohto konania.¹¹⁾

Základné ústavné princípy v právnom štáte určujú činnosť všetkých štátnych orgánov a predurčujú proces tvorby a obsah právnych predpisov, pretože normy uvedené v ústave v právnom štáte nemajú iba politický alebo deklaratívny význam. Ustanovením článku 55 ods. 2 ústavy sa právne záväzným spôsobom ustanovuje záujem Slovenskej republiky chrániť a podporovať hospodársku súťaž. Pretože článok 55 ods. 2 je ústavnou normou, v spojení s článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 ústavy sa touto normou zakladá v relevantných spoločenských vzťahoch .¹²⁾ Z článku 55 ods. 2 ústavy jednoznačne vyplýva ústavné právo ochrany hospodárskej súťaže ako hospodárskej politiky štátu; patrí k základným ústavným princípom a vyplýva z neho ¹³⁾.

Povinnosť štátnych orgánov chrániť a podporovať hospodársku súťaž sa vzťahuje tak na fázu tvorby práva, ako aj na fázu aplikácie práva.

Ochranu a podporu hospodárskej súťaže vo fáze tvorby práva je povinná zabezpečiť ¹⁴⁾.

Článok 55 ods. 2 neustanovuje, že Slovenská republika chráni a podporuje len takú časť alebo podobu hospodárskej súťaže, ktorú za hospodársku súťaž označí zákon vydaný na ochranu hospodárskej súťaže. Preto ochranu a podporu hospodárskej súťaže podľa ústavy nemožno stotožniť s ochranou hospodárskej súťaže upravenej v § 1 ZOHS. Druhá veta článku 55 ods. 2 ústavy má právny význam nielen pre určenie, ktorý štátny orgán má právomoc tvoriť právo na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Formuláciou "podrobnosti ustanoví zákon" sa nevytvára len ústavný základ pre prijatie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Národná rada Slovenskej republiky .¹⁵⁾

V súlade s ústavou prevzatým prísľubom chrániť a podporovať hospodársku súťaž má Národná rada Slovenskej republiky právomoc prijímať právne normy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže, ako napr.:

Z uvedeného exemplifikatívneho výpočtu právnych úprav, ktorých prostredníctvom zákonodarca napĺňa pozitívny záväzok štátu chrániť a podporovať hospodársku súťaž, vyplýva, že zákonodarca napĺňa tento záväzok prijímaním právnych úprav:

Zvýšený záujem Slovenskej republiky o ochranu a podporu hospodárskej súťaže sa v súlade s článkom 55 ods. 2 ústavy zaručuje tým, že podrobnosti ochrany a podpory hospodárskej súťaže sa odkazujú na zákon bez toho, aby ústava zákonodarnému orgánu dovolila splnomocniť orgány výkonnej moci na ďalšie obmedzenia hospodárskej súťaže²⁰⁾.

Povinnosť chrániť a podporovať hospodársku súťaž zaťažuje všetky orgány aplikujúce právne predpisy, ktorými zákonodarca napĺňa pozitívny záväzok štátu chrániť a podporovať hospodársku súťaž, a to tak právne úpravy priamo upravujúce vzťahy v hospodárskej súťaži, ako aj právne úpravy s potenciálnym vplyvom na postavenie účastníkov v hospodárskej súťaži (pozri kapitola 2.1. tohto príspevku).

Vo fáze aplikácie práva sú v Slovenskej republike , nielen Protimonopolný úrad Slovenskej republiky²¹⁾.

Realizácia hospodárskej politiky Slovenskej republiky, zabezpečenie trhového hospodárstva a jeho princípov vyžaduje, aby úrad ustanovený podľa ZOHS (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) vykonával kontrolu trhového prostredia a v prípade zistení jeho porušenia reagoval podľa článku 2 ods. 2 ústavy svojimi rozhodnutiami a zabezpečil tak realizáciu ústavou garantovaných princípov²²⁾.

Zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách²³⁾ sa neustanovujú podmienky inej hospodárskej súťaže, aká je predmetom úpravy v ZOHS. Rozdiel medzi obomi zákonmi spočíva v orgánoch štátu, ktorým sa zverila pôsobnosť vo veciach hospodárskej súťaže. Pôsobnosť Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky²⁴⁾ je obmedzená iba na hospodársku súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb. Pôsobnosť vo veciach ochrany hospodárskej súťaže má aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, a to v rozsahu ochrany plurality informácií pred majetkovými prepojeniami zakázanými § 42 až § 44 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov.²⁵⁾

Ústavný súd už mal príležitosť skúmať, či postup daňového úradu pri výkone daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty mohol zasiahnuť do práva sťažovateľa vyplývajúceho z článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ustanovujúci zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 55 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil v argumentácii sťažovateľa objektívne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by sa s ním z dôvodov uvedených v článku 14 dohovoru v spojení s čl